NIČ

Z bulletinu tanečného divadla ATak sa po niekoľkých predstaveniach postupne vytratili mená postáv. Po Requiem, kde mali herci pridelené konkrétne postavy, cez Šero s postavami zahalenými rúškom abstrakcie, ostali tanečníkom len ich vlastné mená a NIČ. Tajomstvo NIČoho poodhaľuje iba začiatok legendy o ľuďoch z ostrova, ktorí sa vďaka túžbe po slobode premenili na motýle, ale - vďaka svojej "ľudskosti" - na nočné, okrem jedného jediného, ktorý za to zaplatil vlastnými krídlami a životom...

Náčrt deja uvedený v bulletine pomáha pri orientácii v prúde už tradične mnohovýznamových choreografií, ktorý unáša diváka na plavbu loďou a neskôr ho pomaly vťahuje do diania na "ostrove". Scéna je prázdna. Len zelená konštrukcia vytvára útočisko, neskôr však i bariéru pre skupinku ľudí, niečo, čo ich spája i rozdeľuje.

Modré svetlo sa rozplýva. Silueta ostrova sa premieňa na konkrétne bytosti, na konkrétne vzťahy. Všade vládne hravosť, radosť, túžba komunikovať (zlatým klincom je vzájomné "namotávanie" na imaginárne udice), to všetko sprevádza akoby radostné trepotanie duší, ktoré túžia vzlietnuť.

Zo skupinky, ako to už býva, sa však "oslobodí" či vyčlení jedinec. Veselé postavičky spočiatku tento krok nemôžu pochopiť, žiadny z osvedčených komunikačných prostriedkov už nezaberá, dokonca ani "namotávanie", ani tlkot sŕdc v ľudských dlaniach... Rozhodol sa byť "slobodný".

Jemný humor a bezstarostnosť sa mení na grotesku s čiernym podtónom. Vo vyhrotenej situácii, tak ako v skutočnosti, sa postupne každý "vyfarbí". Vďaka variabilite kostýmov sa skupinka rozdelí aj farebne na dve, stojace proti sebe, bojujúce v efektných tanečných kreáciách. Postupne však bojuje už každý s každým až do chvíle, keď medzi postavami namiesto pôvodných hravých vzťahov, plných bezstarostnej dôvery, zrazu zavládne hlboké a bolestné NIČ.

Všetci sa menia na motýle. Každý sa však stáva motýľom sám za seba, sám pre seba - a možno práve preto nočným... až na jedného...

Napriek určitým nedostatkom, ktoré by mohlo zaznamenať pero divadelného či tanečného kritika, choreografia postavená na vynikajúcom výbere hudby a precíznom pohybe, ktorý sa z roka na rok viditeľne posúva vpred, unáša toto časovo nenáročné predstavenie veriaceho či hľadajúceho diváka ďalej - ako loďka z evanjelia - "na hlbinu".

Má možnosť pohodlne plávať po povrchu legendy, no za necelú hodinu tanca môže v hĺbke duše prežiť i celé dejiny spásy. Od prvého človeka, ktorý dobrovoľne a vedome opustil stav milosti, a tým všetkých poznačil stopou dedičného hriechu, až po Toho, ktorý zomrel ľudskými rukami, za nás všetkých, aby nám daroval večný život.

Každá postava, tak ako aj my, je iná. Každá z nich prežíva svoj príbeh - príbeh, ktorý denno-denne prežíva každý z nás. Príbeh slobody ľudskej vôle, ktorá nám dáva možnosť rozhodnúť sa... príbeh pokušení, hriechu, a napokon Kristovej smrti. Pri pohľade na ňu a cez ňu sa vnárame do nového života - je to posvätná chvíľa, kedy sa zriekame čiernych krídel, zriekame sa tmy, aby v nás ožilo svetlo, aby sme už nežili my, ale aby v nás žil Pán.

Len vďaka nemu v sebe znovu nachádzame jemné vlákna milosrdenstva a lásky, z ktorých nás stvoril, vtkal ich do našich sŕdc a vďaka nim znovu nachádzame spojenie s Ním i ostatnými Božími deťmi, tak ako v závere predstavenia.

Takže, ak máte záujem, vitajte na palube ATak-u, "vypnite si mobilné telefóny, pretože tie vám aj tak nepomôžu", ako divákov v úvode varuje režisér, a ak zájdete s tvorcami až "na hlbinu" a keď sa NIČ vo vašom vnútri premení na NIEČO, nebojte sa, ste na správnej lodi!