Sú iní...

Rómovia a viera
Pastoračný plán KBS
Internet ako prostriedok pastorácie
Bardejov - výkladná skriňa pastorácie Rómov
Rómsky problém z pohľadu vlády
Tretí sektor
Ceferino Jimenéz Malla - Prvý blahoslavený Róm

Pochádzam zo Spiša a k môjmu rodnému kraju neodmysliteľne patria vodopády a zátišia Slovenského raja, históriou dýchajúce mestá a Rómovia, ktorých máme najviac v republike. Pár rokov som žila na Zemplíne a na základnej škole som mala asi ôsmich spolužiakov Cigánov. Nádherne spievali, tancovali, maľovali a mali bujnú fantáziu. Vždy som sa tešila, keď spolužiak s biblickým menom Eliáš chýbal dva alebo tri dni v škole, a potom nás všetkých rozosmieval dôvodmi svojej absencie. Hoci sme všetci vedeli, že je sirota, neustále chodieval na pohreby členom svojej rodiny. Dedko mu za rok zomrel asi trikrát. Veľké zázraky s naším malým triednym kolektívom robila naša učiteľka. Bola to zlatá žena, ktorá sa s láskou venovala nielen bielym, ale aj tmavším deťom. Bola na nás prísna, ale budovala v nás sebavedomie a úctu k iným. Rómske deti mali iný život a iné hry ako my, hoci si myslím, že najviac nás od seba oddeľovali rodičia. Bývala som na väčšom sídlisku, kde v jednom celom bloku bývali Rómovia. Večer som ich pozorovala, ako si asi desaťčlenná skupinka sadla do nášho pieskoviska, v strede založila ohník a dlho do noci hrali na gitare a spievali. Trochu som im závidela, že žijú v komunitách a všetci si rozumejú, alebo nerozumejú, a naháňajú sa nahí s nožom v ruke okolo baráku.

Tieto komunity sa mi však prestali páčiť, keď som bývala na Spiši a Rómovia nám v skupinkách kradli v záhradke úrodu. Do plaču mi je aj vtedy, keď počujem, ako sa s prázdnymi vrecami zakrádajú k poľu zemiakov, odoženú strážcu, zabijú, a potom zjedia strážneho psa a na poli urobia paseku s tisícovými škodami.

Niekedy je s nimi aj sranda. Keď som sa raz prechádzala so svojím psom, jedna Rómka mi dohovárala: "V sobotu mám svadbu, daj mi svojho psa na hostinu". Povedala som jej však, že svojho psa mám rada a nedám jej ho. Asi by som k nim mala negatívny postoj, keby neboli mojimi susedmi. Človek však nemôže chodiť nemo okolo svojho suseda, jeho detí a aspoň sa im prihovoriť. Sú zväčša veľmi spontánni a srdeční, nemajú problém nadviazať kontakt. S niektorými som sa poznala aj bližšie, myslím že je to výhra, ak sa stanete ich priateľmi. Keď vás pozná jeden, pozná vás päťdesiat ďalších. Aj to je cesta ako sa k sebe priblížiť.

Dnešná téma čísla určite nestačí na to, aby sme odpovedali na otázku, ako riešiť rómsky problém. Chceme vám však aspoň ukázať, ako sa k problému stavia cirkev, čo zaujímavé sa v tejto oblasti na Slovensku deje, a priblížime vám Rómov, ich zvyky, históriu či jazyk. Riešenie problému vyžaduje na oboch stranách ochotu, poznanie kultúry a zvyklostí druhej strany.

mb, js

Rómovia a viera

Príchod Rómov do Európy

Predkovia Rómov vo svojej indickej pravlasti pravdepodobne vyznávali hinduizmus. Avšak hneď po svojom príchode do Európy sa dostali do kontaktu s kresťanstvom. Predovšetkým už v polovici 11. storočia ich začali v Byzancii nazývať Atsiganoi, čo bolo pôvodne označenie pre heretickú sektu Manichejcov (z tohto termínu vznikli potom ďalšie exoetnonymá - Zingaro, Zigeuner, Czigány, Cigáni). Pri svojom ďalšom putovaní v stredoveku z Balkánu cez strednú Európu ďalej na západ využívali jednotlivé skupiny status kajúcnych pútnikov, za ktorých sa vydávali, a rozprávali o sebe rôzne legendy, čerpajúce zo Starého i Nového zákona. Jednotliví predstavitelia cirkevnej i svetskej vrchnosti im udeľovali ochranné listiny - glejty, ktoré im umožňovali ďalšie putovanie (jednej skupine vydal takúto listinu v roku 1422 pápež Martin V.). Aj radikálna zmena postoja európskeho obyvateľstva bola iniciovaná cirkvou - po tom, ako parížsky arcibiskup v roku 1427 exkomunikoval jednu skupinu Rómov z cirkvi, nastalo v západnej Európe vyše tristoročné kruté prenasledovanie a vyvražďovanie rómskeho obyvateľstva.

