FILM
Babí léto
ČR, 2001, 95 min., réžia: Vladimír MICHÁLEK, v hl. úlohách: Vlastimil BRODSKÝ, Stella ZÁZVORKOVÁ, Stanislav ZINDULKA
www.babileto.cz
Dnes sú v Čechách traja mladí, talentovaní a veľmi úspešní režiséri. Dvaja z nich (Jan Svěrák a Jan Hřebejk) točia filmy stredného prúdu, ktoré dokážu priviesť do českých kín milión divákov. Ten tretí - Vladimír Michálek - však vždy hľadá a skúša niečo nové. Po "nesfilmovateľnej" Amerike podľa románu Franza Kafku nasledoval citlivý príbeh katolíckeho kňaza na Šumave v 80. rokoch Zapomenuté světlo. Potom prišla veľkolepá, v medzinárodnej koprodukcii natočená, takmer antická dráma (či skôr slovácky eastern) z čias fašistickej okupácie Je třeba zabít Sekala a z nej návrat do tej najtvrdšej reálnej súčasnosti medzi smíchovských narkomanov v prvom českom filme natočenom digitálnou kamerou Anděl Exit. A keďže sa niekoľkokrát odložil začiatok natáčania česko-poľského hororu Tma, Michálek sa pustil do komédie (!!) podľa scenára vynikajúceho dramatika Jiřího Hubače o radostiach a strastiach staroby.
Franta a Eda sú starí kamaráti (vekom aj dobou priateľstva), ktorí v dôchodcovskom veku chytajú druhú pubertu. Hrajú sa v metre na falošných revízorov, aby vymámili pár pusiniek od pekných mladých čiernych pasažierok, "kupujú" hrady a zámky po českých luhoch a hájoch, v reštauráciách sú z nich najväčší grandi a vozia sa zásadne v limuzínach či taxíkoch. To však stojí peniaze, a keď sa naviac pridá skleróza, niektoré žartíky sa poriadne predražia... Zatiaľ Frantova manželka Emília je klasickou dôchodkyňou: šetrí na pohreb, zháňa pekný hrob a čo najkrajší text na parte. Keď jej manžel siahne na to jediné, čo ešte 70-ročnej žene môže zdvihnúť tlak, teda na peniaze pripravené na pohreb, veci naberú rýchly spád a po jednom zvlášť čiernom a krutom žartíku, ktorý vydarená dvojica vymyslí na pani Emíliu, nasleduje rozvodové konanie...
Film o láske k životu, o nikdy nezomierajúcej nádeji a nepoddajnosti voči nezvratnému osudu je plný skvelého humoru (ručím vám za to, že už dlho ste sa v kine tak dobre nezasmiali) vo výborných dialógoch vynikajúcich hercov. Hubač písal postavu Františka Hána priamo na telo poslednému žijúcemu velikánovi českej filmovej komédie. A to aj napriek tomu, že Brodský už niekoľko rokov nehrá a s veľkou dávkou sebairónie sa pripravuje sa na smrť. Ba dokonca bol o ňom pred dvomi rokmi natočený celovečerný film, s pietnou úctou glosujúci jeho životné a filmové osudy (Vlastimilený Vlastimil Brodský). Osemdesiatdvaročný Brodský však podáva strhujúci výkon a skvelo mu sekunduje aj Stella Zázvorková v úlohe jeho filmovej manželky a menej známy Stanislav Zindulka ako Eda. Na filme spolupracoval Michálkov stabilný štáb: producent Jaroslav Bouček, zvukár Radim Hladík jr. a slovenský kameraman Martin Štrba (o. i. pracoval na všetkých filmoch Martina Šulíka).
Česká filmová akadémia nominovala tento film v deviatich kategóriách. Nakoniec si sošku Českého leva odniesli všetci traja hlavní hereckí predstavitelia (Zindulka v kategórii vedľajšia úloha) a scenárista Jiří Hubač. Paradoxom je, že tento nízkorozpočtový komorný film bol rovnako úspešný ako 10 x nákladnejší veľkofilm Tmavomodrý svět (tiež 4 České levy). Zaujímavý je aj fakt, že najväčší (a neúspešný) konkurent Vlastimila Brodského v kategórii najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe Ondřej Vetchý (pilot František Sláma z Tmavomodrého světa), si zahral aj v tomto filme postavu Hánových nevydareného syna Jaroslava, ktorý nestíhajúc zadovažovať byty pre každú zo svojich ex-manželiek, má zálusk aj na byt svojich rodičov.
Aj keď Babie leto nemá ešte určený pevný distribučný termín pre slovenské kiná, rozhodne si ho nenechajte ujsť (zrejme pôjde podobne ako v Čechách bez veľkej reklamy len do menších kín). Táto dôchodcovská variácia na Améliu z Montmartru určite stojí za to.
