Pred 15 rokmi som si predstavoval, že v roku 2000 budú už všetky technológie také perfektné, že človek pomaly nebude musieť nič robiť. Z týchto detských snov som však už postupne vyrástol. Veda nám veľa vecí uľahčila a zjednodušila. Človeku sa podarilo vytvoriť naozaj obdivuhodné veci, no stvoriť sa mu ich nepodarilo (spraviť niečo z ničoho). V tomto smere má primát Vedec, ktorý je nad nami. Buďme mu teda vďační za dar rozumu, ktorý nám dal, aby sme mohli tvoriť aspoň niečo z niečoho. Pozrime sa teraz na to, čo nám prináša veda do bežného života v najbližších rokoch.
Elektronický papier
Spotreba papiera dnes celosvetovo neustále stúpa. A to aj napriek tomu, že sa očakával jej pokles v súvislosti s príchodom internetu a rozšírením počítačov v domácnostiach. Problém je v tom, že väčšine ľudí sa nechce čítať informácie na obrazovke a tak si ich radšej vytlačia na papier, ktorý poskytuje ešte stále množstvo výhod oproti elektronickým médiám. Dá sa v ňom listovať, dá sa ním presúvať a taktiež možnosť robiť si poznámky. Niektoré mobilné zariadenia síce čiastočne tieto výhody dobehli, ale predsa, knihe sa nevybijú baterky
a poznámky si v nej môžete kresliť a čmárať ako chcete.
Tento stav však nemusí už čoskoro platiť. Prvé lastovičky sú tu. Firma Eink vyvinula technológiu, vďaka ktorej by už mali byť mobilné "knihy" nerozbitné, nemali by existovať obmedzenia na ich veľkosť a tvar, mali by sa dať ohýbať, oči by mali namáhať asi ako klasický papier a dokonca by mali byť schopné obraz udržať aj bez napájania (to potrebujú len na jeho vytvorenie). Ako tento elektronický atrament funguje?
Ide o výsledok výskumu v oblasti chémie, fyziky a elektroniky. Elektronický atrament je zmesou čistých a zafarbených čiastočiek, pričom každá má svoj elektrický náboj a sú uzavreté v priesvitnej kapsule. Tieto kapsule sú naukladané tesne vedľa seba medzi dve elektródy, pričom vrchná je priesvitná. Princíp tlače spočíva v tom, že podľa naboja na elektróde sa pootáčajú aj čiastočky v kapsule. Takto sa dá vytvoriť kompletný obraz, ktorý sa dá jednoducho prepisovať. Viac však asi povie priložený obrázok. Ak chcete na tento "papier" písať, žiaden problém. Pomocou pera, ktoré má na svojom konci elektrický náboj otočíte čiastočky čiernou stranou navrch a píšete ako na hocijaký iný papier. Ak chcete obraz zmazať, potrebujete ho nabiť opačným nábojom. Táto technológia umožňuje zatiaľ vytvoriť papier, ktorý je hrubý jeden milimeter (ešte stále to nie je klasický papier, ale rozdiel oproti LCD displeju je obrovský). Ak sa ho podarí ešte trochu zúžiť, bude možné skladať z nich aj elektronické knihy, v ktorých budeme listovať ako v klasických knihách.
Popísaná technológia spája výhody klasického papiera s výhodami elektronických médií. Čoskoro možno nebudeme musieť kupovať noviny a každý deň ich vyhadzovať, ale si ich jednoducho každé ráno "stiahneme" z internetu a prečítame bez toho, aby sme museli sedieť pred počítačom. Chvíľu si však ešte na to budeme musieť počkať. Technológia je tu, ale kým sa dostane do každodenného života ešte nejaký ten rôčik prejde.
Ďalšia generácia mobilov je tu
Japonský najväčší mobilný operátor NTT DoCoMo spustil 1. októbra do prevádzky prvú mobilnú sieť 3. generácie. V čom spočívajú jej výhody? Najskôr sa pozrime na históriu vývoja mobilov. Tá sa u nás začala na začiatku 90. rokov (tuším v roku 1992), kedy Eurotel prišiel s prvou generáciou mobilov (NMT), ktoré fungovali na analógovom princípe a teda nedali sa pomocou nich posielať žiadne dáta (žiadne SMS, žiaden Internet). Vzhľadom na monopolné postavenie Eurotelu, sa tieto telefóny stali skôr luxusom pre manažérov. Revolúciu v mobilnej komunikácii spravila až druhá generácia - štandard GSM (rozšírenie telefónov však mala na svedomí skôr cenová politika operátorov ako samotný štandard GSM). Tu sa hlas prenáša digitálnym spôsobom a je tu možnosť aj množstva ďalších doplnkových služieb (SMS, identifikácia volaného,...). Táto generácia plne uspokojuje požiadavky na prenos hlasu, s prenosom obrazu a dát je to však už problematické. Prenos dát (teda aj pripojenie k internetu) je síce možný, ale realizuje sa dosť nešťastným spôsobom a to tak, že používateľ musí byť stále pripojený, pokiaľ pracuje, bez ohľadu na to, či dáta práve prenáša. Toto je nevýhodou pri používaní internetu, kde si stránku treba najskôr stiahnuť, potom prečítať a zase kliknúť na ďalšiu stránku. Práve pri čítaní sa platí za spojenie, ktoré vôbec nevyužívate. Nehovoriac o tom, že kapacita tejto linky je veľmi úbohá a teda nestačí na prenos obrazu.