S pôsobením cirkvi počítali vo svojich nariadeniach osvietenskí panovníci Mária Terézia a najmä Jozef II., ktorí v rámci tzv. regulácie cigánskeho obyvateľstva (išlo v podstate o násilnú asimiláciu) medzi prostriedky "prevýchovy" rómskeho obyvateľstva zaradili okrem povinnej návštevy školy, vyučenia sa remeslu aj povinný cirkevný krst, sobáš a pohreb. Súpisy Cigánov z tohto obdobia dokladajú prevahu katolíckeho vierovyznania.

Odhalenie pôvodu

Je zaujímavé, že odhalenie pôvodnej vlasti Rómov - Indie je spojené s menami dvoch kňazov. Prvým bol kalvínsky kňaz Štefan Váli (pôsobil v obci Almás neďaleko Komárna), ktorý si pri svojich štúdiách v holandskom Leidene všimol podobnosť jazyka tam študujúcich Indov s jazykom Rómov. Túto správu uverejnil vo svojej monografii Cigáni v Uhorsku (1775 - 1776) evanjelický kňaz, spišský Nemec, polyhistor Samuel Augustini ab Hortis (1729 - 1792).

V roku 1782 prijalo ostrihomské arcibiskupstvo na svoj pozemok v Nových Zámkoch trinásť rómskych rodín, ktoré tak zachránilo pred nezmyselnou popravou (v súvislosti s inscenovaným tzv. "hontianskym procesom s ľudožrútmi"). Podobne z iniciatívy ostrihomského arcibiskupa pôsobila v Nových Zámkoch v rokoch 1843 - 1865(1868) "cigánska ľudová škola". Rómovia, podobne ako ostatní poddaní, boli nútení vyznávať vieru šľachty, na panstve ktorej boli usadení. Od 18. storočia boli väčšinou katolíkmi, a to aj v obciach, kde prevažovalo inak evanjelické obyvateľstvo (Rómov evanjelického vierovyznania je dodnes pomerne málo). Túto situáciu potvrdzuje aj Súpis Cigánov v Uhorsku z roku 1893.

Rómska tradícia verzus kresťanstvo

Napriek uvedeným historickým skutočnostiam, predstava o vzťahoch Rómov k viere je dodnes rozporuplná. Niektorí etnológovia a romisti hľadajú v ich duchovnej kultúre rezíduá hinduizmu a predkresťanského animizmu. Slovenský štatistický úrad zisťoval v roku 1994 tiež konfesijnú príslušnosť Rómov, kam zaradil aj absurdnú otázku "uctievajú tradičných rómskych bohov a duchov?", na ktorú získal dokonca 6% pozitívnych odpovedí (!). V rómskych domácnostiach (primitívnych chatrčiach i moderne zariadených interiéroch) sú bežne zastúpené nástenné kríže, zarámované "sväté" obrázky i drobná sakrálna plastika (najmä Panna Mária). Napriek tomu mnohí Nerómovia (vrátane viacerých kňazov) sú presvedčení, že viera je u Rómov formálna, že potrebujú iba pokrstiť dieťa a kresťansky pochovať zomrelého, a že sú teda vlastne neveriacimi...

