|
Integrácia do EÚ a NATO je v súčasnosti pre Slovensko azda prioritou číslo 1. Médiá často uvádzajú a rozoberajú názory rôznych osobností a politických strán na túto problematiku. Rokovania SR s EÚ sú v plnom prúde. Kapitoly sa utešene jedna za druhou uzatvárajú. Negociačný proces a tiež ohlásený nástupný termín prvej vlny rozširovania sa nezadržateľne blíži. V roku 2004 by sme už i my mali voliť poslancov Európskeho parlamentu. Integrácia do NATO je aktuálna už na budúci rok. Napriek tomu vyhlásenia politikov o integrácii sú až príliš často deklaratívne, teoretické či bezobsažné. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že tiež značná časť verejnosti má o EÚ či NATO skreslené predstavy. Niet sa čomu čudovať; veď spoločenská diskusia o tejto téme ide do hĺbky málokedy. Jedno je však isté: ak to myslíme s našou integráciou do euroatlantických štruktúr vážne, informovanosť verejnosti o procese integrácie a jeho dôsledkoch musí byť na kvalitatívne vyššej úrovni ako teraz. Skúsme sa teda zamyslieť nad integráciou a jej dôsledkoch z pohľadu kresťanov žijúcich na Slovensku. Kľúčovou bude teda otázka: čo bude znamenať vstup do EÚ a NATO pre nás kresťanov a pre život cirkví na Slovensku? V tomto smere sa - ako zrejme vždy v dejinách - ozývajú rôzni proroci. Jedni varujú, že po vstupe do EÚ nás zaplaví masívna vlna konzumu a duševný relativizmus a la New Age a oslabí sa religiozita a kresťanská kultúra na Slovensku (pozri magazín Zmena a pod.). Iní sa zase vopred radujú, že ostanú v kostoloch len tí "skutoční veriaci" a argumentujú, že vývoj spoločností, ktorý prebehol v západnej Európe, sa prirodzene odohrá i u nás. Inými slovami: naša spoločnosť bude vyspelá len vtedy, ak budeme mať totožné problémy ako vyspelé demokracie v západnej Európe, na ktoré budeme aplikovať analogické postupy. Čo sa teda stane? Aký bude mať vplyv náš vstup do EÚ? Máme sa ho skôr obávať alebo sa z neho radovať? Skôr než odpovieme pozrime sa na slová spoločného vyhlásenia Svätého Otca Jána Pavla II. a Christodoulosa, arcibiskupa Atén a celého Grécka, ktorými vyjadrili veľmi dôležitú požiadavku v súvislosti s integráciou: "Tešíme sa z úspechu a pokroku Európskej únie. Zjednotenie európskeho kontinentu do jediného kultúrneho celku, ale bez toho, aby jednotlivé národy stratili vlastné národné povedomie, svoje tradície a identitu, bola priekopnícka myšlienka jej zakladateľov. Zreteľná tendencia premeniť niektoré európske krajiny na laické štáty bez akéhokoľvek vzťahu k náboženstvu však predstavuje krok späť a popretie ich duchovného dedičstva. Sme povolaní zintenzívniť naše úsilie, aby sa dosiahlo zjednotenie Európy. Bude však našou snahou urobiť všetko pre to, aby zostali neporušené korene a duša kresťanskej Európy." A naozaj, na európskej kultúre, myslení a dejinách nezmazateľne vidno, že Európa stojí na kresťanskej civilizácii a myšlienkovom odkaze. Procesy sekularizácie a laicizácie v 20. storočí však zintenzívneli do tej miery, že v niektorých krajinách situácia v oblasti viery pripomína pole pre misionárov z prvých storočí po Kristovi. Nenavrávajme si však, aj Slovensko samotné s dedičstvom komunizmu je do veľkej miery sekularizované (vidno to najmä v kultúre a verejnom živote) a konzumný štýl života k nám preniká a zrejme bude prenikať bez ohľadu na náš vstup či "nevstup" do EÚ. Do budúcnosti v zjednotenej Európe však hľaďme s nádejou a urobme všetko pre zachovanie kresťanskej identity nášho národa v rámci nej. Ďalší vývoj totiž bude závisieť len a len na nás, na našich postojoch, osobnom svedectve a aktivite v prostredí, ktoré nás obklopuje a v ktorom žijeme. Len angažovanosť, zanietenosť a misionárstvo každého z nás pomôže zachovať, resp. obnoviť korene a dušu kresťanskej Európy. Veď spoločná Európa bez zamerania na svoje duchovné dedičstvo by bola len frázou z bulletinov či bežným ekonomickým zoskupením, a nie skutočným zjednoteným organizmom stojacom na určitých spoločných hodnotách. Kresťania musia byť aktívni vo verejnej sfére a v médiách. Inak ich úlohu "kvasu spoločnosti" a poslov dobrej zvesti nahradia aktivity iných kruhov a iniciatív, ktoré nemusia posúvať spoločnosť žiaducim smerom. Ako spolutvorcovia Európy sa nemôžeme vzdať nášho práva i povinnosti formovať ju podľa Kristovho učenia. Sme povolaní ponúkať naše recepty pri riešení spoločenských problémov a takisto vysloviť kritiku, ak sa niekde šliape po základných hodnotách, morálke, princípoch fungovania spoločnosti či ľudských právach. Ak dokážeme naozaj byť takýmto "kvasom spoločnosti", potom sa niet čoho obávať v spoločnej vlasti Európe. Práve naopak. - Martin Toman - |