Globalizácia patrí medzi najfrekventovanejšie slová človeka tretieho tisícročia. Ak aj o nej nehovorí, určite ovplyvňuje jeho život. Hoci v úvodnom príspevku prinášame aj niektoré jej definície z pera uznávaných akademických autorít, pre náš život sú dôležitejšie jej prejavy - či už negatívne alebo pozitívne. Keď sme v redakcii Nové dimenzie premýšľali o zaradení globalizácie medzi témy čísla, ešte sme netušili, ako veľmi zasiahne do udalostí tohto roka. Dvom z nich sa venujeme podrobnejšie: teroristickému útoku na Spojené štáty (označované ako hlavný motor globalizácie) a protestom v Janove počas summitu G8 a Ruska, resp. anti-globalizácii vôbec.
Pre Slovensko je okrem globalizácie už niekoľko rokov aktuálna aj jej "mladšia sestra" - integrácia. Aj keď medzi mladými ľuďmi sa myšlienka vstupu Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr teší takmer jednoznačnej podpore, stále zostáva dosť nezodpovedaných otázok. Do akej miery a v ktorých oblastiach sa musíme zrieknuť vlastnej suverenity? Ako naša integrácia ovplyvní rozhodovanie o dôležitých etických otázkach, na ktoré majú samotné členské štáty EÚ odlišné názory? Cirkev v západnej Európe do veľkej miery zasiahol sekularizmus - vyprázdnia sa onedlho aj slovenské kostoly? Odpovede, ktoré prinášame, sú len malou časťou mozaiky možných názorov. Potešíme sa, keď nám napíšete vlastné postrehy na túto tému, a tak našu spoločnú mozaiku doplníte.
Čo to je globalizácia?
Začalo sa to možno posmešnou poznámkou typu: "Zase riešiš globálne problémy ľudstva?" Možno ani nebola posmešná, ale ironická: hlavne, keď nám ňou profesorka na gymnáziu tlmočila, že by radšej počula odpoveď na svoju otázku. Dnes sa viac ako o globálnych problémoch hovorí o celkovom procese globalizácie (ktorý jej odporcovia chápu práve ako proces vytvárania týchto problémov). Akademici vyprodukujú na tému "globalizácia" ročne tisícky esejí, referátov či kníh. Niektorí ju zatracujú, iní chvália. Aj keď však ide o v podstate abstraktný jav, nikto nespochybňuje jeho existenciu. Pôvodne sa globalizácia chápala ako jav ekonomický - charakterizuje ho narastajúca integrácia a interakcia národných ekonomík, ktorá sa realizuje v rámci medzinárodného trhu a finančných tokov. V poslednej dobe však fenomén globalizácie vnímame čoraz viac aj ako prepojenie duchovné a kultúrne: takmer bezhraničná virtuálna realita umožňuje kontakty ľudí z opačných koncov zemegule. Tí sa navzájom spoznávajú, ovplyvňujú, menia.
História globalizácie:
Hoci termín "globalizácia" bol prvýkrát použitý v 80-tych rokoch 20. storočia, ku zrodu javu, ktorý pomenúva, prispeli už španielski či holandskí moreplavci a obchodníci. Vďaka nim sa z ich materských krajín, podobne ako z Británie či Portugalska, stali prvé globálne veľmoci. Ku postupnému prepojeniu sveta prispelo v rokoch 1875 - 1925 prijatie Gregoriánskeho kalendára, ako aj celkové zjednotenie dátumových a časových pásem. Expanziu vo svetovom obchode a investíciách, zvlášť podporenú priemyselnou revolúciou v druhej polovici 19. storočia, zastavila prvá svetová vojna. Štáty na ňu reagovali politikou zameranou proti voľnému trhu, ktorá sa ešte sprísnila po svetovej hospodárskej kríze v 30. rokoch. Až povojnové obdobie - po roku 1945 - možno označiť za začiatok profilovania globalizácie, ako ju chápeme dnes. Západná Európa položila základy budúcej Európskej únie, vznikli mnohé multinárodné korporácie, rozšírila a zdokonalila sa letecká doprava i komunikačné technológie. Keďže globalizácia je podľa odborníkov v každom prípade procesom kapitalistickým, logicky k jej pravému rozmachu došlo po páde Sovietskeho zväzu a socializmu, ktorý predstavoval inú alternatívu ekonomickej organizácie. Zlatým klincom historickej kroniky globalizácie bol vznik internetu. Ten sa stal jej najúčinnejším dopravným prostriedkom - a paradoxne ho využívajú aj jej najúhlavnejší odporcovia.
Zástancovia globalizácie tvrdia, že trh bez hraníc vytvoril viac pracovných príležitostí, vyššiu spotrebu, ktorá zase predpokladá vyššiu výrobu, a tento nekonečný kruh spôsobil - a v budúcnosti môže ešte viac - zlepšenie životných pomerov pre ľudí na celom svete. Okrem toho vďaka globalizácii denne dochádza k výmene informácií, čo znamená aj hlbšie pochopenie iných kultúr a povedie k definitívnemu víťazstvu demokracie nad autokratickými formami vlády.
Odporcovia globalizácie naopak tvrdia, že zo spomínaných pozitív profituje iba Západ, dokonca na úkor tých, ktorých - ako sám deklaruje - chce svojimi výrobkami či ideami pozdvihnúť z biedy. Efekt je presne opačný: v poslednom desaťročí sa znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3% na 1,4%. Najväčšou hrozbou je pritom podľa anti-globalistov obrovská moc, ktorá sa kumuluje v rukách nadnárodných koncernov. Tu už vystupujú princípy kapitalizmu proti ideám demokracie - namiesto volených zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, čo sa ich týkajú, generálni riaditelia mamutích spoločností.
Globalizácia podľa Ježiša Krista
Západná civilizácia - Vzor hodný nasledovania?
- Kampaň anti-globalizácie
- Útok ma USA-ovocie globalizácie
- Slovensko v EÚ a NATO-a čo ďaľej?
tému zostavila Lucia Kubošová
