OPUS DEI
Agentúra duchovných služieb

"Zdá sa, že mladý kňaz v tom slávnom "videní" uzrel dve veci. Po prvé to, že všetci pokrstení ľudia môžu - či dokonca musia - dosiahnuť svätosť vo svojej práci, nech už je akákoľvek, a v normálnom obyčajnom živote, z toho vyplýva, že môžu - alebo opäť dokonca musia - byť misionármi svojej viery - "apoštolmi". A po druhé - vyvolenému Španielovi bolo zverené nielen hlásanie tejto pravdy, ale tiež úloha vytvoriť príslušnú inštitúciu, cirkevnú štruktúru, ktorá by tým, ktorí sú do nej povolaní, umožňovala uskutočňovanie tohto programu. (...) A zakladateľ vlastne po celý život nepracoval na ničom inom než na tejto štruktúre a na tom, aby bola naozaj funkčná a dosiahla tento cieľ. (...) Táto štruktúra sa dá dnes najlepšie prirovnať k agentúre duchovných služieb." Vittorio Messori: Prípad Opus Dei

Ako vstúpiť do Diela

1. povolanie 
Bl. Escriva bol jedným z prvých, keď už 40 rokov pred Koncilom konštatoval, že človeka k jeho kresťanskému povolaniu, teda nielen k zasvätenému životu, ale aj k manželstvu, musí volať Boh. A tak je celkom pochopiteľné, že aj k takému osobitnému kresťanskému povolaniu, akým je Opus Dei, treba cítiť povolanie. To sa najčastejšie zrodí tak, že sa niekto lepšie spozná s členom či členmi Diela, s ich životom, prácou a spiritualitou a začne si klásť otázku, či to nie je cesta aj pre neho.

2. zmluva
Prihlásiť sa do Diela môže každý pokrstený katolík, ktorý je starší ako 18 rokov, ktorý cíti povolanie. Prihlášku aj povolanie kandidáta skúmajú miestni predstavení Diela. Tí slobodne rozhodujú o prijatí, či neprijatí. Ak je uchádzač prijatý, podpisuje za prítomnosti dvoch svedkov zmluvu (Osobná prelatúra patrí pod Kongregáciu Biskupov a nie rehoľníkov, preto tu nie sú žiadne "sľuby") medzi ním a Prelatúrou. Táto zmluva platí rok, a potom sa vždy o tento čas predlžuje. Doživotnú zmluvu môže podpísať člen Diela najskôr po piatich rokoch členstva a po dovŕšení 23. roku života. 
Prelatúra sa zaväzuje, že poskytne stálu náboženské, vieroučné, duchovné, asketické a apoštolské formovanie a tiež špecifickú osobnú pastoračnú starostlivosť svojich kňazov. Inštitúcia sa zaväzuje, že žiadnemu z jej členov nebude chýbať duchovná pomoc a pomoc pri formovaní, ktorého cieľom je posväcovanie sa uprostred sveta, a že začne akýsi dlhodobý tréning zameraný na vnútorný život a apoštolát. Jednoducho kompletná ponuka duchovných služieb...
Žiadateľ prehlasuje celkom slobodne, že má pevné predsavzatie snažiť sa zo všetkých síl dosiahnuť svätosť a venovať sa apoštolátu podľa ducha a praxe Opus Dei. A od tejto chvíle sa zaväzuje, že zostane pod právomocou preláta, pokiaľ ide o askézu, formáciu a apoštolát smerujúci k naplneniu duchovných cieľov Prelatúry. Vo všetkom ostatnom zostáva bežným katolíkom, s povinnosťami a právami ako k svojej diecéze a biskupovi, tak aj k farnosti.

Vystúpenie z Diela

Záväzky k Dielu končia automaticky uplynutím platnosti zmluvy, alebo kedykoľvek počas jej platnosti, ak o to člen písomne požiada, a so súhlasom predstaveného Prelatúry. Takýto legitímny odchod ruší všetky vzájomné práva a povinnosti.

