Hlavné mesto amerického štátu Utah Salt Lake City privítalo od 8. do 24. februára 2002 športovcov z celého sveta na XIX. zimných olympijských hrách. Salt Lake City leží v rozľahlom údolí obklopenom na východe horami Wasatch a na západe pohorím Oquirrh. Tieto vrchy vytvárajú pozadie siluety mesta. Salt Lake City sa nachádza v nadmorskej výške 1320 m n. m. Vybudovali ho na mieste jazera Lake Bonneville, ktoré už dnes neexistuje. Jeho pozostatkom je Slané jazero (Salt Lake), ôsme najväčšie slané jazero na svete.
"The Greatest Snow on Earth"
Obyvatelia Utahu o svojom štáte tvrdia, že má najlepší prachový sneh na svete. Slogan "The Greatest Snow on Earth" ("najúžasnejší sneh na svete") je dokonca chránený copyrightom a možno ho vidieť na rôznych reklamných letákoch, bilboardoch, ale aj na poznávacích značkách automobilov. Sneh nad Utah prinášajú mraky, ktoré prichádzajú od Tichého oceánu. Nad Pacifikom majú veľkú vlhkosť, ale kým prídu nad Utah, sú už takmer suché. Je to dôsledok prechodu ponad púšte a soľné planiny.
Mormónske hry
Salt Lake City založili Mormóni 24. júla 1847. Mormóni je skrátené pomenovanie príslušníkov Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, založenej v roku 1830 Josephom Smithom. Toho údajne v roku 1827 navštívil anjel Moroni, syn proroka Mormóna. Anjel Smithovi zveril zlaté dosky so symbolmi, ktoré Smith preložil do Knihy Mormóna. Tá popisuje konanie boha a starovekých obyvateľov amerického kontinentu. Mormóni sú známi polygamiou, ktorú však zákony USA nepovoľujú. Kuriozitou je, že príslušníci tejto cirkvi v Salt Lake City sú potomkami skupiny Mormónov, ktorá odišla zo štátu Missouri, kde náboženstvo vzniklo, práve kvôli nesúhlasu s mnohoženstvom. Desať rokov po založení prichádzajú do mesta priemyselníci, aby tu postavili železnicu, a baníci, ktorí tu začali ťažiť vzácne kovy. Obyvateľom mesta sa podarilo rozsiahle suché a nehostinné územie pretvoriť na úrodnú krajinu. V súčasnosti má Salt Lake City 172 600 obyvateľov a ďalších 600 000 žije v prímestských častiach. Turistickou atrakciou je chrám Mormon Temple, symbolické centrum mormónstva. Niektorí ľudia nazývali ZOH 2002 ironicky aj mormónske hry. Viedli ich k tomu fakty, že takmer všetci zo 40 tisíc dobrovoľníkov sú mormónmi, mormónske firmy sa sponzorsky podieľajú na organizácii a samotný prezident organizačného výboru Mitt Romney je bývalý mormónsky biskup. Chór Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní vystúpil aj na otváracom ceremoniáli. Cirkev ochotne prenajala desať akrov pozemkov v downtowne Salt Lake City na vybudovanie Olympic Medals Plazza, na ktorom sa každý večer udeľovali olympijské medaily. Na pozadí celého priestoru bola vysvietená silueta Mormon Temple.
Bin Ládin & co. neprišli...
Organizátori ZOH 2002 dbali najmä o bezpečnosť účastníkov. Počas sedemnástich olympijských dní v Salt Lake City rapídne klesla kriminalita. Po meste sa pohybovali tisícky pracovníkov polície, US Army či rôznych bezpečnostných služieb. Policajti však neboli oblečení do klasických uniforiem. Nosili žlté páperové bundy, čierne otepľovačky a na hlavách obyčajné šiltovky. Pod hrubou vrstvou oblečenia mali svoje zbrane, ale tie nemuseli takmer vôbec použiť. Došlo k jedinému vážnejšiemu konfliktu, keď niektorí podnapití mormóni (u nich to nie je bežné) spolu s ďalšími návštevníkmi Budweiser Party začali demolovať autá na Main Street. Vtedy museli zasiahnuť aj špeciálne policajné jednotky - kukláči. Menšiu paniku v dejisku hier vyvolalo varovanie riaditeľa americkej spravodajskej služby CIA Georga Teneta pred teroristickými útokmi organizácie Al-Kajda. V zámorských médiách sa dokonca objavili informácie, že Al-Kajda disponuje podrobnosťami o vodovodnej sieti a energetických zdrojoch v Salt Lake City a môže sa objaviť útok biologickými zbraňami. FBI však vyhlásila, že v štáte Utah nezaznamenala pohyb prívržencov Usámu Bin Ládina.
Princ Albert a hladné davy...