Tak, ako nie je možné v prípade Slovákov, Maďarov či Rusínov všeobecne charakterizovať ich vzťah k religiozite, nie je to možné ani v prípade Rómov. Aj keď sa to z pohľadu majority často nezdá, Rómovia, ktorí sa delia do podskupín (slovenskí, maďarskí a osobití olašskí Rómovia), sú výrazne sociálne diferencovaní, nielen pri porovnaní jednotlivých regiónov Slovenska či jednotlivých lokálnych spoločenstiev (obcí, rómskych osád), ale výrazné sociálne rozdiely nájdeme aj v rámci jednotlivých lokalít. Na sociokultúrny vývoj - a teda aj na úroveň religiozity - vplýva aj úroveň vzťahov miestneho nerómskeho obyvateľstva a Rómov: možno povedať, že tam, kde sú tieto vzťahy dlhodobo dobré, žijú Rómovia na vyššej sociokultúrnej úrovni a rovnako je aktívnejší ich náboženský život. V zaostalejšom prostredí - najmä v izolovaných rómskych osadách - je miera sociálnej dištancie zo strany majoritného obyvateľstva taká veľká, že Rómovia sa sami neodvažujú navštevovať bohoslužby v kostole (hanbia sa za svoj zovňajšok), alebo im miestni "bieli" priamo zabraňujú zúčastňovať sa cirkevného života. V niektorých východoslovenských lokalitách pri svätej omši nesmú sedieť medzi ostatnými, ale iba stáť vzadu, na sväté prijímanie chodia najprv "bieli" a potom Rómovia, niekde sa "nedeľná sv. omša pre Rómov" koná v sobotu (!). Pretrvávajúci negatívny vzťah k Rómom si možno všimnúť na viacerých cintorínoch východného Slovenska, kde Rómov dodnes pochovávajú osobitne od Nerómov (obyčajne sú ich hroby na opačnom konci cintorína, pri múre či plote).

Súčasnosť

Napriek tomu, že od roku 1990 existuje pri Slovenskej biskupskej konferencii špeciálna pastoračná komisia pre Rómov, vzťah kňazov k tomuto obyvateľstvu predstavuje spektrum od otvoreného, úprimného a obetavého prístupu, ktorý potom prináša výrazné pozitívne výsledky (okrem kňazov tu významne pôsobia aj niektoré ženské rehole), až po nezáujem, ba takmer ignoranciu (v jednej spišskej obci kňaz odmieta vstúpiť do zaostalej rómskej osady: ak jej obyvatelia chcú, aby napr. prišiel zaopatriť zomierajúceho, musia ho preniesť do domu rodiny, ktorá býva priamo v obci). Je príznačné, že v takýchto lokalitách sa výrazne presadzujú aktivisti cirkvi Svedkov Jehovových, ktorí k Rómom pristupujú ústretovo a navštevujú pravidelne ich rodiny.

O tom, že duchovnosť je prirodzenou potrebou Rómov, svedčí kult ich patrónky svätej Sáry. Podľa dobových prameňov už od roku 1855 prichádzajú každoročne do juhofrancúzskeho mestečka Saintes-Maries-de-la-Mer Rómovia zo širokého okolia, aby si uctili túto sväticu (pozn. red.: historická existencia svätej Sáry je dosť rozporuplná, viac v článku o bl. Ceferínovi). Od roku 1935 povolil arcibiskup procesie so sochou sv. Sáry, ale samotní predstavitelia cirkvi sa na týchto procesiách začali zúčastňovať až od roku 1953. Tento kult teda nebol Rómom "vnútený" zo strany cirkvi, naopak, vychádzal z ich spontánnej duchovnej potreby. Na Slovensku pôsobia v súčasnosti najmenej štyria katolícki kňazi a niekoľko rehoľných sestier, ktorí vyšli z rómskeho prostredia, čo tiež vypovedá o vzťahu Rómov k viere.

Arne B. Mann
(etnológ, Ústav etnológie SAV)


Pastoračný plán KBS

Situácia

Mladých Rómov nachádzame v súčasnom svete bez oporných bodov pre životnú orientáciu. Chýba im celkový zmysel života a spoločenskej i osobnej angažovanosti. Výchovný vplyv rodiny, školy a Cirkvi je oslabený, čo sa prejavuje v základnom vzdelaní všeobecnom i náboženskom. Rómom často chýbajú hlbšie osobné vzťahy a vedomie vlastnej hodnoty. Mladí nie sú dostatočne pripravení na založenie rodiny, a to tak duchovne, ako aj hmotne. Len v ojedinelých prípadoch sa podarilo Cirkvi vstúpiť do tohto prostredia nielen s príťažlivou, ale aj s účinnou evanjelizáciou.

Ciele

Cieľom je zjavovať Ježiša Krista, jeho hlboké pochopenie, záujem o človeka a zmysel pre všetko ľudské. Spolu s tým prinášať Božie kráľovstvo, t. j. byť pre Rómov zrozumiteľným znakom a nositeľmi Božej lásky voči nim. Trpezlivou systematickou prácou, dôrazom na ideály im pomáhať k spoluzodpovednosti, uvedomeniu si vlastnej dôstojnosti pred Bohom. Toto všetko je možné vo farnosti, ktorá sa otvára Rómom a vytvára ovzdušie, do ktorého budú radi prichádzať.

