|
Václav Klaus, predseda Poslaneckej snemovne ČR: Dnešný svet je určite viac globalizovaný či integrovaný ako svet včerajší, ale aj tak nie je viac homogénny. Vedie globalizácia k väčšej homogenite, či naopak - ako hovoria demonštrujúci odporcovia globalizácie - vedie k väčším rozdielom medzi bohatými a chudobnými, medzi vyspelými a nevyspelými, medzi modernými a zaostalými? Som presvedčený, že otváranie sa krajín je pre ľudstvo ako celok prospešné a blahodarné. Nemyslím si však, že je vynucovanie najrôznejších náročných a nákladných štandardov (sociálnych, ekologických, pracovných, bezpečnostných, zdravotných), cestou, ako rozdiely znižovať. Naopak, je cestou, ako chrániť existujúce rozdiely a dobyté pozície.
Peter Vavro, komentátor denníka Národná obroda: Globalizácia vo vyspelom prostredí euroatlantického spoločenstva síce spochybnila mocenskú protiváhu tohto systému, avšak nedocenila konflikt hodnôt, kultúr a civilizácií. Nie všade majú boh, štát a človek také vzťahy, ktoré by zodpovedali zjednocujúcim sa právnym normám západoeurópskeho kultúrneho okruhu. Nie všade existuje možnosť voľby, ani nutkanie túto voľbu podstúpiť.
Arcibiskup Diarmuid Martin, zástupca Vatikánu pri agentúrach OSN v Ženeve: Svetová spoločnosť, ktorá ponecháva toľko svojich občanov na pokraji progresu, nemá žiadne oprávnenie nazývať sa globálnou.(...)Vo svete, v ktorom existuje prebytok tovaru, sa musí solidarita stať základnou dimenziou politiky každej jednej krajiny.
František Sočufka, redaktor slovenského vysielania Rádia Vatikán: Naša západná ale aj východná spoločnosť sa musí znovu zamyslieť nad hodnotami, ako sú solidarita a zodpovednosť, pretože nijaká hodnota nemôže byť považovaná za cennejšiu ako je človek. Ak sa spoločnosť globálnej komunikácie dá do služieb spoločnosti konzumu a zabudne na spoločnosť tajomstiev, na úzky vzťah medzi životom a smrťou, šikovnosť a chytráctvo sa stanú synonymom šťastia a agresivity.
Robert J. Samuelson, komentátor týždenníka Newsweek: Šíriaci sa kapitalizmus predstavuje útok na kultúru a politiku národov, ktoré ho adoptujú, čo takmer garantuje kolíziu. Tieto národy totiž síce príjmu niektoré črty kapitalizmu, ale nemusia prijať základné hodnoty, vďaka ktorým systém funguje. A práve k tomuto došlo. Pod vedením USA sa globálne organizácie (Svetová hospodárska organizácia, Medzinárodný menový fond) snažili presvedčiť chudobnejšie krajiny, aby sa otvorili obchodu a globálnemu kapitálu. Tieto krajiny sa snažili maximalizovať zisk z celého procesu, ale zároveň minimalizovať zmeny v ich politike a v pravidlách obchodu....Chyba pritom nebola v teórii. Voľný trh a voľný pohyb kapitálu by vo svete, v ktorom každý uctieva produktivitu a zisk, v konečnom dôsledku viedol k obohateniu všetkých národov. Problém je, že my v takom svete nežijeme.
Desmond Tutu, juhoafrický biskup, držiteľ Nobelovej ceny za mier Globalizácia vo mne nevyvoláva nejakú hlbokú úzkosť, nemyslím si, že by sa svetová spoločnosť mala kvôli nej stať amorálnou. Verím, že v konečnom dôsledku pretvrá dobro. A preto by aj zjednotený svet mal stáť na strane dobra, na strane hodnôt, ktoré nezaniknú.
George Soros, svetoznámy finanční Neverím, že by biznis mohol akýmkoľvek spôsobom nahradiť moc štátu, pretože tu ide o iný typ moci. Suverenita je stále v rukách štátu. To sa nezmenilo. |