Američania si zvykli chodiť na športoviská počas ZOH bez veľkých batohov plných jedla. Ak sa totiž prídete pozrieť na bežné športové podujatie v USA, máte dojem, že je to obrovský piknik. Kvôli bezpečnosti sa cez kontroly pred vstupom na olympijské športoviská tentoraz nedostalo žiadne jedlo ani sklenené fľaše či obľúbené plechovky. Organizátori sa trochu prepočítali a nepripravili sa na to, že ľudia budú chodiť bez stravy. Prostredníctvom občerstvovacích zariadení pripravili "iba" 400 tisíc porcií hot-dogov. Toto množstvo sa však zjedlo za prvých päť dní súťaží, a tak sa museli doobjednávať ďalšie párky.
Asi najhoršie sa s kontrolami vyrovnávali novinári. Pri každej kontrole museli zapínať a vypínať laptopy, mobilné telefóny. Fotografi museli mnohokrát otvárať svoje aparáty, čím osvetlili film. Ešte šťastie, že jeden zo sponzorov MOV poskytoval filmy zdarma. O prísnosti bezpečnostných opatrení v dejisku ZOH sa presvedčil aj monacký princ Albert. Knieža, ktoré sa v Salt Lake City predstavilo v súťaži bobistov, stálo podobne ako ostatní účastníci hier v rade na bezpečnostnú kontrolu do hlavného tlačového strediska. Princ Albert sa mal v "novinárskom sídle" zúčastniť na tlačovej konferencii. V rade stál pokojne, s každým ochotne komunikoval. Pred prechodom detektorom bezpečnostní pracovníci princa Alberta spoznali, a tak sa napokon kontrola nekonala.
"American beginning"
Samotné ZOH sa začali slávnostným otvorením. To bolo v typicky americkom štýle. Sprevádzali ho viaceré ohňostroje. Diváci prišli na Rice Eccles Olympic Stadium už dve hodiny pred začiatkom. Poslednú hodinu pred oficiálnym štartom nacvičovali s farebnými kartónmi vytváranie rôznych obrazcov. Zároveň sa vynikajúco bavili. Ukázali sa aj ako veľkí patrioti, skandovanie "USA, USA" bolo bežným. Pri spomienke na obete septembrových teroristických útokov zasa celý štadión zmĺkol. Jednou z hviezd otváracieho ceremoniálu bol aj slovenský krasokorčuliar Jozef Sabovčík. V multikultúrnom predstavení v duchu idey "Zapáľme oheň v nás!" predviedol bronzový medailista zo ZOH 1984 v Sarajeve niekoľko ukážok zo svojho umenia na korčuliach ako za čias svojej najväčšej slávy. Už 38-ročný Sabovčík bol lídrom takmer 800 krasokorčuliarov, ktorí mali znázorniť choreografiu o olympijskom ohni a jeho myšlienkach. "Až do otvorenia ZOH malo ostať utajené, že budem vystupovať na otváracom ceremoniáli. Skúšali sme už od 14. novembra, takže sme na tom pracovali relatívne dlho. Stále sme nacvičovali iba po kúskoch, nikdy som to nevidel celé. Prvýkrát som celé číslo mohol hodnotiť na základe videozáznamu z otvorenia. Bolo to naozaj fantastické. V televízii to videli 4 miliardy divákov, na štadióne bolo 80 tisíc ľudí. Podmienky neboli vôbec jednoduché. Vystupovali sme vonku, bola zima, prvý skok bol trojitý lutz. Hodinu pred začiatkom som bol nervózny, veď človek nechce spadnúť pred toľkými ľuďmi. Keď som už vyšiel na javisko, snažil som sa sústrediť na svoje vystúpenie. Po odskákaní všetkých predpísaných skokov som si užil salto, ktoré však robím ešte stále na exhibíciách," povedal Jozef Sabovčík.
Dve zlaté medaily
Po zapálení olympijského ohňa sa rozbehol športový festival. Medzi najväčšie osobnosti hier sa zaradili nórsky biatlonista Ole Einar Björndalen, ktorý získal štyri zlaté medaily, a chorvátska lyžiarka Janica Kosteličová, držiteľka troch zlatých a jednej striebornej medaily. Veľké rozpory boli najmä pri krasokorčuliarskych súťažiach. Najmä po pretekoch športových dvojíc, ktoré vyhrali napriek zaváhaniu partnera Rusi Jelena Berežná, Anton Sicharulidze, bolo veľa diskusií. Americké médiá tlačili na MOV, aby prehodnotil výsledky, lebo Kanaďania Jamie Saleová s Davidom Pelletierom mali vyhrať. Napokon exekutíva MOV urobila "šalamúnske" rozhodnutie a zlato udelila aj Kanaďanom. Väčšina amerických novín vyšla ďalší deň s veľkými fotografiami Pelletiera a Saleovej na titulnej stránke a rozhodnutie MOV chválila. Rovnako aj televízna stanica NBC, ktorá bola držiteľkou vysielacích práv pre ZOH, každú hodinu vysielala reakcie Pelletiera a Salleovej. Súťaž športových dvojíc bola tiež témou hlavných správ všetkých amerických televíznych staníc a medzičasom sa už ozval aj Hollywood. Filmové štúdiá sa už bijú o právo, kto by mal natočiť film o kanadskej športovej dvojici.
