Súčasná mládež a Cirkev na Slovensku

Mentalita mládeže zaznamenala za posledných desať rokov slobody na Slovensku veľkú premenu. Dnes pred nami stojí mladý človek, ktorý žije vo svojom emotívnom a virtuálnom svete, ale nemá ochotu vstupovať do reálneho sveta, často stráca nádej a žije bez budúcnosti. Život mladej generácie zaznamenáva odklon od oficiálnych štruktúr a sťahuje sa do neformálnych prostredí a skupín. Dnešný mladý človek túži po vzťahoch a vzoroch, po duchovne a spiritualite, ale pritom vyžaduje pravdivé a jasné odpovede. Venuje čoraz viac času štúdiu, čo súvisí aj s predlžovaním doby určenej na vzdelávanie. Z uvedeného možno vyvodiť, že sa otvára nový, avšak netradičný priestor na oslovenie mladých ľudí. Desať rokov po páde totality máme pred sebou mládež, ktorá v sebe nesie celkom nové prvky. A na ne je potrebné reagovať aj v Cirkvi.

Súčasné vplyvy na mládež

Skúsme sa bližšie pozrieť na faktory, ktoré najviac ovplyvňujú dnešných mladých ľudí. Môžeme medzi ne zaradiť, často s negatívnym obsahom, tieto: televízia (mladí ľudia od 15 do 18 rokov sledujú TV niekoľko hodín denne a čerpajú z nej najviac informácií), médiá a internet, reklama, počítačové hry a automaty, hudba, skupiny rovesníkov, nevierohodnosť autorít spoločnosti, finančné škandály, nezamestnanosť, rozpad rodín, extrémny individualizmus, morálny a etický relativizmus, konzumná mentalita (získať pre seba a užívať si), neschopnosť zásadných rozhodnutí platných na dlhý čas, tendencia žiť život ako neusporiadaný súhrn navzájom nesúvisiacich okamihov, absencia rodinného zázemia a z toho plynúca osamelosť, opustenosť a uzavretosť, rastúca agresia a násilie mladých ľudí, zatemnenie a znetvorenie pravého porozumenia ľudskej sexuality, šírenie drogovej závislosti.

K prevažne pozitívne ovplyvňujúcim faktorom môžeme zaradiť tieto: vnútorné hľadanie a túžby, ochota prijať kladné vzory, zverená a prijatá zodpovednosť, šport, záujmová činnosť, otvorenosť, úprimnosť, hľadanie zmyslu života a zdrojov nádeje, túžba po zmene, po nových skúsenostiach, po priateľstve, ochota angažovať sa (skôr krátkodobo), potreba potvrdenia samého seba, otvorenosť voči poznávaniu nových kultúr a náboženstiev, veľká samostatnosť, sociálna citlivosť.

Výskumy ukazujú, že pred päťdesiatimi rokmi bola hlavnou otázkou mladej generácie pravda, pred tridsiatimi zmysel života. Pre súčasných mladých ľudí je základnou otázkou nádej.

Postoj k náboženským otázkam a Cirkvi

Potreba nadprirodzena a duchovného hľadania patrí k charakteristickým atribútom dnešnej mládeže. V súčasnosti sa na náboženstvo najviac orientujú mladí ľudia vo veku okolo 20 rokov. Je to vyvolané potrebou hľadania zmyslu života a bytia i osobnou existencionálnou krízou. Najväčší pokles záujmu o náboženstvo sa prejavuje v skupine mladých vo veku 15 - 18 rokov, ktorá sa výrazne orientuje na hodnoty konzumnej spoločnosti. Veľkou výzvou pre nás je poznatok, že medzi mladými katolícka cirkev neustále patrí k dominantnej náboženskej skupine a že posun záujmu smeruje k vnútornej a neorganizovanej spiritualite. Väčšina mladých v kontakte s Cirkvou uznáva pozitívny vplyv formačných stretnutí, ale čo jej najviac chýba, je zázemie rodiny a spoločenstva a duchovné sprevádzanie. Zdá sa, že je potrebné prehĺbiť a zintenzívniť formovanie farských mládežníckych spoločenstiev a ich animátorov, starostlivosť o rodiny a prípravu ľudí schopných duchovného sprevádzania. Treba rátať s tým, že mnoho mladých bez náboženského zázemia v rodine alebo bez predchádzajúceho evanjelizačného oslovenia nie je otvorených na formovanie cez školskú katechézu. A tak často žije v náboženskej nevedomosti a nemá skúsenosť zo života v spoločenstve mládeže. Malá vzdelanosť mladých katolíkov vedie k subjektivizácii viery - vyberám si, čo sa mi hodí.

