|
Tohtoročné SDM boli už celkovo 17. a zároveň 8. medzinárodné. Svetovým dňom mládeže predchádzali stretnutia mládeže na kvetné nedele v rokoch 1984 a 1985, kde sa zúčastnilo vždy cez 300 000 mladých. Prvý Svetový deň mládeže však zvolal Ján Pavol II v roku 1996 a slávil sa v diecézach po celom svete. Prvé medzinárodné stretnutie sa konalo v roku 1987 v Argentíne. Od vtedy SDM boli každý druhý rok slávené medzinárodne a rok medzi sa slávili na úrovni lokálnych cirkví. SDM sa postupne stali dôležitou udalosťou v živote Cirkvi a v živote mladých. Od roku 1986 sa však Svetové dni mládeže veľmi zmenili. Posolstvo chudobným Veľmi zaujímavá je korelácia blahobytu usporiadateľskej krajiny a počtu účastníkov stretnutia - čím je bohatšia krajina, kde sa SDM konajú, tým je menší počet účastníkov. Tohtoročné stretnutie v Toronte s účasťou 800 000 pútnikov do tejto nepriamej úmernosti úplne zapadá. Výnimkou bolo len stretnutie v Ríme, ktoré sa konalo v jubilejný rok v srdci Cirkvi. Zdá sa, že v krajinách kde mladí nemajú veľa peňazí, je túžba po stretnutí s Kristom oveľa väčšia. Kristus nás však poslal ohlasovať evanjelium práve chudobným. Títo možno práve preto, že nemajú veľa alternatívnych životných ponúk, Kristovu výzvu akceptujú a túžia po stretnutí s ním. Boh nám dal slobodu v rozhodovaní, no majetok nám toto rozhodovanie často sťažuje, keďže práve vďaka nemu máme k dispozícii ďalšie možnosti rozhodovania. Nový šat SDM Posledné tri stretnutia však dali stretnutiam úplne nový charakter. Prvých 5 SDM malo charakter stretnutia na "zelenej" lúke (po stretnutí to bola skôr lúka blatová), pričom programom spočíval z pápežskej omše a kultúrneho programu v predvečer podujatia. V Paríži však boli prvý krát stretnutia obohatené o zážitok z pobytu v diecézach miestnej cirkvi a tiež bol prvý krát organizovaný Festival mládeže. Práve toto umožnilo mnohým mladým plnohodnotnejšie prežiť stretnutie s rovesníkmi ale predovšetkým s Kristom. Festival mládeže je vyjadrením túžby mladých po spoločnom stretávaní, spoločnej zábave a zdieľaní hodnôt a problémov, ktoré mladí prežívajú v rôznych častiach sveta. Je osobne túto časť SDM považujem za veľmi podstatnú. Samozrejmosťou sa stáva vydávanie CD či predaj upomienkových predmetov s logom SDM, ktoré tvoria zdroj príjmov pre rozpočet podujatia. Po organizačnej stránke sa stali SDM veľmi náročným podujatím. Zabezpečiť dopravu, ubytovanie, stravu a program pre miliónovú masu nie je jednoduchá záležitosť. Kam putovať ďalej? Posledné stretnutia sa konali práve v krajinách, ktoré si môžu dovoliť zorganizovať takéto podujatie na profesionálnej úrovni. Ďalšie stretnutie bude v nemeckom Kolíne a výber tohto miesta len signalizuje nastúpený trend. Bohaté krajiny sú na druhej strane zväčša aj geograficky vzdialené od krajín chudobných a hrozí že sa zo SDM stane stretnutie "bohatých". Katolíckych krajín s pomerne silnou ekonomikou však už na svete nie je veľa a tak nás môže čakať scenár opakovania sa krajín alebo budeme svedkami aj stretnutia v chudobnejších krajinách. Viem si predstaviť nádherné stretnutie v ohnivej Brazílii ale úžasné by mohlo byť stretnúť sa napríklad aj v chudobnom kenskom Nairobi. Malo by to čosi do seba, veď chudobný sú doma a mladí z bohatých krajín na cestu predsa majú prostriedky. Aktivity sociálnej služby by v krajine tretieho sveta nadobudli rozmer nezištnej pomoci bohatého sveta chudobnému. Podujatie by možno nebolo zorganizované na takej vysokej úrovni ako sme toho svedkami dnes, ale po sociálnej a ľudskej stránke by to bolo veľké plus. Treba si však uvedomiť čo je na stretnutí podstatné. Pripravil Jozef Šoltés text neprešiel jazykovou úpravou |