Odporúčania

  • prehlbovať spoluprácu medzi Komisiou pre pastoráciu Rómov a miestnymi farármi, ktorí sú uskutočňovateľmi pastoračného plánu;
  • spoznávať hodnoty rómskej kultúry so zámerom využiť ich pre evanjelizáciu;
  • preventívnym systémom zviditeľniť základné hodnoty: úcta k osobe, dôvera v človeka, záujem, otvorenosť, ochota počúvať, bratstvo, solidárnosť;
  • budovať pastoračné centrá nachádzajúce sa v rómskom prostredí a budovať farskú komunitu ako animačné jadro;
  • rozširovať kňazskú a katechetickú kvalifikáciu v pastorácii a v riadení spoznávaním a zohľadnením rómskej kultúry;
  • vo farnostiach s veľkým percentom Rómov vytvoriť projekt personálneho rozvoja so zabezpečením formačnej prípravy.
Plné znenie môžete nájsť na www.kbs.sk

Internet ako prostriedok pastorácie

Obec Toporec leží na južnom úpätí Spišskej Magury, 2 km od cesty spájajúcej Kežmarok so Starou Ľubovňou. Obec má 1600 obyvateľov, z ktorých je polovica rómskeho pôvodu. V tejto obci pracuje kňaz Jozef Červeň, ktorý zobral výzvu k práci v rómskej farnosti vážne. Ide však o úplne inú rómsku komunitu ako v Bardejove. Róm je v každej dedine iný, a preto treba použiť aj trochu iné metódy.

Jozef Červeň, správca farnosti v Toporci má za sebou roky formovania v saleziánskej spoločnosti, saleziánom však nie je. Po krátkej kaplánskej službe v Ružomberku dostal na starosť faru v Toporci. Saleziánska výchova však na štýle práce nechala svoju pečať. Vo farnosti pracuje preventívnym systémom - metódou dona Bosca. Dáva mladým predovšetkým možnosť, aby mali kde tráviť voľný čas, a tak predchádza negatívnym výchovným vplyvom. Okrem farnosti Toporec má na starosti aj pastoráciu Rómov v Spišskej diecéze. Na pastoráciu však nie je sám, je tam spolu s ním kaplán Miroslav Rožek.

V porovnaní s Bardejovom sú v Toporci Rómovia podstatne iní, najmä čo sa týka bývania a vzdelania. Je tu veľa stredoškolsky vzdelaných Rómov a nájdu sa aj vysokoškoláci. Rodičia sa snažia deti dosť "dvíhať". Bývajú v dedine v murovaných domoch. Čo sa týka viery, väčšina ľudí pozná Rómov ako ľudí, ktorí berú vieru ako nejakú mágiu. To sú ale väčšinou tí zo zaostalejších osád. Takých je však v Toporci pomenej. Veľa rodín v Toporci doma číta Písmo. Medzi mladými je v Toporci približne 75 percent Rómov (pričom v celkovej populácii ich je 54 percent).

Po príchode Jozefa Červeňa do Toporca došlo k zmenám. Priestory fary sa upravili tak, aby slúžili na pastoračné účely. V pivnici je stolný tenis, stolný futbal, hore majú miestnosť speváci. Na spevokol môže chodiť každý - hudobný sluch nie je podmienkou, ide predovšetkým o vytvorenie partie. Pre naozaj talentovaných je gospelová kapela Effata, ktorá vystupuje aj na menších gospelových festivaloch. Po určitom čase získali počítače a rozbehla sa internetová miestnosť, čo je na Slovensku rarita. Do prevádzky ju dal civilkár Ing. Ľubomír Maslejak. Prebiehajú tu počítačové krúžky, na ktorých je možnosť používať internet. Poplatok 10 Sk na hodinu slúži na pokrytie nákladov na ISDN pripojenie, ale tiež to má efekt, že ľudia si to vážia a netrávia pri internete zbytočne dlhý čas. Priestory slúžia pre všetkých, nie len pre Rómov. Animátori sú zväčša Rómovia. Tí, ktorí sú zodpovední, majú kľúče od oratka. S nimi sa farár stretáva raz týždenne na krátkych animátorských stretkách. Jeden deň je v oratku vyhradený len pre nich.

Ak by ste mali záujem prispieť na prevádzku pastoračného centra v Toporci, alebo sa kontaktovať ohľadom možnosti ubytovania, informácie nájdete na www.romintegra.sk ale aj www.toporec.sk.

Rozhovor:

S Jozefom Červeňom, farárom z Toporca, si človek má o čom pohovoriť, aj keď na prvý pohľad pôsobí tichým dojmom. Cítiť z neho však múdrosť a misijné odhodlanie.