Roman Tarina
HUDBA
Hybnosť evanjelia podľa Toby McKeehana
18 kúskov vymeralo moju nasledujúcu hodinu a tiež kroky, ktoré podniknem v nasledujúcich dňoch. Pohyb, do ktorého nás kresťanov uviedol Ježiš Kristus a po ňom všetci jeho nasledovníci, sa totižto nezastavil ani po viac ako 2000 rokoch a Boh svojou milosťou stále dodáva energiu aj takým fanatikom ako je Toby McKeehan. Zakladateľ a dlhý čas vedúca osobnosť snáď najznámejšej a najúspešnejšej gospelovej kapely dcTalk si podobne ako jeho kolegovia Kevin (už ste o jeho sólovom CD "Stereotype Be" čítali) a Michael (aj na neho príde rad) našiel čas na svoje vlastné piesne a predstavy a nezávisle na ostatných z kapely vydáva Momentum (Hybnosť). Názov trochu fyzikálny, ale po úvahe nad textom nám určite nebude cudzí. Impulz, ktorý dostali ľudia okolo Ježiša v Galilei a okolí je rovnaký ak nie silnejší v súčasnosti, keď mnohí už ani nevedia, kam patria, hoci sa k cirkvi hlásia. Toby to vie, a preto jeho progresívny hip-hop s mnohými príchuťami vôbec neznie zastaralo a už vôbec nie vlažne. Vie, kam ho táto sila milosti zaniesla a čo má ohlasovať zo striech. Keď si vezmeme Momentum pekne poriadku zistíme, že sme sa dostali na párty, kde sa určite nebudeme nudiť (Get this party started - začnime túto párty, What´s goin´ down - čo sa deje?). Kto sa nezľakne poriadne nasadeného tempa, určite sa poteší na prvé počutie vzácnemu bonbóniku Irene, ktorý nie je určený iba Irenke a jej kamarátkam, ale aj chlapci v ňom môžu nájsť pozitívny odkaz o tom, ako viera pomáha prekonávať ťažkosti. To už ale naskakujeme do Ježišovho vlaku (J train), ktorý nás zavezie až do zasľúbenej krajiny. Cestovať nebudeme len s Tobym, ale prisadne si k nám aj Kirk Franklin. Pre tých, čo sa málo pýtajú, ale sa nemajú koho spýtať je pieseň Do you know (Vieš...?). Titulná pieseň Momentum je naozaj vrcholom po všetkých stránkach, ak chceš vedieť viac, pozri text a pusti si CD. Všetka tá snaha prinášať radostnú zvesť sa odráža aj v tejto piesni. Bez predsudkov a úprimne. Niet pochýb, že v štúdiu sa dlhodobo zdržoval aj Duch Svätý.
Yours (Tvoj) je pieseň, ktorá sa väčšinou dáva na koniec, lebo vyjadruje oddanosť Bohu napriek všetkému, akúsi vďaku a chválu. To sme však ešte len v polovici a to nás čaká pár vyrovnane kvalitných piesní, veľký americký hit Extreme days (extrémne dni), ktorý sa stal známym aj vďaka rovnomennému v Amerike bežiacemu filmu, ktorý možno v našich kinách neuvidíme, ale určite by stál za to. Aj preto, že X je nie len písmeno v slove Extreme, ale aj kríž, na ktorom zomrel a z ktorého vstal Kristus. Záver a In the air (vo vzduchu) nám pripomenie tých, na ktorých vo svojej viere zabúdame a sú nám pritom blízkymi priateľmi. Akurát sme im nepovedali, kam smeruje naša nádej, hoci by sa to dalo aj pri káve aspoň trochu načrtnúť. Potom by nám naši priatelia nemuseli chýbať ani v nebi, kde bude párty pokračovať ďalej. Dúfajme, že sa tam k nám pripojí aj Toby.
Hybnosť (Momentum)
Niekto vraví, radšej to nechaj
Lebo sa to tak vraví
Ale ja by som to nedokázal nechať
Vari, nevedia, čo to znamená
Keď ma nazývajú obscénnym
Vravia, že mám svoju vieru na obale,
Ale ja tu nehľadám žiadnu slávu
Nakoniec, poznám toho, kto bude súdiť
Ľudia sa vždy musia pýtať kto, čo, kedy a prečo
Ale nikdy nechcú vkročiť do svetla
Len tak som začul, že chceš prísť a dať si z neho
Mal by som spomenúť, že som ťa upútal?