Ako vylepšenie prišiel protokol HSCDS, ktorý umožňuje prenos aj väčšieho množstva dát, avšak stále sa platí za spojenie (toto riešenie na Slovensku zatiaľ neimplementoval žiaden z našich operátorov). Ďalším vylepšením je GPRS, označovaná tiež aj ako 2,5 generácia telefónov. Tento štandard konečne umožňuje paketový prenos dát, to znamená, že telefón je pripojený len pri prenose a platí sa len za prenesené dáta. Tým sa oproti HSCDS značne šetria prenosové kapacity siete. Prenosová kapacita tu už stačí aj pre prenos obrazu a videa. Na Slovensku tento štandard zatiaľ funguje len v testovacej prevádzke v oblasti Bratislavy, v sieti Globtel.
Ako tretia generácia sa označuje sieť UMTS, ktorá už plne podporuje paketový prenos dát a umožňuje nám preniesť oveľa väčšie množstvo dát ako sieť GSM/GPRS. Prenos videa je tu samozrejmosťou, každý telefón ma v sebe zabudovanú malú kameru a displej, kde môžete svojho spolu telefonujúceho sledovať. Pravdou však je, že v praxi väčšine ľudí postačuje klasický zvukový telefonát a prenos obrazu považuje väčšina ľudí za zbytočnosť. Hlavnou oblasťou uplatnenia asi bude predovšetkým prenos dát, ktorý by mal byť na naozaj vysokej úrovni. Vzhľadom na to, že je dnes už na celom svete vybudovaná pomerne dobrá infraštruktúra GSM sietí, budúce UMTS prístroje by mali vedieť komunikovať aj v tomto štandarde a mobilní operátori budú zrejme novú UMTS infraštruktúru budovať predovšetkým v mestských oblastiach, kde je najviac používateľov. Ak budete so svojím UMTS telefónom surfovať po internete v aute, pričom práve prídete do oblasti pokrytej len GSM signálom, telefón sa automaticky prepne do GPRS režimu a vy budete pracovať ďalej, akoby sa nič nestalo (akurát vám budú dáta tiecť trochu pomalšie, čo si ale všimnete až pri sťahovaní veľkých súborov).
Nakoľko sa UMTS sieť rozšíri bude závisieť predovšetkým od cenovej politiky telekomunikačných spoločností. Ak budú ceny držať vysoko, dopadne tento štandard ako prvá generácia telefónov. Myslím, že tohto sa nemusíme obávať vzhľadom na fakt, že licencie na prevádzku UMTS sietí by sa mali udeľovať viac spoločnostiam, ako to bolo v prípade NMT či GSM. V Japonsku už prvá sieť funguje, síce len v oblasti Tokia, ale do konca budúceho roka by mala byť prístupná vo všetkých väčších mestách Japonska. Zatiaľ je aj tu táto technológia dostupná pre bohatších (telefón stojí 25.000 Sk, prípadne telefón kombinovaný s videokamerou od firmy Panasonic príde na 40.000 Sk), ale prezident spoločnosti NTT DoCoMo uviedol, že do konca roku 2004 by chceli mať 6 miliónov predplatiteľov, čo sa dá dosiahnuť len znížením cien. Na Slovensku sa UMTS určite nedočkáme skôr ako o dva roky, frekvencie používané sieťou UMTS dnes totiž používa naša armáda.
Vodíkové auto
Nové experimentálne vozidlo spoločnosti Honda Motor nevrčí ako klasický benzínový motor. Nemohli by ste mu vyčítať ani škodlivé výfukové plyny. Namiesto toho pradie ako tichý izbový ventilátor a z výfuku vypúšťa vodnú paru. Japonský výrobca už svoj nový, experimentálny model predviedol novinárom. Vyvinul ho v spolupráci s Ford Motor, DaimlerChryslerom a inými spoločnosťami, v spoločnej snahe vyskúšať technický prvok budúcnosti - palivovú bunku.
Energia v palivovej bunke vzniká reakciou vodíka a kyslíka. Ide o čistú technológiu, ktorá by jedného dňa mohla celkom nahradiť dnešné benzínové motory. Na jej zavedenie do každodenného života si však ešte počkáme najmenej jedno desaťročie hlavne preto, že pre ňu treba vyvinúť úplne nový systém čerpania pohonných látok. Najprv budú musieť benzínové pumpy ustúpiť pred novými - vodíkovými.
Podľa analytikov, výrobcovia automobilov sa predháňajú v ešte stále neistých, futuristických technológiách. Zatiaľ sa však medzi nimi nevyčlenil víťaz súťaže o palivovú bunku. Honda svoje nové auto prezentuje ako tichšiu, šikovnejšiu a ľahšiu verziu predošlých experimentálnych vozidiel. Vodík sa plní do tlakovej nádrže, umiestnenej v zadnej časti vozidla, tam, kde by normálny zákazník hľadal kufor. Tento variant však nie je celkom bezpečný. Zástupcovia Hondy priznávajú, že na vodíkovom aute sa ešte musí pracovať; má problémy so studeným počasím a na jedno naplnenie prejde len 177 km. Ďalším problémom sú výrobné náklady. Aj keď zástupcovia spoločnosti odmietli zverejniť cenu vozidla, obmedzili sa na konštatovanie, že je zatiaľ veľmi drahé. Optimistické je, že začiatok komerčnej výroby stanovili predbežne na rok 2003.
Pripravil:
-Jožo-
