Ježiš počas troch rokov chodil z dediny do dediny, robil dobro, učil a uzdravoval. Všade, kam išiel, bol obkľúčený davom ľudí, ktorí ho počúvali a čakali, že im pomôže. Boli to veľmi plnohodnotné a aktívne tri roky. Lenže počas celých týchto troch rokov mal svoj život a svoju činnosť pod kontrolou. Mal ho úplne vo svojich rukách. Šiel, kam chcel, prišiel, kedy chcel a aj odišiel, kedy chcel. Ježiš tu bol autorom a "usmerňovateľom" svojho života.
Čas sa ale zmenil. V istom momente sa Ježiš stal subjektom konania niekoho iného. Niekto iný začal mať jeho život pod kontrolou a začal mu robiť to, čo Ježiš nechcel (??? - vysvetlíme si ďalej). Ježišova pozícia sa teda radikálne zmenila. Ježiš sa s touto novou situáciou musel vyrovnať. Treba povedať (aby som vysvetlil to, čo som povedal), že Ježiš si túto situáciu vyvolil, to znamená, že Ježišovi jeho život nikto nebral, on ho dával dobrovoľne. Ale navonok tak všetko vyzeralo: Ježiš odovzdal kontrolu nad svojím životom druhým.
Je to veľmi poučné. Náš život sa mnohokrát podobá životu Ježišovmu. V istom momente ho máme kompletne pod kontrolou. Prídu však dni, kedy sa tejto kontroly musíme vzdať. Staneme sa subjektami konania niečoho alebo niekoho iného. Sú to chvíle bolesti, zmätku a utrpenia. Príklady?
Napríklad choroba. Väčšina mladých si myslí, že nič zlé sa ich nemôže dotknúť. To si mysleli mnohí, kým neboli chorí. Môže sa stať, že človek, ktorý je taký silný a má pod kontrolou svoje zdravie, začne chradnúť. Alebo staroba - to je ďalší príklad.
Alebo väzenie - v noci z 13. na 14. apríla si pripomíname 52. výročie barbarskej noci, kedy komunistická moc začala brutálnym spôsobom likvidáciu reholí v Československu. Takmer 10 000 rehoľných sestier a 3 000 rehoľníkov bolo umiestnených do koncentračných táborov a neskôr boli súdení a väznení na dlhé roky. Medzi nimi ľudia, ktorí si mysleli, že svoj život majú kompletne pod svojou vlastnou kontrolou. Skúsme sa vžiť do ich situácie. Robili si s nimi, čo chceli. Rešpekt pre dôstojnosť človeka sa rovnal nule. Nemohli si nijako pomôcť. Niektorí to síce vzdali, ale tých bola menšina. Mám na mysli rehoľníkov so sľubmi.
Alebo si predstavte, že niekoho z vás niekto z niečoho obviní, poškvrní vám česť a pritom vy ste bez viny... Nemôžete sa brániť, nik vám neverí...
Všetko toto sú príklady podobného údelu, aký mal Ježiš. Čo v takých chvíľach robiť? To, čo Ježiš: najprv sa brániť a potom situáciu prijať a premôcť ju (cez utrpenie a smrť k životu). Je zaujímavé, ako Ježiš v tejto ťažkej situácii myslí nie na seba, ale na iných: na ženy, na zločinca, na svoju matku. Táto starostlivosť o iných pomáha aj jemu samému. Toto je aj skúsenosť mnohých ľudí: ak ostanú vo svojom utrpení zameraní len na seba, prežívajú peklo. Iba cez otvorenie sa voči iným prichádzame k životu...
Milan Bubák SVD
