Problémom je to, že väčšina z nás si predstavuje, keď hovorí o láske alebo myslí na ňu, vždy tých iných. Keď Ježiš hovorí: "Milujte jeden druhého", hneď sa nám v mysli vynorí tvár človeka, ktorý nám je nepríjemný, a ktorého teda nevieme alebo nedokážeme milovať. Lenže láska nie je o iných. Láska je o nás. Láska to nie je ani tak spôsob vzťahu k iným, ako skôr naša vlastnosť.
Toto bola myšlienka, ktorá ma oslovila v jednej z kníh Anthony de Mella. Anthony de Mello hovorí, že láska - tá, ktorú nám predkladá ako ideál Ježiš Kristus - má štyri vlastnosti: nerobí rozdiel, nič neočakáva, nie je si vedomá sama seba a rešpektuje slobodu. Tieto štyri vlastnosti demonštruje na príklade s ružou, alebo so svetlom alebo so stromom. U všetkých týchto vecí, v tom, ako žijú a pôsobia na svoje okolie, sa prejavujú tieto štyri vlastnosti. Pozrime sa na každú z nich:
Láska nerobí rozdiel
Pozrime sa na ružu. Môže povedať: "Svoju vôňu ponúknem ľuďom, ktorí sú dobrí a ktorí sú mi príjemní, ale zlým a nepríjemným ju odopriem"? Alebo si predstavme lampu: Mohla by povedať: "Nebudem svietiť nepríjemným"? Máte v izbe svetlo, a ste tam dvaja alebo traja. Na dvoch bude svietiť a na tretieho nie. Ako by to bolo vôbec možné? Alebo si všimnime ako prirodzene a bez rozdielu poskytuje ľuďom svoj tieň strom. Je mu jedno, kto si pod neho sadne. Či to je svätec, alebo darebák. Či je to človek, alebo zviera. Dokonca aj tým poskytuje svoj tieň, ktorí sa ho chystajú poobtínať, alebo dokonca vyťať. To je dôvod, prečo nás evanjeliá nabádajú k tomu, aby sme boli ako Boh, ktorý dáva vychádzať svojmu slnku nad dobrých i zlých a svoj dážď posiela na spravodlivých i nespravodlivých... Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
Stať sa takýmito iste nepôjde násilím. Pôjde to tak, že prestaneme ľudí rozdeľovať na hriešnikov a svätcov, na dokonalých a nedokonalých. Keď sa začneme na ľudí pozerať ako na nevedomých v tom zmysle, že čokoľvek v živote činia, činia to z nevedomosti, potom nastane v našom ponímaní týchto ľudí zmena. Ľudia nepáchajú zvyčajne hriechy vedome. Je veľa príčin, prečo sme takí, akí sme. Sme poranení; nevedia, aké dôsledky ich konanie má, sú teda krátkozrakí; aj my sami sme často príčinou ich postoja.
Keď ľudia hrešia je v nich v činnosti množstvo činiteľov. A tak ani vlastne nevedia, prečo hrešia. Potom je pravda to, čo povedal Ježiš na kríži: "Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Pochopiť toto, znamená získať schopnosť, ktorú tak obdivujeme u ruže, lampy alebo stromu - nerozlišovať
Láska nič neočakáva
Podobne ako ruža, lampa alebo strom, láska nič nechce za to, čo robí. Ak máte muža, ktorý si vyberie ženu podľa vena a nie podľa jej vlastností, takéhoto človeka si nevážite. Nemáme však rovnaký postoj, keď vyhľadávame iba tých ľudí, ktorí nás citovo uspokojujú, a keď sa pozitívne staviame voči tým, ktorí nám dávajú, čo chceme, a správajú sa podľa našich predstáv; a keď sa správame negatívne k tým, ktorí nám nevyhovujú?
Aj tu sa pýtame: Je možné urobiť niečo, aby sme získali túto vlastnosť lásky? Áno: otvoriť oči a vidieť. Vidieť tú svoju "takzvanú" lásku takú, aká v skutočnosti je: zamaskované sebectvo a chtivosť.
Láska si nie je vedomá sama seba
Láska sa z milovania teší tak, že o sebe a o svojej blaženosti ani nevie. Nerobí to preto, lebo chce spôsobiť nejaký efekt. Teší ju, že efekt spôsobuje, ale nerobí to preto. Často citovaná Matka Tereza hovorí: "Boh nechce, aby sme boli účinní, ale aby sme boli verní." Ruža sa nestará, či ju bude niekto voňať, alebo nie, tak ako ani lampa a strom sa nestarajú, či budú svietiť a spôsobovať tieň účinne či zbytočne. Ich poslaním je voňať, svietiť, chrániť. Tak aj láska: Jednoducho je. Nemá žiadny účel.
Láska je sloboda
Vo chvíli, kedy sa objaví nátlak, kontrola, spor, láska zomiera. Uvedomme si, ako nás ruža, lampa či strom nechávajú slobodnými v tom, aby sme rozhodli, či sa chceme alebo nechceme vystaviť ich vplyvu, či ich vôňu, svetlo alebo tieň chceme alebo nechceme vychutnávať. Strom sa nebude snažiť vtiahnuť nás do svojho tieňa, keď nám bude hroziť úpal. Lampa nám rozhodne nebude vnucovať svoje svetlo zo strachu, že sa potkneme. Len sa zamyslime nad všetkým tým nátlakom, ovládaním a vnucovaním, ktorým sme zo strany iných vystavení, keď tak úzkostlivo žijeme podľa ich predstáv, aby sme si tak kúpili ich lásku alebo zo strachu, že ju stratíme. Vždy, keď sa necháme ovládať či k niečomu donútiť, ničíme v sebe schopnosť milovať, čo je naša vlastná prirodzenosť, pretože my môžeme iným robiť iba to, čo dovolia oni, aby sme im robili. Sloboda je len iným slovom pre lásku.
Po úvahe nad týmito štyrmi vlastnosťami lásky snáď vieme, že láska nie je nejaká stratégia, ale je to v skutočnosti vlastnosť človeka. Môže sa v nej kultivovať - ak chce - každý z nás.
Milan Bubák SVD
Literatúra: Anthony de Mello: Cesta k láske. Poslední meditace Anthonyho de Mella. Brno : Cesta, 1996, s. 90-93.
