|
Známy americký politológ Samuel P. Huntington vo svojej kontroverznej štúdii Clash of Civilizations (často spomínanej aj po teroristických útokoch na USA) označil za historické jadro západnej civilizácie, ktorá v súčasnosti vďaka politicko-ekonomickej prevahe, a hlavne vďaka moci médií, výrazne ovplyvňuje takmer celý svet, tieto znaky: klasická legitimita, katolicizmus a protestantizmus, európske jazyky, oddelenie cirkevnej a svetskej moci, vláda práva, sociálny pluralizmus, zastupiteľské úrady a individualizmus. Proti zjednodušenému rozdeleniu sveta, aké podal Huntington, sa vzniesla vlna kritiky. Zaujímavá je však jeho rozprava o tzv. "univerzálnej civilizácii," ktorá sa postupne vytvára a bude vytvárať vo svete, čoraz viac prepojenom a čoraz menej rozdelenom. A tiež jeho myšlienka, že "modernizácia neznamená nevyhnutne westernizáciu. Ne-západné spoločnosti sa môžu modernizovať bez toho, aby sa vzdali svojich kultúr; bez prijatia a zaužívania všetkých západných hodnôt, inštitúcií a praktík." Slovenská republika sa od svojho vzniku prostredníctvom politikov prihlásila ku všetkým zásadám demokracie a právneho štátu, ako ich vníma západná civilizácia. Slovenská cesta k demokracii nebola vždy priamočiara a podľa každodenných udalostí na ktorejkoľvek úrovni našej spoločnosti môžeme usúdiť, že v mnohých oblastiach postupujeme nielen tempom slimáka, ale aj raka. Mení sa a vždy sa menil však aj "demokratický Západ." A ak by sme mali vychádzať len zo spomínaných Huntingtonových charakteristík, nájdeme v nich mnoho protirečení. Ich hlavným zdrojom je konflikt zásad kresťanského náboženstva a ostatných ideálov západnej demokracie. Kým politickú demokraciu, či skôr ekonomický liberalizmus by chcel človek tretieho tisícročia čím viac upevniť, prečistiť, zdokonaliť (teda aspoň to tvrdí, minimálne pri hodnotení štátov-novorodencov demokracie, ktorí sa chcú začleniť do spoločenstva na čele s "radou starších"); fakt, že tak robí aj na úkor zásad náboženských, mu neprekáža. Náš svet si zvykol rozširovať škálu toho, čo je dovolené - v mene "ľudských práv" či "individualizmu". Názory na to, na ktoré ľudské bytosti sa ľudské práva vzťahujú a na ktoré nie, sú pritom napriek kresťanskej tradícii západnej civilizácie protichodné. Odlišné vnímanie základných životných hodnôt sa logicky prejavuje v postupnej zmene zákonov, ideová protichodnosť sa stáva súčasťou práva. A keďže svet dneška napreduje sedemmíľovými krokmi ku globálnej integrácii, právo dneška sa stáva právom budúcnosti - nie len pre jeden štát, ale pre kontinent, transkontinentálny spolok či, očami sci-fi, pre celú zelenú (?) planétu. - Lucia - |