Akú vieru majú Rómovia v Toporci?

V obci je silná tradičná viera. To platí aj o rómskej časti obyvateľstva. Dá sa povedať, že už ich dedovia boli veriaci. Pre Róma je však typický krátkodobý pragmatizmus, nepozerá veľmi do budúcna, prežíva naplno prítomnosť. Ich viera je citovejšia. Myslím, že oratko im pomáha prijímať živú vieru.

Problémom mnohých podobných centier sú peniaze.

Zo zdrojov farnosti financujeme prevádzkové náklady. Čo sa týka investičných nákladov, tak to väčšinou ideme cez rôzne nadácie pomocou nášho občianskeho združenia Romintegra. Občas prispejú aj individuálni darcovia.

Pastorácia v jednej obci je pekná vec, ale ešte stále existuje na Slovensku veľa obcí, kde sa v tomto smere nič nerobí.

Takéto oratká pripravujeme v šiestich obciach po okolí. V štyroch to už prebieha a v dvoch to rozbiehame. Väčšinou to funguje popri farnosti, "visí" to na kňazovi alebo laikoch. Ideme samozrejme len do farností, kde je o to záujem. V každom centre sú stolné futbaly, stolnotenisové stoly a chceli by sme všade spraviť aj počítačový krúžok. Internet však vo viacerých obciach neutiahneme. Skôr odtiaľ vozíme decká na internet do Toporca.

Rómske etnikum zrejme vyžaduje špecifický typ pastorácie. V čom spočíva?

Rómovia sú všade iní a tým pádom neexistuje všeobecné riešenie. Zopár spoločných bodov sa však dá nájsť. Veľký rozdiel je v motivovaní. Róm potrebuje krátkodobejšiu motiváciu. Cieľ treba rozdeliť na malé kroky. Oni musia vedieť, čo z toho budú mať dnes, maximálne zajtra. Čas vnímajú úplne inak. My vnímame čas kontinuálne - dnes, zajtra, atď. Oni vnímajú čas cyklicky - svadba, krstiny, pohreb… Mám asi 20 animátorov, no hodiny nosia možno dvaja. Nie žeby na ne nemali, ale oni ich nepotrebujú. Po rómsky sa napríklad slovo zajtra povie rovnako ako včera - tajsa. Človek k nim musí byť pragmatickejší a tiež je to dosť o osobnom priateľstve. Na omši im zapisujem body. Ak má Róm istý počet bodov, tak vie, že pôjde napr. na prvé sväté prijímanie. Nie je samozrejmosťou, že k sviatostiam je pripustený každý. Na birmovku bolo prihlásených okolo 200 detí, ale išlo ich na ňu len 70. Nevyžadujem veľké vedomosti, vyžadujem predovšetkým kresťanskú prax.

Ako odbúrať predsudky voči Rómom?

Na našej fare je možnosť ubytovania pre rôzne farské spoločenstvá. Robíme to práve z tohto dôvodu. Je to perfektný spôsob na nadviazanie kontaktov a odbúranie bariér. Keď ľudia odchádzajú, sú medzi nimi priateľstvá a často si aj píšu. Pomáha to aj Rómom, lebo vedia, že ich niekto berie. Napríklad teraz sa chystáme ísť na Oravu. Je to kultúrny šok, ktorý lieči.

Ako sa prejavujú v obci problémy s nezamestnanosťou?

U nás je nezamestnanosť 50 - 70 percent. Celkovo táto oblasť je hladová dolina. Práce niet. Stáva sa, že nechcú zamestnať Róma, ale keď povie, že je z Toporca, tak ho zoberú. Za prácou sa chodí väčšinou do Čiech a Bratislavy. Mali sme na fare veľa verejno-prospešných pracovníkov. Pracovalo sa na veciach v obci. Urobili sa veci za 3,5 milióna. Tí, ktorí boli naučení pracovať, nemali problém, ale mladší často doteraz ešte nepracovali, čo je veľkým problémom. Pokiaľ však práca je, sú ochotní pracovať.

Vyhliadky do budúcnosti?

Je možné, že pôjdem ďalej. Tu som to rozbehol. Je tu kaplán, ktorý sa zaučil a môže v práci pokračovať. Biskup sa ma pýtal, či nechcem ísť do Lomničky, čo je blízko pri Podolínci. To je však takmer čisto rómska dedina. Keď som išiel do Toporca, povedal som, že som ochotný ísť, a keďže nebol ochotný nikto, tak som tam išiel ja.


tému zostavil Jozef Šoltés