Členovia Opus Dei

Dielo má oddelnú mužskú a ženskú zložku. V rámci oboch existujú nasledovné "spôsoby" členstva:

1. supernumerári sú veriaci laici, žijúci samostatne, s rodinou alebo ovdovení, ktorí majú povolanie od Boha a žijú ho podľa dispozícií daných ich povinnosťami v rodine. Je ich väčšina, čo je odrazom normálnej situácie v Diele, pretože väčšina ľudí verných kresťanskému povolaniu nachádza svoju cestu skôr v manželstve ako v celibáte. V Diele je ich cca 70%.

2. numerári sú tí, ktorí dostali od Boha povolanie žiť v celibáte a byť úplne k dispozícii pre úlohy, ktoré si žiada Prelatúra, teda k vedeniu a formovaniu ostatných členov Diela. Väčšinou žijú v centrách Prelatúry, ale svoju činnosť môžu vykonávať aj na iných miestach, kde to treba, napríklad pri práci vo svojej profesii. Numerári musia mať akademický titul (teda ukončené úplné univerzitné vzdelanie). Úlohy vedenia a formácie tak plnia vo svojom voľnom čase, ktorý ostatní muži a ženy venujú rodine. Ich rodinou je Opus Dei. Niektorí z nich bývajú dočasne povolaní k vnútornému riadeniu Diela. Niektoré numerárky sú správkyňami mužských centier. V Diele je ich cca 20%.

3. pridružení žijú v celibáte, ale sú vzhľadom k osobným, rodinným alebo profesijným okolnostiam nútení žiť sami alebo v rodine. Pre tieto okolnosti majú menej času ako numerári, preto sa nemusia až v takej miere podielať na riadení Diela, ale na plnení úloh pri formovaní ostatných členov sa podieľajú naplno. Nemusia mať univerzitný titul. V súčasnosti je ich cca 10%. Vzhľadom na častý výskyt podmienok, ktorým je prispôsobené postavenie pridružených, ich bude v budúcnosti 2- až 3-krát viac ako numerárov.

Členovia Kňazskej spoločnosti sv. Kríža

1. kňazi Prelatúry - pochádzajú z radov Opus Dei, spomedzi numerárov a pridružených spĺňajúcich o. i. podmienku dĺžky členstva. Kandidátov (podľa potrieb Diela) vyberajú a oslovujú miestni predstavení. Kandidát môže a nemusí ponuku prijať. Ak prijme, zanecháva svoje zamestnanie, absolvuje potrebnú prípravu a po vysvätení slúži potrebám Diela v kňazskej službe. Ide teda o úplne nové kňazské povolania s výbornou znalosťou špecifickej pastorácie, ktorej sa budú venovať. Podľa miesta, na ktoré ich Prelatúra pridelí, sú k dispozícii tiež miestnemu diecéznemu biskupovi. Dnes je ich cca 1 600. Ich počet by nemal prekročiť 3% z celkového počtu členov Diela.

2. diecézni kňazi a diakoni - tí, ktorí sa cítia oslovení spiritualitou Opus Dei, teda posväcovaním sa svojou prácou a apoštolátom v kňazskej službe. Keďže však Opus Dei je otvorený len pre laikov, bl. Escriva založil aj kňazskú spoločnosť, ktorá je nedeliteľnou súčasťou Diela (pozri oficiálny názov Diela). Jej členovia ostávajú diecéznymi kňazmi, vo svojom súkromnom živote však využívajú duchovné formovanie a prostriedky Diela. V súčasnosti je ich cca 2 000.

Spolupracovníci

Nie sú členmi Opus Dei, ale pomáhajú Prelatúre modlitbou (ak sú veriaci), prácou alebo inou formou ekonomických príspevkov. Majú vlastné združenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou Diela. Mnohí z nich sú katolíci, ktorí majú veľké sympatie k Dielu, necítia však do neho povolanie, pretože ich životná cesta je iná. Spolupracovníkmi však môžu byť (a aj skutočne sú) aj nekatolíci, nekresťania, agnostici či neveriaci.

