vojnového reportéra z agentúry Epicentrum
Počas svojej novinárskej práce ste na vlastné oči videli utrpenie ľudí, ktorých postihla vojna. Zažili ste bombardovanie Kosova aj Afganistanu. Ako vnímate blížiaci sa útok na Irak?
Vojnu ako takú som znášal vždy veľmi ťažko, veľmi ťažko som sa s ňou musel vnútrone vysporiadať. Na druhej strane som však videl, že v Kosove a v bývalej Juhoslávii, nikto nedokázal priniesť žiadne riešenie k tomu, aby tam nebolo hrubým spôsobom vysídlených dva milióny kosovských Albáncov. No a to bombardovanie prispelo k tomu, že tí ľudia z Kosova a podobne aj z Afganistanu sa vrátili domov. Keď sa tak nad tým zamyslíte...je to strašný svet, v ktorom bomby prinášajú mier...
V prípade Iraku sa hovorí o zložitejšej situácii, ktorá by mohla destabilizovať celý blízkovýchodný región. Súhlasíte?
Naozaj sa obávam, ako zásah Spojených štátov ovplyvní extrémistické skupiny v araskom svete. Mňa osobne konkrétne zaujíma, ako ho budú vnímať samotní Afgánci, preto sa tam v marci vraciam. Oveľa väčšie napätie však očakávam v Pakistane, kde sa presunula aj veľká časť teroristov z Ál Káidy.
Proti vojne v Iraku sa zdvihla masová kritika z celého sveta. Politici, ktorí sa postavili na stranu USA čelili nesúhlasu vlastných obyvateľov. Do akej miery vás osobne presvedčili argumenty Washingtonu?
V prvom rade musím povedať, že považujem za správne, keď štáty aj v kritických chvíľach podporia svojich spojencov. Je pravda, že ešte pred časom som ja osobne váhal - nikdy som nevidel, čo presne uviedol Irak v správe o svojom zbrojnom arzenále. Mne o tom nikto nič nepovedal. Nikto ma doteraz nepresvedčil, a to platí o väčšine Afgáncoch, že Ál Káida skutočne zorganizovala útok na Manhattan. Tie čierne informačné diery, aké napríklad za sebou zanechala aj ruská armáda po vojne v Čečensku, sa začínajú objavovať aj inde. A to je strašne nebezpečné. Jedna vec je však spolupráca Iraku s inšpektormi a druhá režim Saddáma Husajna. Práve ukrutnosti jeho vlády voči vlastným obyvateľom a nebezpečenstvo, aké hrozí svetu v prípade, že tento diktátor naozaj vlastní nebezpečné zbrane, ma čoraz viac presvedčilo o tom, že ho nemôžeme nechať len tak.
Lucia Kubošová
