FILM

Ako na vec   (About a Boy)

V. Británia, 2002, 101 min., réžia: Chris a Paul WEITZ, v hl. úlohách: Hugh GRANT (Willi), Nicholas HOULT (Marcus) www.about-a-boy.com

Iste už každý videl dosť tzv. romantických komédií podľa osvedčeného klišé: chlapík je bohatý (veľmi dôležitý fakt) sympaťák, ale inak "parchant" (sebecký, necitlivý, pôžitkársky), až dokiaľ nestretne slečnu Dokonalú, a láska k nej ho privedie k hlbokej katarzii nad jeho doterajším prázdnym životom a spôsobí jeho premenu na milého, obetavého, všímavého, citlivého a empatického truľa, s ktorým slečna Dokonalá máva ako so špinavou handrou (napr. Mel Gibson v Po čom ženy túžia či Jack Nicholson v Tak dobre, ako sa len dá). Brrrrr... Toto si zrejme pomyslel aj uznávaný britský spisovateľ Nick Hornby, známy svojimi humoristickými románmi o pánoch tvorstva, teda o mužoch. A keďže sa mu archetyp "parchanta", ani truľa veľmi nepáčil, rozhodol sa nájsť inú cestu. A podarilo sa mu to v románe About a boy, podľa ktorého vznikol rovnomenný film. Pretnú sa v ňom cesty dvoch "chlapcov", a toto stretnutie pomôže obom dospieť. Prvým z nich je Will. Má 38, je bohatý, žije sám (neznáša tvrdenie, že žiadny človek nie je samostatný ostrov, pretože on ostrov je a to ostrov Ibiza), nikdy nepracoval (žije s tantiemov za populárny vianočný hit, ktorý pred 30 rokmi napísal jeho otec) a okrem telky a nakupovania je jeho najmilšou zábavou balenie žien, ktorým po niekoľkých týždňoch dá zvyčajne kopačky (tuším sa tomu hovorí playboy). Poslednou obeťou je Angie. Najprv Willa vydesí k smrti faktom, že má malé dieťa. Ale pri rozchode ho šokuje, keď v prívale sĺz vezme všetku vinu z rozchodu na seba a na svoju nepripravenosť na nový vzťah a Willa vyhlási za úžasného muža. Will je nadšený zo svojho objavu. Opustené matky, to je ono. Ich sebadôvera je podkopaná, sú zraniteľné, len zistiť, kde ich nájsť. Náhoda pomôže a Will sa ocitne na terapii Spolku osamelých rodičov (SOR). Nezaváha, vymyslí si fiktívneho syna a zbalí Christine. Ich prvé rande zmení Willov život. Christine totiž vezme okrem svojho dvojročného syna aj syna svojej priateľky zo SOR-u, dvanásťročného Marcusa. Ten má úplne iné problémy ako Will. Jeho matka Fiona dajako prehliadla, že éra hippies je už pár rôčkov preč. Spôsob obliekania, vizáže a stravovania, ktoré do Marcusa hustí, majú z neho urobiť takú "nezávislú" osobnosť, ako je ona sama. V škole je však vďaka tomu objektom posmechu a šikanovania. Dokonca sa s ním odmietajú kamošiť aj "obrýlení indickí šprti". Navyše jeho matka trpí ťažkými depresívnymi stavmi (vtedy si z Marcusom prespevuje svoju najobľúbenejšiu pieseň Kill Me a Softly) a občasnými samovražednými pokusmi. Po jednom z nich si Marcus uvedomí, že dvaja sú na túto krízovú situáciu málo a treba tretieho. Voľba padne na Willa, ktorý sa mu celkom pozdáva. A tak sa Marcus s drzosťou dvanásťročného chalana "vláme" do Willovho života, čo bude mať pre oboch osudové následky... Postavy oboch hlavných hrdinov sú skvelo napísane a ešte lepšie zahrané. Hugh Grant ako Will, si dal ostrihať svoju povestnú ofinu, čím prišiel úplne o vizáž nesmelého, bezbranného, modrookého chlapca a minimálne o 50 % sex-appealu. Jeho cynicko-strhaný výzor, spolu s vynikajúcou mimikou, gestami aj hlasom (veľa scén preberá podľa knihy jeho vnútorné myšlienky a komentáre) je absolútne výstižným stvárnením tejto postavy. A Nicholas Hoult ako Marcus je mu dôstojným spoluhráčom a novým britským hereckým objavom. Scenár je výborný, dialógy skvostné a nechýbajú skvelé "hlášky" (aj keď miestami dosť cynické). A na záver ešte na skok k archetypom. Akýže archetyp vymyslel Nick Hornby pre svojich hrdinov? Návrat k tradícii. V záverečnej scéne sedia všetci "chlapi" na pohovke, čumia na telku, Will popíja pivo a všetky baby sú v kuchyni a chystajú stravu. Truľovia môžu len závidieť a spomenúť si na profesora Higginsa, ktorý v úplne poslednom obraze My Fair Lady rozvalený v kresle luskne prstami na Lízu a spýta sa: "Kde mám tie papuče?"