Všetko pre diváka (a NBC)
V Salt Lake City sa všetko robilo podľa požiadaviek televízie NBC. Pamätalo sa však aj na divákov. O atmosféru počas prerušení hry a prestávok hokejových stretnutí v hale E Center sa starali predovšetkým roztlieskavači a roztlieskavačky. Všetci títo mladí ľudia boli (aj sú) študentmi Jordanovej strednej školy v Salt Lake City a rovnako ako v E Centre povzbudzujú aj všetky svoje školské športové kolektívy. "Je iné povzbudzovať naše školské družstvá a iné robiť atmosféru tu, v E Centre. Kým normálne držíme palce iba svojim, teraz musíme pomáhať svojím povzbudzovaním všetkým. Aj tak je to zábava," povedala jedna z roztlieskavačiek, osemnásťročná Cassie Williamsová. Ak sa návštevníci rozhodli navštíviť olympijské športoviská, pri vstupe zostali prekvapení, keď ich privítali známe osobnosti kultúrneho a športového života. Pravda nie osobne, ale svojím hlasom. Pri vstupe do haly E Center vítal návštevníkov hlas Sylvestra Stalloneho, v The Peaks Ice Arene v Prove zasa Susan Sarandonovej. "Let´s get ready to play hockeyyy!" rozliehal sa pred každým stretnutím hokejovou halou E Center hlas známeho wrestlingového zápasníka Michaela Buffera, ktorého majú Američania veľmi radi. "Hi, I´m Michael Douglas, and welcome to the Salt Lake 2002 Olympic Winter Games," prihováral sa návštevníkom v Utah Olympic Parku známy herec Michael Douglas. Podľa organizátorov sa im podarilo získať nahrávky okolo 100 osobností. Nechýbali ani privítania z úst basketbalistov Kobeho Bryanta, Ricka Foxa, gymnastky Nadie Comaneciovej či krasokorčuliara Briana Boitana. Z osobností šoubiznisu sa návštevníkom prihovárali šoumen Jay Leno, speváčka Britney Spearsová, Aretha Franklinová, ale aj astronaut "Buzz" Aldrin. Organizátorom ZOH sa aj napriek snahe nepodarilo získať hlasy Roberta Redforda a Seana Conneryho.
"Slovenské mamičky" nepomohli
V hľadiskách nechýbali ani slovenské vlajky. Športovci spod Tatier však svojich fanúšikov sklamali. Nezískali ani jednu medailu, hokejisti nepostúpili do hlavného turnaja a najlepším umiestnením bolo 5. miesto ženskej biatlonovej štafety. To pred ZOH nečakal ani najväčší pesimista. Už pred začiatkom ZOH prehralo Slovensko prvú bitku. V metropole Utahu sa nehralo s pukmi z Dolných Vesteníc, ale z moravských Kateřníc. Firma Gutex dodala do Salt Lake City 8000 hokejových pukov. O dodávateľovi pukov rozhodla Medzinárodná hokejová federácia (IIHF). Firma Gurex vznikla v roku 1996 a sídli v jednej garáži. Český výrobca vyvinul v deväťdesiatych rokoch puk, ktorý na ľade nezanecháva čierne čiary. Slovenskí hokejisti akoby cítili, že sa nehrá zo slovenskými pukmi, ale s českými. A tak hokejový komplex pod názvom Česko trvá aj naďalej. Nepomohlo ani povzbudzovanie členov Radošinského naivného divadla, vďaka ktorým sa cez prestávky nešťastných zápasov s Nemeckom a Lotyšskom rozliehali halou ľudovky "Tancuj, tancuj vykrúcaj" a "Slovenské mamičky".
Ach, tá láska olympijská...
Počas ZOH sa na celom svete oslavoval 14. februára Deň zaľúbených. Zaujímavo deň sv. Valentína prežili niektorí slovenskí športovci. "Rozposlala som SMS správy svojim najbližším. Svojmu priateľovi som poslala básničku. Správa pre priateľa mala trikrát po 460 znakov," povedala biatlonistka Marcela Pavkovčeková.
