Žiarovka praskla od zlosti,
že je len taká malá,
a v izbe bola zrazu tma
a ja som sa jej bála.
Tma nie je zlá, len nevidno,
akú má vlastne tvár.
Zostáva nádej jediná,
že príde opravár.
Budík mi podal ručičku
a zvonivo sa smial.
Za každodenný úder po hlave
sa vôbec nehneval.
Srdce mu splašene búchalo,
len tiky-taky-tiky...
Neviem, prečo sa študenti
hnevajú na budíky.
Pero ma má zrejme po krk.
Rozhodlo sa odísť na PN-ku.
Vystriem dlaň a tvárim sa
akoby som tam mala lienku.
Čakám, že uletí
bez poslednej bodky...
Pretože pero ochorelo.
Raz, keď som bola ešte malá,
umreli malé husličky.
Ja som sa na tom smiala.
Vtedy mi povedala mamička,
že sa im zlomila dušička
a hoci bola celkom maličká
bez nej už nezaznie žiadna pesnička.
Tak vznikla táto básnička
o malých mŕtvych husličkách,
o tom, čo povedala mamička,
keď som bola ešte maličká
ako tá dušička v husličkách.
Terezka