Roman Tarina

Svet podľa Prota  (K-Pax)

USA, Nemecko, 2001, 120 min., réžia: Iain SOFTLEY, v hl. úlohách: Kevin SPACEY (Prot), Jeff BRIDGES (Dr. Mark Powell) www.empireonline.co.uk/kpax

Dostať sa do cvokhausu v New Yorku nie je žiaden problém, stačí sa prerieknuť pred polišmi odkiaľ vlastne ste. Planéta K-Pax je správny cestovný lístok do hore spomenutej inštitúcie. Jej hlavný psychiater dr. Powell už stretol a skutočne s láskou sa venoval tisíckam takýchto prípadov. Ale ani jeden z nich nebol ako tento chlapík s tmavými okuliarmi, ktorý si necháva hovoriť Prot. Je z planéty K-Pax v súhvezdí Lýry, cestuje svetelným lúčom, na Zemi vykonáva vedecký prieskum, ktorého výsledky si zapisuje akýmsi podivným písmom. Je absolútne suverénny, nenútený, priam šarmantný, aj keď trošku divne chodí, banán je aj so šupkou a zo svojej planéty má vyvinutý absolútny odpor k rozmnožovaniu. Zato pri jeho astronomických znalostiach nestíhajú najlepší astrofyzici otvárať ústa, jeho terapie liečia dlhodobo chorých bláznov podstatne lepšie ako lieky a zvieratám rozumie rovnako nepochopiteľne ako ľuďom. Lenže dr. Powell sa nevzdáva. Je stále presvedčený, že Prot je človek a kľúčom k jeho diagnóze je zistiť jeho totožnosť. Pomôcť mu môže len hypnóza. Či Prot je, alebo nie je mimozemšťan, to si treba overiť v kine. Každopádne sa dočkáte brilantných dialógov medzi Protom a dr. Powellom, ktoré boli napísané v sci-fi románe Gena Brewera a pri ktorých sa budete výborne baviť, prekvapením otvárať ústa a obdivom kývať hlavou. A ešte k tomu sa dočkáte skvelého, priam oscarového hereckého koncertu Kevina Spaceyho ako Prota. Spacey, ako sa zdá, hrá skvele nielen masových vrahov, drsných policajtov, looserov, či obyčajných Američanov, ale dokonca aj mimozemšťanov (či cvokov?). Akokoľvek, tento mimozemšťan nebude útočiť na váš nervový systém či žalúdok, ale na vaše srdce a city. Ak sa vám páčil E. T., Starman, Prelet nad kukučím hniezdom, Čas prebúdzania či Zelená míľa, pôjdete z kina určite spokojní.