Prístup k mládeži

Prístup k mládeži vnútri Cirkvi je popri rozmanitých aktivitách pre mládež na farskej úrovni pozitívne ovplyvňovaný rozbehnutím diecéznych animátorských škôl, pokračovaním práce s mládežou uskutočňovanej rehoľami a laickými hnutiami, organizovaním celosvetových a diecéznych stretnutí mládeže, fungovaním saleziánskych mládežníckych stredísk a univerzitných pastoračných centier, ako aj postupným vznikaním diecéznych centier mládeže. Žiaľ, niekedy je poznačený aj nedôverou a odsudzovaním všetkého, čo sa vymyká zo zabehnutých koľají. Inak pozerajú na otázku mládeže kňazi vo farnostiach a inak hnutia, rehole a organizácie, ktoré pracujú s mládežou. Zatiaľ čo kňazi si prajú, aby mladí ľudia zostávali vo farnosti zaangažovaní do najrôznejších služieb a úloh, hnutia a rehole zdôrazňujú, že mladí ľudia aktívne pôsobiaci vo farnostiach boli väčšinou najskôr formovaní mimo vlastnej farnosti. Bez toho, aby sme rozsudzovali tieto protipóly, treba konštatovať, že nie vždy mladým ľuďom pri odchode z farnosti (za štúdiom alebo prácou) pomáhame nájsť na nových miestach pozitívne formačné prostredie.

Niektoré skupiny sa uzatvárajú len do svojej vlastnej a špecifickej činnosti a celková práca s mládežou je niekedy málo koordinovaná, aj keď v tomto smere vyvíja činnosť sekcia pre mládež Rady pre rodinu a mládež Konferencie biskupov Slovenska a diecézne komisie mládeže. "Bonsajový" štýl pastorácie, ktorý mladých ľudí uzatvára do separovaných malých skupín, nedáva možnosť rozšíriť ich myseľ a srdce na mieru Cirkvi a vedie k nespolupráci hnutí, reholí a farností. Často je malá ponuka akcií šitých na mieru dnešnej mládeži, ktoré by mali hlbší evanjelizačný charakter.

Aj v Cirkvi sme neraz zameraní na výkon a kňazi sú preťažení viac materiálnymi vecami než duchovnými. Mladí často potrebujú len to, aby ich niekto počúval. Potrebujú niekoho, kto s nimi "stráca čas". Realitou však je, že nie vždy takého nájdu. Potom vystupuje do popredia uzavretosť, kriticizmus a relativizmus. Vrcholom všetkého je neochota viesť dialóg alebo "diskusia bez partnera", pri ktorej jasné odpovede neexistujú alebo sa ich hľadanie podceňuje, prípadne berie ako "proticirkevné". Na druhej strane, nekonštruktívnou kritikou, nejednoznačnosťou morálky, nedôverou a netrpezlivosťou k hierarchii Cirkvi, zle chápaným pluralizmom a nedostatkom nadprirodzeného pohľadu mnohí pôsobia rozkladne. Bojazlivosť označiť negatívne javy priamo v Cirkvi vedie k celkovej nepresvedčivosti Cirkvi a zahmlievaniu Kristovho evanjelia. Zmenená mentalita mladých ľudí vyžaduje aj od Cirkvi odvahu na zmenu, ktorá sa prejavuje predovšetkým nezištnou a bezpodmienečnou láskou, trpezlivosťou, otvorenosťou a ochotou viesť dialóg, pravdivosťou a vernosťou Kristovi. S tým sa spája nutnosť naučiť sa komunikovať spôsobom prístupným súčasným mladým ľuďom.