Spiritualiata práce - laická spiritualita

"Zostaň tam, kde si. Tu sa snaž o svätosť, apoštolát medzi priateľmi a kolegami, každý vo svojom prostredí, profesii či remesle, bez toho, aby si musel zmeniť stav. Staň sa svätým v dokonalom vykonávaní svojej práce. A svojou prácou pomáhaj ku svätosti svojim bratom." Bl. Escriva dobre poznal teológiu, ktorá na vykonávané zamestnania pozerala ako na ťaživú nutnosť, potrebnú na prekonanie tohto "slzavého údolia" a k dosiahnutiu spásy. Poznal tiež klasickú schizofréniu "dvojitého života" laikov, ktorí sú pri hľadaní svojej duchovnej cesty v rozpore medzi túžbou po dokonalosti, ktorá akoby ich viedla k odpútaniu od sveta, a nutnosťou žiť vo svete, kvôli povinnostiam v rodine a zamestnaní. Jeho odpoveď je však jasná: " Zo sveta netreba odchádzať, pretože kresťan patrí do sveta a on sám je svetom. A svet treba spasiť zvnútra, nie zvonka." A pokračuje: "Dúfam, že príde deň, keď sa fráza 'katolíci prenikajú do rôznych spoločenských vrstiev' prestane používať a všetci si uvedomia, že ide o klerikalizmus. Členovia Opus Dei nepotrebujú prenikať do rôznych spoločenských štruktúr, jednoducho preto, že sú to obyčajní ľudia ako všetci ostatní, a v týchto štruktúrach už sú a v nich zostanú. Advokát či robotník nie sú 'členmi Opus Dei, ktorí pracujú ako advokát, alebo robotník', ale sú naplno advokátom a robotníkom, ktorí sú členmi Opus Dei kvôli svojmu duchovnému formovaniu." 

Apoštolát

Členovia Opus Dei hlásajú evanjelium predovšetkým príkladom, ktorý dávajú svojim blízkym, svojim priateľom a kolegom z práce, v rodinnom a spoločenskom živote, v zamestnaní. Snažia sa vždy a všade stať sa lepšími.
Dobre vykonaná práca má hodnotu ako príklad. Ťažko by sme mohli posvätiť prácu nedotiahnutú do konca, nedovedenú k dokonalosti. Bez tejto úplnosti a dokonalosti sa dá len ťažko získať potrebná profesionálna prestíž, ktorú bl. Escriva považoval za "katedru, z ktorej učíme druhých posväcovať prácu a prispôsobovať svoj život nárokom kresťanstva". Mnohí členovia Opus Dei patria k vynikajúcim odborníkom a profesionálom. Ale táto profesionálna zdatnosť je pre nich prostriedkom, ako pomáhať druhým. A tak sa nemôžeme diviť, že v ich okolí začne skôr, či neskôr kolovať otázka: "Čo ich vedie k tomu, aby boli takí vyškolení, profesionálni, poriadni?" 
Don Escriva vyzýval: "Pracuj tam, kde si, plň svoje profesionálne povinnosti so všetkým, čo k tomu patrí, každý deň sa zlepšuj. Buď čestný, chápavý a štedrý k druhým. Buď náročný sám na seba. Snaž sa o askézu, ale neprestávaj sa radovať. To bude tvojím apoštolátom. A bez toho, že by si chápal prečo, ľudia z tvojho okolia ťa začnú vyhľadávať a budú s tebou hovoriť prirodzene a jednoducho: keď pôjdeš z práce, v rodine, tam, kde bývaš, v autobuse, na prechádzke..." Je to apoštolát dôvery a priateľstva, bez kazateľníc, prednášok, rétorických cvičení, teologických zmätkov. Bl. Escriva tento apoštolát charakterizuje ako "slová prenesené v správnej chvíli priateľovi, ktorý je v neistote, rozhovor, ktorý dokážeš cielene vyvolať a ktorý osvieti a pomôže nájsť východisko, rada, vďaka ktorej sa zlepší jeho práca, diskrétna indiskrétnosť, s ktorou mu ukážeš netušené obzory..."