Roman Tarina

HUDBA

Jars of Clay - v hodine dvanástej

Jars of Clay: The Eleventh Hour, Essential Records, 2002, CD (+ CD-ROM), 642 Sk

Ak vám niekto v obchode ponúka niečo a navyše zadarmo ako darček, môže to vo vás vzbudiť podozrenie, že nejde o príliš kvalitnú vec, alebo že to potrebujú predať, lebo sa to samo o sebe zle predáva. Keď som otvoril nový album multiplatinovej kapely Jars of Clay a zbadal som tam namiesto jedného CD dve, napadlo mi, či to aj s nimi nie je také zlé. Ale už prvé tóny piesne Disappear (Zmiznúť) pomohli týmto pochybnostiam zmiznúť a každá z ďalších 10 piesní to len potvrdila. Jars of Clay nabrali druhý dych a veľkým hudobným oblúkom sa vrátili k chytľavosti svojho prvého albumu (doposiaľ asi najznámejšiemu), ktorú zmiešali so skúsenosťami pomaly už desať rokov fungujúcej kapely.
Hoci Eleventh Hour (názov CD) je na prvý pohľad jedenásta hodina, označuje sa ňou v angličtine najvyšší čas, čiže o päť minút dvanásť. Aj napriek tomuto jazykovému posunu v čase platí aj u nás to isté, čo chceli chalani z kapely týmto názvom a rovnako titulnou piesňou vyjadriť. Je to dôvera v Boha, ktorý je tu stále a nádej v Jeho pomoc, ktorá nezomiera, aj keď do poslednej chvíle sa zdá, že už umrela. Túto nádej cítiť aj v piesni Fly (Letieť), ktorá sa dotýka málo obľúbenej témy smrti, avšak vo svetle vyššie spomínanej nádeje a dôvery, že sa nestrácame navzájom naveky, ale do času. Aj ostatné piesne sa dotýkajú viery, nádeje, pochybností a znovuobjavovanej lásky, ktorú nám Boh dáva ako odpoveď na všetky pochybovačné otázky.
Ako celok je CD dielom všetkých členov kapely a mnoho vecí dostalo konečnú podobu až v štúdiu. Vyvážená hudobná stránka primerane doplnená textami bude lahôdkou pre všetkých milovníkov hudby, ktorá sa dostáva do uší pomalšie, ale o to dlhšie vydrží v srdci. Práve preto inšpiruje k životu v radosti a nádeji, že aj v poslednej chvíli sa máme na koho spoľahnúť.
A pre priaznivcov najnovšej techniky dobrá správa. Jars of Clay vydali 27. augusta DVD nosič zo záznamom koncertu, klipmi a všeličím iným pod názvom 11 LIVE.

Potrebujem ťa (I need you) zvláštne nemiestne, je svetlo, čo napĺňa túto miestnosť kam nikto predtým nevošiel. nepopieram, že ma to vnútri naštve. prilievam olej do ohňa, aby som roztopil svoju pýchu chcem sa ukryť pred dažďom, alebo chcem dážď, aby ma umyl? potrebujem ťa, potrebujem teba si všetko prečo žijem, možno zniem ako blázon, ale myslím, že som cítil, ako sa ku mne približuješ, tvárou k zemi, aby si ukryl osudnú ranu zápasím s tiažou, cítim, že ma dvíhaš, kde je úkryt pred dažďom a dážď, čo ma obmyje? potrebujem ťa, potrebujem teba nemal som len chvíľu, ale celý čas na svete, aby som spoznal, že si tu, že si úkryt pred dažďom a dážď, ktorý ma obmyje

Text a preklad Marcel Perecár

KNIHA

Rudolf Dilong - Hviezdy a smútok

Rudolf Dilong: Hviezdy a smútok (Literárne dielo I), Petrus, 2002, 310 strán, 179 Sk