Zaujímavá situácia nastala v sobotu 16. februára, keď si svoje "áno" povedali Gary Wright a Jena Haldemanová. Všetko by bolo v poriadku a o ich sobáši by vedelo len niekoľko príbuzných, ak by sa to nestalo na štarte mužského Super G v Snowbasine na vrchole Mount Ogdenu. Wright a Haldemanová pochádzajú z Vailu a na ZOH pomáhali ako dobrovoľníci. "Chceli sme sa pôvodne zobrať v Las Vegas, ale tu to bolo romantickejšie," povedala Haldemanová. Pred sobášom však mali obaja veľké problémy. Keďže sa rozhodli zosobášiť sa na poslednú chvíľu, mali problém nájsť človeka, ktorý by slávnostný akt vykonal. Rozmýšľali, že zosobášiť by ich mal niektorí z členov Medzinárodného olympijského výboru. Napokon ich oddal člen lyžiarskej hliadky zo Snowbasinu, ktorý má právo sobášiť. Na slávnostnom akte boli obaja oblečení v dobrovoľníckej uniforme.
Ako obísť zákon
ZOH to nebol iba šport. Po celom štáte Utah pripravili množstvo podujatí spojených s bielou olympiádou. Priamo v Salt Lake City bolo niekoľko centier zábavy. Asi najviac sa chodilo na Olympijské námestie, kde mali svoje veľké stany s atrakciami sponzori ZOH. Nechýbali ľadové plochy, curlingové ihriská, hracie konzoly a mnohé ďalšie zábavné produkcie. Hneď vedľa bolo námestie Olympic Medals Plazza, kde sa udeľovali medaily a konali sa aj koncerty. Na svoje si prišli milovníci všetkých žánrov. Vystúpili legendy, ale aj neznámi speváci.
Návštevníci, ale najmä športovci a funkcionári mohli počas ZOH využiť služby 23 národných domov. V týchto domoch sa konali najmä veľké oslavy triumfov športovcov z jednotlivých krajín. Medzi národnými domami nechýbali ani slovenský, rakúsky, nemecký, kanadský, český či švajčiarsky. Výhodou domov bolo, že sa v nich mohli podávať alkoholické nápoje, keďže v Utahu sa alkohol bežne nepredáva. Na území národných domov boli totiž aj konzuláty jednotlivých krajín, a to umožnilo čiastočne "obísť zákony" Utahu.
Good bye, Salt Lake!
Podobne ako otvorenie aj záverečný ceremoniál bol veľkou šou. Slávnostné ukončenie ZOH sa nieslo v duchu priateľstva, mieru a spolupráce. V rámci programu vystúpili viaceré hviezdy svetového hudobného neba. Na pódiu sa vystriedali speváčka Christina Aguilera, rockové skupiny Bon Jovi, KISS, popová skupina N´SYNC, duet Charlotty Churchovej s Joshom Grobanom, speváčka Gloria Estefan, jazzová speváčka Dianne Reevesová, tanečná hviezda Savion Gloverová a techno-rocker Moby. V zábavnom programe vystúpili aj viaceré osobnosti svetového krasokorčuľovania. Na ľad v strede štadióna vykorčuľovali Nemka Katarina Wittová, víťazka ZOH z rokov 1984 a 1988, Dorothy Hamillová (víťazka ZOH 1976), Kristi Yamaguchiová (1992), Scott Hamilton (1984), Ilja Kulik (1998), štvornásobný majster sveta Kurt Browning z Kanady a majstri USA z rokov 1993 a 1995 v tancoch Renee Roca a Gorsha Surová, nechýbal ani Jozef Sabovčík. V závere celého ceremoniálu odovzdali olympijskú vlajku organizátorom nasledujúcich ZOH 2006 v talianskom Turíne. Finále zimných olympijských hier v Salt Lake City obstarala veľká pyrotechnická šou, vraj jedna z najväčších v dejinách USA.
Po zahasení olympijského ohňa bolo Salt Lake City ako vymenené. Po skončení ZOH boli v metropole Utahu už len nepatrné zmienky po prísnych bezpečnostných opatreniach, ktoré tu vládli v predchádzajúcich týždňoch. Novinárov vracajúcich sa zo záverečného ceremoniálu prekvapilo, že nemuseli prechádzať cez detektory kovov, vybaľovať svoje batohy a absolvovať bezpečnostné kontroly. Okamžite po záverečnom ceremoniáli zmizol aj plot, ktorý oddeľoval hlavné tlačové stredisko od okolia. Zmeny postihli aj ďalšie miesta v Salt Lake City. Zmizli bezpečnostné kontroly pri vstupe na Salt Lake Olympic Square, všetky cesty, ktoré boli počas ZOH zatvorené, boli v priebehu niekoľkých minút prístupné. Atmosféra v Salt Lake City už nie je napätá, nikto sa už neobáva nejakého veľkého teroristického útoku. Najväčší nápor zažívalo po skončení ZOH miestne letisko. Aj to je už minulosťou a všetci sa tešia do Turína.
Good bye, Salt Lake City, ciao Torino!
Pripravil Peter Pašuth