Askéza a formovanie

Asketické záväzky spočívajú v plnení duchovného životného plánu. Je náročný, ale prispôsobuje sa konkrétnej osobnej situácii každého člena. Zahŕňa intenzívny sviatostný život postavený na každodennej svätej omši a svätom prijímaní, týždennej svätej spovedi, každodennú rozjímavú modlitbu, každodenné čítanie Nového zákona a inej duchovnej literatúry, každodennú modlitbu ruženca, večerné spytovanie svedomia, týždenné stretnutia tzv. krúžky, každý mesiac jednodenné rekolekcie, každý rok duchovné cvičenia, časté duchovné sväté prijímanie, strelné modlitby atď. K tomu sú pripojené denné cvičenia v sebaobetovaní a kajúce úkony, telesné sebazápory nevynímajúc, prispôsobené veku, zdravotnému stavu a osobnej situácii, to všetko podľa konkrétnych podmienok stanovených Cirkvou. Ide tu o "askézu s úsmevom". Jej cieľom je utvárať mužov a ženy, pre ktorých sa život a práca stanú modlitbou a ktorým tento plán nikdy nebude pripadať ako klietka, do ktorej sú zavretí. 
Doktrinálna a náboženská formácia je poskytovaná členom Opus Dei po celý život spôsobom primeraným jeho možnostiam a schopnostiam. Tento druh výchovy má za úlohu posilňovať duchovný život a apoštolát členov Prelatúry, aby mali "zbožnosť ako deti a vieroučnú istotu ako teológovia" a aby vo všetkých spoločenských kruhoch boli intelektuálne pripravenými ľuďmi schopnými uskutočňovať účinný apoštolát a evanjelizáciu, vychádzajúcu z príležitostí, ktoré sa ponúkajú pri vykonávaní profesie či remesla. Ide teda o apoštolát priateľstva a dôvery, ktorý oslovuje tých najbližších, počínajúc rodinou a kolegami.

"Zostraň tam, kde si. Staň sa svätým v dokonalom vykonávaní svojej práce. A svojou prácou pomáhaj ku svätosti svojim bratom."

bl. Escriva

Diela Diela

"Všetko, čo robíš, rob dobre. Bohu sa nedá ponúknuť niečo odfláknuté."

bl. J. Escriva

Navarrská univerzita - založená v roku 1952 v Pamplone. Jej campus, plný zelene a moderných budov internátov a univerzity, sa rozprestiera na viac ako 400 000 m2. Študuje na nej 18 000 študentov (10% zo zahraničia), učí tu 2 100 profesorov (cca 50% z Opus Dei), každoročne prijímajú 2 000 nových študentov (z 18 000 prihlásených). Ročne sa tu udeľuje viac ako 1 000 doktorátov. Študuje sa tu právo, medicína, literatúra, filozofia, farmácia, prírodné vedy, kanonické právo, informatika, architektúra a jazyky. Univerzita disponuje najnovšími technologickými možnosťami a individuálnym prístupom k študentom (v študijných či formačných krúžkoch ich počet nepresahuje 10). Podľa hodnotení EÚ patrí univerzita k trom najlepším na starom kontinente. Väčšina študentov pochádza z rodín z nízkymi (cca 45%) a strednými (40%) príjmami, len zvyšných 15 % je z bohatých rodín. Univerzita každoročne rozdelí viac ako 350 miliónov pesiet na štipendiá, bezplatné zápisy a ďalšie druhy pomoci. Je financovaná z 85% z poplatkov pri zápise, 11% prispieva Spoločnosť priateľov univerzity (bývalí študenti). Štát vykrýva len 0,2 % rozpočtu.