Slovenská spoločnosť má veľa dlhov voči svojej minulosti. Vďaka desaťročiam komunistickej diktatúry sme sa nemohli nič dozvedieť o mnohých postavách našej histórie kultúry či umenia a tobôž zoznámiť sa s ich dielom. Priam učebnicovým príkladom je hnutie katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Aj keď už dnes mená jej predstaviteľov prenikli do encyklopédií, učebníc aj maturitných otázok, voči ich dielu máme obrovský dlh. Zatiaľ čo básnické zbierky ľavicovo orientovaných básnikov (Smrek, Plávka, Válek,…) sú na trhu bez problémov dostupné, drvivá väčšina zbierok ich katolíckych generačných súputnikov nie je súčasnému čitateľovi známa, ani dostupná. Veď ich diela vychádzali na Slovensku pred 60 - 70 rokmi, či neskôr v ďalekej cudzine, kde väčšina z nich dožívala v emigrácii. Hoci v súčasnosti opäť vyšlo tlačou niekoľko zbierok, systematicky sa tejto skupine venujú len dve nakladateľstvá. V Lúči vyšlo súborné osemzväzkové dielo Janka Silana a v nakladateľstve Petrus po trojzväzkovom výbere z diela Karola Strmeňa, pripravili rovnako trojzväzkový výber z diela najznámejšieho, najplodnejšieho, ale aj najrozporuplnejšieho básnika katolíckej moderny, kňaza a františkána Rudolfa Dilonga (1905 - 1986). Výber zostavil a poznámky s úvodom zaobstaral PhDr. Július Pašteka. V prvom zväzku sa môže čitateľ zoznámiť s Dilongovou poéziou vytvorenou doma, na Slovensku, v druhom ho bude čakať jeho exilová poézia vytvorená po roku 1945 a v treťom výber z jeho prozaického diela. Navyše Petrus v minulom roku vydal aj Dilongov Životopis pod názvom Mladosť z očistca.
Rudolf Dilong sa narodil 1. augusta 1905 v Trstenej. Jeho detské roky ťažko poznamenala smrť matky a nezhody z macochou. Po absolvovaní gymnázia v Trnave vstúpi v roku 1920 k františkánom a po teologickom štúdiu v Žiline bol vysvätený za kňaza v roku 1929. Publikovať začína pomerne neskoro. Až počas pôsobenia v Kremnici mu v rokoch 1932 a 1933 vychádzajú štyri básnické zbierky. Prelomom k moderne sa stáva zbierka Hviezdy a smútok (1934). Ďalšie roky sú u Dilonga v znamení surrealizmu (zbierky Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, Mesto z ružou,...), aj keď sa rád vracia k náboženským, národným, či historickým témam. Jeho talent naplno explodoval počas rokov prvej Slovenskej republiky. Patril k najobdivovanejším a najčítanejším slovenským básnikom. Na druhej strane ho za jeho tvorivé metódy tvrdo odsúdili niektorí spolupútnici z katolíckej moderny (Kútnik-Šmálov). Vážne mu uškodila aj aféra dotýkajúca sa jeho vzťahu k poetke píšucej pod pseudonymom Ria Valé (vl. Menom Valéria Reissová). Aj toto jeho ľudské zlyhanie sa podpísalo pod rozhodnutie emigrovať pred blížiacim sa frontom a zvyšok života prežiť ako vyhnanec a kajúcnik v ďalekej Argentíne.
Prvý zväzok obsahuje 136 básní: jednak celé pôvodné zbierky (Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Plač), respektíve ich časti (Konvália), jednak z osobitných cyklov (Života záhrada kláštorná, Osamelý šiel som svojou cestou, Ktosi ma volal), sústreďujúcich tematicky podobné básne z viacerých Dilongových zbierok.
Treba jednoznačne skonštatovať, že ide o dielo mimoriadne nielen svojím historickým významom, skvostným obsahom, ale aj veľmi pekným technickým (grafika, papier, ilustrácie) spracovaním. Zostáva mi len dúfať, že mladá slovenská inteligencia prejaví tomuto dielu zaslúženú pozornosť.

Roman Tarina