Odpovede na novú situáciu

Je teda zrejmé, že pôjde predovšetkým o zmenu v prístupe k mládeži. Pretože sme sa po roku 1989 intenzívnejšie napojili na celosvetovú Cirkev, môžeme ťažiť z nového záujmu Cirkvi o mládež, ktorý je prorockým prínosom pápeža Jána Pavla II. Na to je potrebné:

o Neodsudzovať mladých, ale vytvárať s nimi osobné vzťahy.
o Zdôrazňovať dôležitosť svedectva vlastného života kresťanov a predkladať súčasné pozitívne vzory viery.
o Personálne posilňovať pastoráciu mládeže (viac kňazov, ktorí by sa venovali mládeži naplno, vzdelávanie kňazov a laikov pracujúcich s mládežou a dlhodobá príprava ich vhodných nástupcov).
o Zvýrazňovať potrebu prítomnosti Cirkvi tam, kde sa mládež stretáva a kde trávi svoj voľný čas (príroda, ulice, sídliská, čajovne...).
o Žiť s mladými večer a v noci, pretože tento čas sa stáva ich "dňom".
o Vytvárať pre mladých ľudí pozitívne nadfarnostné výchovné prostredia (animátorské kurzy, duchovné obnovy, stretnutia zástupcov farností dekanátu, diecézne a celoštátne stretnutia mládeže, svetové dni mládeže) a vedieť, že mladí ľudia sa po odchode z farnosti do nej vrátia a budú prínosom (aj keď mnohí starší - nad 30rokov - hovoria o tom, že "masovky" mladí nemajú radi, a tým podsúvajú mládeži predsudky, predsa z účasti na takýchto stretnutiach mládeže vyplýva, že to tak nie je).
o Pracovať na tom, aby sa farnosti podľa možnosti viac otvárali nadfarnostnej pastorácii a aby rehole a hnutia, saleziánske mládežnícke strediská a univerzitné pastoračné centrá pri rešpektovaní ich vlastných potrieb spolupracovali na farskej, diecéznej a celoslovenskej úrovni.
o Rozvíjať spoluprácu jednotlivých subjektov pracujúcich s mládežou v Cirkvi (aj cez prácu celoslovenskej sekcie pre mládež a diecéznych sekcií a cez spoluprácu v mládežníckej komisii Ekumenickej rady cirkví).
o Ponúkať solídny, rozmanitý a na evanjeliu založený duchovný život a Cirkev ako rodinu, uskutočňujúcu sa v rozmanitých malých spoločenstvách, v ktorých je mladý človek prijatý a kde sa postupne učí aj dávať.
o Vzbudzovať v mladých ľuďoch záujem o svet, zapájať ich do konkrétnej služby a zmysluplne im prezentovať manželské povolanie i povolanie zasvätené Bohu.
o Prehlbovať školskú katechézu a rozvíjať farskú katechézu (počas prípravy k sviatostiam a v malých spoločenstvách mládeže).

Celkovo to znamená zmenu vnútri Cirkvi, kde je potrebné pomenovať a odstraňovať vlastné predsudky a nedokonalosti. Konkrétne mať čas na mladých a ich sprevádzanie, neodsudzovať ich za ich nedostatky a vonkajšie prejavy, ale prijímať ich, pomôcť mladým prevziať samotné úlohy v Cirkvi a viesť ich k väčšej samostatnosti. Môžeme predpokladať, že pokiaľ sa posilní diecézna aj celková pastorácia mládeže, bude Cirkev ľahšie čeliť dekadentnému pôsobeniu najrôznejších skupín na mládež. To však znamená považovať službu mládeži za jednu z priorít Cirkvi a vytvoriť jej ekonomické, personálne a organizačné podmienky.

ONDREJ ŠMIDRIAK