Vieš, že som na misii a moje postavenie je hybnosť
Sme v pohybe asi tak dvetisíc rokov
Máme hybnosť, zlato
Život na hrane neprístojnosti
Volajú ma odviazaný
Som fanatik, nedá sa to zastaviť
Horlivo nadšený pre Boha
Žiadny tradičný prikyvovač
Dostaneš všetko čo mám
Rozmarný od dvadsiatky doteraz
S kolenami pri brade
Valím sa hybnosťou
S vytrvalým plameňom
Hrám bez hanby
Idem za srdcom a nie za rozumom
Sme v pohybe
Pretože máme duše, ktoré neumierajú
A táto párty sa neskončí, kým letíme
Povedali nám, že sme po tejto stránke trúfalí
Kým sme nesvedčili, nepoznal si nikdy príma ľudí
Pretože počul si už niekedy o premenení vína
A o navrátení zraku slepým
Nedá sa poprieť, že do tejto piesne vkladáme Pravdu
Pretože akonáhle raz spustíš lavínu, niet cesty späť.
Text a preklad Marcel Perecár
KNIHA
René Lejeune: Robert Schuman - Otec Európy
Hlboko zakorenené predstavy, v ktorých ostáva svätosť zahalená rúškom (minimálne) storočného prachu či povolania v zmysle celibátu, života v ústraní, prípadne aktívnej služby chudobným či chorým, smelo vyvracia podtitul biografickej knihy o Robertovi Schumanovi, Otcovi Európy, ktorý predstavuje politiku ako cestu svätosti.
Pravdepodobne zaskočí nejedného čitateľa, rovnako ako otvorenosť a úcta, s akou túto knihu oficiálne uviedla do života slovenská spoločnosť (krst sa uskutočnil v Primaciálnom paláci 4. 3. 2002 v prítomnosti mnohých osobností spoločenského i kultúrneho diania).
Knižka neveľkého rozsahu ponúka prierez životom Roberta Schumana, politika a otca myšlienky zjednotenej Európy, vo forme svedectva Reného Lejeuna, ktorý bol 13 rokov jeho osobným priateľom a spolupracovníkom. Z toho vyplýva i jednoduchosť a stručnosť štýlu bez ambícií vytvoriť umelecké dielo, ktorý však svojou autentickosťou a nástojčivou snahou opísať neopísateľné aspoň čiastočne priblíži tajomstvo svätosti tohto veľkého človeka každému čitateľovi.
Svedectvo začína dňom zrodu spoločnej Európy (9. mája 1950), ktorý posunul Roberta Schumana na čelo európskej politickej scény. Vtedajšieho francúzskeho ministra zahraničných vecí predstavuje bez príkras - vo svetle "opatrnosti hada" a "jednoduchosti holubice", ktoré ho viedli a chránili Božie zámery počas celej jeho politickej kariéry.
Od tohto bodu sa autor vracia k prameňom a vplyvom, z ktorých dnes mimoriadne živá myšlienka zjednotenej Európy vyrástla a ktoré ju formovali. Citlivá náboženská výchova matky, vzťah k nemeckej a francúzskej kultúre, štúdiá práva a predovšetkým dôvera v Prozreteľnosť privádzajú čitateľa po boku mladého Roberta Schumana späť na začiatok - k zrodu myšlienky spoločnej Európy, ktorá sa tak čitateľovi odhaľuje v novom svetle - vo svetle viery a s vedomím, že Robert Schuman túto službu neprijal z pohnútok budovania kariéry podľa vlastnej vôle, ale ako poslanie.
Faktografické kapitoly sa tak striedajú s kapitolami, ktoré popisujú hlboko prežívané udalosti viery, a tým objasňujú práve rozmer hľadania, napĺňania a prežívania Božej vôle (Utvrdené poslanie, Via Dolorosa, Krížová cesta). Sú popretkávané akýmisi tematickými sumármi (kresťanská výchova, univerzitné štúdiá kresťana, kresťan a vojna...), ktoré sa pomerne didaktickým (a preto nie veľmi komunikatívnym) spôsobom pokúšajú prezentovať princípy praktizovania kresťanskej viery v jednotlivých životných situáciách, popísaných v biografii.
Svedectvo, ktoré v tejto knihe vydal René Lejeune, je jedným z mnohých, ktoré môžu prispieť k blahorečeniu Roberta Schumana (jeho diecézna fáza začala 9. júna 1990), a preto sa v prílohách knihy objavuje popri Deklarácii z 9. mája 1950, Charte zjednotenej Európy, úryvkoch z knihy Pre Európu aj Deviatnik za príhovor Roberta Schumana, ktorý smeruje k prosbe za príchod éry spoločenstva. Práve tá bola najhlbšou túžbou tohto "pragmatického vizionára".
Čitateľ, ktorý nehľadá umelecké dielo a ktorého neodradia "kresťanské poučky", dostáva vďaka tejto knihe jedinečnú príležitosť vychutnať zvláštnu symbiózu osobnej angažovanosti a úspešnosti so skromnosťou a poslušnosťou - symbiózu politiky a svätosti, ktorá mu určite otvorí nové dimenzie pri hľadaní svojho osobného poslania.
Zdenka Marková