|
Pastorácia Rómov je veľmi náročnou a dlhodobou prácou, výsledky nie sú vidieť hneď. Najlepším príkladom na Slovensku je asi Poštárka, ktorú mnohí ľudia označujú ako zázrak v oblasti práce s Rómami, a to nielen v cirkevných kruhoch. Poštárka je prímestská časť Bardejova. Nájdete tu pekné murované domy kde žijú bieli, ale aj rómsku osadu, ktorá vznikla v období komunizmu presťahovaním Rómov do nových bytov. Žije tu okolo 1000 Rómov. Začiatok pastorácie spadá do roku 1990, kedy sem začala chodiť sestra Anastázia - členka rádu baziliánok. Čoskoro sa k nej pridal salezián Peter Bešéney, ktorý začal s pastoráciou rómskej mládeže. Postupnou mravčou prácou vyrástlo v Bardejove veľké stredisko rómskej pastorácie, kam sa chodievajú inšpirovať mnohí, ktorí pracujú s týmto etnikom. Mňa pri návšteve strediska ohromila priateľská atmosféra: každý bol so mnou kamarát. Predsudky sa vo mne hneď zlomili. Návštevu takéhoto strediska by som odporúčal každému. Tento výsledok však nevzišiel zo dňa na deň, treba za ním vidieť dlhoročné úsilie ľudí, ktorí si tu oddreli roky práce. Hodíš háčik, ťaháš.... V Bardejove majú saleziáni jedno stredisko v meste a druhé v osade Poštárka, kam dochádzajú. V meste je zmiešané stredisko a komunitný dom, na Poštárke sa venujú iba Rómom. Vzhľadom na to, že tu pôsobia saleziáni, práca sa sústreďuje na mladých.
Voľný čas - háčik na udici dona Bosca Stredisko na Poštárke žije podobným životom ako každé saleziánske oratórium (ďalej používam ľudový výraz "oratko"), kde sú voľnočasové aktivity základom nadväzovania kontaktov. Stolný futbal, stolný tenis a futbal nesmú chýbať. Pre rómskych chalanov je futbal priam závislosť. Hrajú ho každý deň - nonstop. Jedine v zime sa futbalové ihrisko v oratku zmení na hokejové. Nie je však zriedkavosťou, že aj v zime sa zoberie futbalka namiesto puku. Futbal hrajú aj dievčatá. V stredisku nájdete tiež posilovňu či biliard. Dievčatá majú kurzy varenia, pečenia a šitia. Nechýbajú ani rôzne krúžky, ako spevácky či rezbársky. Oratko pravidelne navštevuje približne 150 detí, čo je veľmi slušné, keďže celá rómska komunita na Poštárke má približne 1000 obyvateľov. Je to miesto nadväzovania priateľstiev a vládne tu veľmi radostná atmosféra. Načo chodiť do školy, keď máme oratko... Problémom Rómov je, že často žijú 3 generácie v jednej domácnosti. Spáva sa na rozkladacích ruských posteliach na každej voľnej ploche bytu. Niet sa čo čudovať, že deti trávia väčšinu času vonku a nemajú sa kde učiť. Druhým problémom je, že keď deti začnú chodiť do školy, nevedia veľmi po slovensky, čo im v prvých ročníkoch dosť komplikuje život. Dnes časť týchto problémov rieši televízia, ktorá je prítomná v každej domácnosti, a to aj keby na chlieb nebolo.
Pastorácia a viera Rómovia veria prirodzene. Každý Róm vie, že Boh existuje. Sú však dosť poverčiví, majú veľmi veľa vlastných tradícií a zvykov. Čo sa týka vzťahu k viere, sú dosť citoví. Chodiť do kostola je pre nich často povinnosťou. Stáva sa, že na omšu prídu kvôli kamarátom alebo preto, že tam idú animátori. Majú obdobia, že chvíľu na omšu chodia, potom prestanú. Ale sú aj ľudia, ktorí naozaj uverili a prikázania berú vážne. Samozrejme, majú svoje hriechy ako všetci ľudia. Ak niekto spomedzi nich niečo ukradne, tak aj oni sami medzi sebou sa s ním vysporiadajú.
Boží robotníci Otcom celého centra je spomenutý Peter Bešéney SDB, ktorý je tu už 11 rokov. S prácou mu pomáhajú spolubratia, z bardejovskej saleziánskej komunity, tí sú však väčšinou v 3- až 4-ročných intervaloch presúvaní do iných komunít. Keďže pastorácia Rómov na Poštárke dosť závisí od prítomnosti otca Petra, saleziáni ho nepresúvajú. Problémom však je nájsť nejakého nástupcu, ktorý by po ňom túto prácu prevzal. Práca s Rómami sa nedá nikomu nanútiť, to si uvedomuje aj provinciál saleziánov - je to špecifický typ misionárskej práce a na to musí mať človek povolanie od Boha.
Priestory Na Poštárke je momentálne veľká nová budova, ktorej súčasťou je aj kaplnka zasvätená bl. Ceferínovi. Sú tu tiež miestnosti na stretká, krúžky či šport (posilovňa, biliard, ...). Vedľa budovy je asfaltové futbalové ihrisko. Peniaze na tieto priestory sa podarilo zohnať z nemeckých, ale i slovenských nadácií (spomeňme aspoň NDS či NPOA) a zbierok veriacich. Na priestoroch kaplnky pracovali samotní Rómovia. Oveľa viac si priestory vážia, keď na nich sami pracujú. Prínosom je tiež fakt, že majú možnosť nejaký čas pracovať, keďže mnoho Rómov je dlhodobo nezamestnaných. Vnímajú to tak, že pracujú na svojom. Keď potom niečo niekto z nich pokazí, platí pravidlo: "Keď niečo pokazíš, tak to nemáš alebo to opravíš."
Minianketa Ako dlho chodíš na Poštárku? Asi 5 rokov. Veľmi sa mi tu páči. Spoznal som tu kresťanov. Najprv som len išiel do kostola pozrieť, čo sa tam deje, videl som tam chalanov, ako sa modlia, a navyše aj dievčatá sem chodia. Chodíš na krúžok? Pomáham ako animátor pri ihrisku. Čo tu najradšej hrávaš? Futbal, ale aj biliard. Tu hrávame predovšetkým futbal a v zime aj hokej. Bez futbalu Poštárka nežije. Záverom... "Po skončení vysokej školy som býval v Nitre s jedným chalanom, ktorý mi povedal, že v Bardejove je kňaz, ktorý zháňa vzdelaného človeka, ktorému by mohol veľa vecí nechať na starosti. Ja som najskôr nechcel, ale teraz som tu. Študujem teológiu ako laik, momentálne mi o peniaze nejde. Keď si však budem zakladať rodinu, tak sa budem musieť asi modliť, aby Pán pomohol. Táto práca ma napĺňa a beriem ju ako svoju spásu. Ja túto prácu potrebujem robiť. Snažím sa mať sociálne cítenie, čomu ma učí moja viera, a k Rómom pristupujem ako k ľuďom, ktorí potrebujú pomôcť. Samozrejme, treba sa inkulturovať a spoznať, čo konkrétna komunita potrebuje." Ľubo Kohút, asistent na Poštárke |