Univerzitná klinika - je "srdcom" areálu Navarrskej univerzity. Patrí k najlepším nemocniciam na svete. Má 1700 zamestnancov, 400 lekárov s plným úväzkom na klinike (zriekli sa súkromnej praxe). Ročne je tu hospitalizovaných 14 000 pacientov, uskutoční sa tu 80 000 konzultácií a ambulantných zásahov, 100 transplantácií srdca, 500 transplantácií obličiek a niekoľko transplantácií pečene. Väčšina zo 400 izieb je jednolôžková (s prístelkami pre rodinných príslušníkov, ktorí chcú pomáhať chorému), zvyšok tvoria dvojlôžkové izby. Moderné budovy so špičkovým vybavením, maximálna čistota, pokoj a ticho, personál v elegantných uniformách, vysoko odborný, no súčasne ľudský prístup sú príčinou toho, že služby kliniky využíva nielen španielska kráľovská rodina, ale aj ľudia, ktorí sú k Opus Dei, či katolíckej cirkvi všeobecne, nie práve priateľsky naladení. Klinika je však otvorená pre všetkých, jediným obmedzením jej kapacita. Financovaná je výhradne z neštátnych zdrojov - štandardným spôsobom cez zdravotné poisťovne a neštandardným cez zbierky organizované členmi Diela. Všetky zisky sú investované do výskumu a sústavnej modernizácie.

I. E. S. E. (Instituto de estudies superiores de la empresa) - založený v roku 1958 v Barcelone, jedno z najprestížnejších európskych postuniverzitných vzdelávacích centier manažérov, ktorého absolventi sa stávajú nositeľmi prestížneho M.B.A. (Masters of Bussines Administration). Inštitút má 117 vyučujúcich z 15 rôznych krajín, 420 prísne vybraných študentov spomedzi čerstvých absolventov doktorandských štúdií, ktorí pochádzajú z 34 štátov a absolvovali 21 mesačných kurzov pre budúcich generálnych riaditeľov. Výuka I. E. S. E. zdôrazňuje ľudské a etické prvky a úlohu svedomia pri každom rozhodovaní podnikateľa. Maximálna profesionalita musí byť spojená s duchom služby v prospech ostatných ľudí. Je to manažment, ktorý výborne ladí so svätou omšou a ružencom.

ELIS - v jednej z najchudobnejších rímskych ľudových štvrtí Tiburtino stojí jedno z najväčších, najvýkonnejších a najrenomovanejších výchovných a vzdelávacích centier celého Talianska. Pripravuje na rôzne povolania a remeslá tisícky chlapcov a dievčat a je pre rímsku ekonomiku tým, čím bolo Valdocco don Bosca pre Turín XIX. storočia. Sú tu priemyslovky a učňovky pre mladých robotníkov a remeselníkov, športové centrá a knižnica. Ženská vetva prelatúry tu vedie hotelovú školu pre dievčatá. K Centru patrí moderný kostol, ktorý je farským kostolom tejto štvrte. ELIS bol postavený pomocou "pontifikálnych" sponzorov: na pozemku a z Fondu (išlo o fond vyzbieraný k 80. narodeninám pápeža Pia XII.), ktorý daroval Ján XXIII., otvoril ho v roku 1965 Pavol VI. a navštívil a podporuje ho aj Ján Pavol II.

Pápežská univerzita Svätého Kríža - otvorená v roku 1984 ako Atheneum Sv. Kríža, ktoré bolo rímskou sekciou Navarrskej univerzity pre teologickú formáciu budúcich kňazov Diela. Už v roku 1990 bola Jánom Pavlom II. povýšená na najmladšiu pontifikálnu univerzitu, kde na filozofickej fakulte, teologickej fakulte, fakulte kanonického práva a fakulte sociálno-inštitucionálnej komunikácie študuje viac ako 1200 študentov zo 62 krajín všetkých kontinentov. Sídli v starom a slávnom rímskom paláci Sant´ Apollinare. Využívajú sa tu najpokročilejšie pedagogické metódy, najmodernejšie pomôcky, prostriedky a technológie, ale všetko v línii absolútnej vernosti Magistériu.

Ďalšie apoštolské diela: Torrescalla v Miláne (Polytechnická škola a supermoderná rezidencia pre jej študentov), Medzinárodná univerzitná rezidencia v modernej rímskej štvrti EUR, Poľnohospodársky inštitút Valle Grande v Peru a. i.