|
Pastiersky list slovenských biskupov, ktorý sa čítal na všetkých sv. omšiach v nedeľu 20. januára, vyvolal nečakaný rozruch. Slová, ktoré pastieri adresovali svojim veriacim ohľadom svätenia nedele (3. príkaz Desatora), vyvolali obrovský ohlas. Väčšina médií kritizovala Cirkev, že si opäť "dovoľuje" zasahovať do súkromia občanov a mocenským spôsobom porušovať slobodu jednotlivca. Akej "hroznej" veci sa to katolícka cirkev dopustila? Vyzvala veriacich, aby sa postavili proti trendu porušovania nedele ako dňa pracovného pokoja. Vrcholom tejto pyramídy sú obchody a tzv. supermarkety, ktoré sa cez víkend stávajú "pútnickými" miestami mnohých Slovákov. A tak sa vôbec nedivím, že podľa prieskumov verejnej mienky sú takmer dve tretiny občanov za nedeľný predaj. Nechcem si na tomto mieste klásť otázku, prečo drvivá väčšina ľudí, ktorí sa pred pár mesiacmi prihlásili ku kresťanstvu, odmieta v praktickom živote jedno z prikázaní. Nedokážem však pochopiť ich krátkozrakosť pri posudzovaní tejto otázky. "Vďaka" tomu, že ja môžem ísť v nedeľu do supermarketu, musí niekoľko tisíc ľudí stráviť tento deň namiesto oddychu v kruhu svojej rodiny v plnom nasadení na pracovisku. A tu nejde len o obchod, ale aj o mnohé služby, či výrobné prevádzky. Nadčasy sú v našom divokom kapitalizme štandardom, bezohľadne vyžadovaným zamestnávateľmi (Nie si dostatočne "flexibilný"? - Na tvoje miesto, už čakajú ďalší!). Je zvláštne, že naši ľudia, závistlivo obdivujúci životný štandard a úroveň na západ od našich hraníc, si neuvedomujú, že práve v najvyspelejších európskych krajinách (Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko) zákon nepovoľuje nedeľný predaj a úzkostlivo stráži dodržiavanie pracovného pokoja v nedeľu. Zaujímavé je, že v týchto krajinách sa týždenný pracovný čas pohybuje pod hranicou 40 hodín, zatiaľ čo u nás nezriedka presahuje 60 hodín. Vďaka tomu je v krajinách EÚ aj podstatne nižšia nezamestnanosť a vyššia priemerná dĺžka ľudského života. Čo ma však na celej veci najviac zaráža je, že sa o túto prirodzenú požiadavku, dotýkajúcu sa základného práva na dôstojnú prácu, pracovné podmienky a odmenu za ňu, zasadzuje 16 biskupov, dokonca proti vôli väčšiny tých, ktorých sa to týka. Kde sú politici, hlásiaci sa k cyrilo-metodskému dedičstvu z preambuly našej ústavy?! Kde sú odbory, ktorých bossovia využívajú členské príspevky na svoje lukratívne platy a vianočné kolekcie pre radových členov?! Kde sú neziskové organizácie a tretí sektor, ktorý sa každé štyri roky dojemne stará, aby všetci voliči trafili k volebným urnám, ale problémy obyčajných ľudí sú im na míle vzdialené?! Kde je slovenská inteligencia, pretože tí, ktorí sa pod touto značkou prezentujú na televíznych obrazovkách, sa z pracujúcich otvorene vysmievajú! Zostalo 16 statočných, ktorí sa nám snažia vysvetliť, že idea, ktorú pred 6 tisíc rokmi začal aplikovať jeden malý kmeň (ktorý to však určite nemal z vlastnej hlavy) kdesi v púšti Blízkeho Východu, nie je ani v dnešnej postmodernej a vysokoindustrializovanej spoločnosti niečím hlúpym, staromódnym, či prekonaným. Vypočujeme ich?! Roman Tarina |