|
Hoci sa zdá, akoby po teroristických útokoch na Spojené štáty, bol svet o niečom inom, ešte stále si určite pamätáte na scény z tohtoročných demonštrácií proti globalizácii v Janove či minulý rok v Prahe. Je otázne, do akej miery išlo niektorým protestujúcim o skutočné dosiahnutie pomoci pre chudobné krajiny či o vyriešenie iných sociálno-politických problémov súčasnosti. Totiž, rovnako ako tieto problémy väčšinou nevyriešia politické diskusie hláv štátov na podobných zasadnutiach, nepomôžu im ani zrážky s policajtmi, horiace autá či zničené ulice starobylých miest. Obidve strany potrebujú medializáciu. A tú im anti-globalizačná kampaň naozaj poskytuje v hojnej miere. Ak chceme pochopiť jej posolstvá, mali by sme vedieť rozoznať ich autorov a ciele, ktoré nimi sledujú. Komu a prečo vadí globalizácia? Enviromentalisti Členovia enviromentálnych organizácií, ako Priatelia Zeme či Greenpeace, tvrdia, že globalizácia má negatívny dopad na životné prostredie. Obviňujú nadnárodné koncerny z globálneho otepľovania, z ničenia prírodných zdrojov a organického poľnohospodárstva a z produkcie škodlivých chemikálií. Globálny biznis podľa nich spôsobuje, že sa v chudobnejších krajinách kvôli dosiahnutiu zahraničných investícií umiestňujú škodlivé priemyselné podniky. Dochádza tiež k obchodovaniu s produktmi ako toxické chemikálie, geneticky modifikovanými potravinami či so vzácnymi druhmi zvierat. Enviromentalisti požadujú, aby mohli svoje argumenty prezentovať na fórach Svetovej obchodnej organizácie, ktorá definuje pravidlá globálneho obchodu. Organizácie zastupujúce rozvojové krajiny Patria sem medzinárodné organizácie, ktoré sa venujú pomoci tretiemu svetu, napr. Oxfam, World Vision International. Terčom ich najtvrdšej kritiky je Svetová banka a Medzinárodný menový fond - namiesto viditeľnejšieho odstránenia chudoby v rozvojových krajinách, čo sami deklarujú ako svoj cieľ, niektoré ich rozhodnutia vedú k jej prehĺbeniu. Svetovú obchodnú organizáciu obviňujú, že jej trhové pravidlá zvýhodňujú firmy z bohatých krajín. Ľavicoví kritici kapitalizmu Marxistické organizácie považujú globalizáciu za prostriedok šírenia kapitalizmu, v ktorom sa práca chudobných zneužíva v prospech bohatých. Ľavicoví aktivisti zorganizovali od sumitu Svetovej obchodnej organizácie v Seattli (1999) sériu "svetových akčných dní", na šírenie svojich argumentov vo veľkej miere využívajú internet. Malí a strední podnikatelia Mnohí podnikatelia sa obávajú dopadu konkurencie a neobmedzeného importu na svoje firmy. Kým v ekonomicky menej úspešných štátoch prevláda obava z náporu veľkoobchodných sietí a mamutích koncernov, v bohatších krajinách hrozia problémy v odvetviach ako textilný či obuvnícky priemysel - tu totiž môžu vďaka nízkym cenám zabodovať aj chudobné krajiny. Odbory v bohatých krajinách Niektorí predstavitelia odborov tvrdia, že globalizácia spôsobuje znižovanie platových a pracovných podmienok. Výroba sa totiž presúva do krajín s lacnou pracovnou silou, kde odbory nie sú dostatočne silné, takže pracujúcim nezaručia potrebný štandard. Kto za to podľa anti-globalistov môže? Svetová obchodná organizácia (The World Trade Organization,WTO) WTO je jednou z najmocnejších, ale podľa jej odporcov aj "najtajomnejších" medzinárodných orgánov na svete. Vznikla v roku 1995, s cieľom bdieť nad dodržiavaním obchodných pravidiel, ktoré schválili národné parlamenty jej 123ch členov. Tieto pravidlá sú v súlade so zásadami ekonomickej globalizácie - bránia členským štátom, aby uprednostnili vlastné produkty pred importovanými, alebo import z jednej krajiny na úkor inej. Tým sa má dosiahnuť slobodný trh a hladký priebeh pre podnikanie v rámci celého sveta, čo povedie ku spokojnosti a bohatstvu všetkých. Kritici naopak tvrdia, že základným princípom WTO je priorita komerčných záujmov nad všetkými ostatnými. Každá prekážka pri operáciách a expanzii globálneho biznisu by mala byť potlačená. V praxi však takýmito prekážkami môžu byť demokratické procesy na ochranu pracujúcich, životného prostredia, ľudských práv či práv spotrebiteľov, na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti či národnej suverenity. Svetová banka (The World Bank, WB) a Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund, IMF) WB a IMF založili počas rokovaní v Bretton Woods v roku 1944 ekonomickí ministri z víťazných krajín 2. svetovej vojny, keď sa snažili navrhnúť nový projekt modernej medzinárodnej ekonómie. Úlohou WB bolo ozdraviť vojnou zničenú Európu, neskôr svoje aktivity zamerala na krajiny tretieho sveta, aby ich zapojila do svetovej ekonomiky. IMF sa snaží podporiť stabilitu menového systému medzi jednotlivými národmi. V súčasnosti prebieha živá diskusia o budúcnosti obidvoch organizácií. Kým na jednej strane pribúdajú kritici, o čom svedčia aj rozsiahle antiglobalizačné demonštrácie počas ich zasadnutí, ich obhajcovia zdôrazňujú význam, aký mala finančná podpora pre rozvojový svet či pre východoeurópsky región v čase historických zmien. Svetové ekonomické fórum (The World Economic Forum) WEF je privátna nezisková nadácia, ktorá organizuje konferencie pre obchodných, politických či intelektuálnych lídrov z celého sveta. Najznámejšou je každoročná konferencia v Davose, švajčiarskom sídle fóra. Summity Európskej únie, G7 a Ruska, Celoamerickej únie Regionálne či nadnárodné združenia sú založené na spolupráci, ktorá je založená na spoločne prijatých a dodržiavaných pravidlách, čo vedú k jej uľahčeniu. Na ich zasadnutiach riešia svetoví politickí lídri najväčšie problémy ľudstva (resp. diskutujú o nich), a práve preto sa stávajú terčom antiglobalizačných demonštrácií. Po jednej z najkontroverznejších a najkr-vavejších akcií počas sumitu G7 a Ruska v júli tohto roku v Janove viacerí politici - hlavne z kruhov talianskej opozície - spochybnili význam týchto stretnutí a vyzvali svetové špičky, aby zvážili ďalšie okázalé sumity, a tak zabránili podobnej eskalácii protestov. - Lucia - |