|
Myslím, že v katolíckej cirkvi nenájdeme žiadneho človeka, hnutie, kongregáciu či rehoľné spoločenstvo, voči ktorému sa vo svetových masovokomunikačných prostriedkoch objavuje toľko lží, očierňovania či podozrení ako o Opus Dei. Čo je však ešte zaujímavejšie, takmer rovnaká kampaň sprevádza Dielo aj vo vnútri samotnej Cirkvi. Pokiaľ svetské médiá vykresľujú Prelatúru v čiernych farbách okultnej spoločnosti či slobodomurárskej lóže, zatiaľ vo vnútri Cirkvi padajú slová o exkluzívnom klube, zhŕňaní peňazí či o ultra konzervatívnom hnutí so snahou o reštauráciu predkoncilových pomerov. Pri bližšom pohľade na niektoré "legendy" však zistíme zaujímavé paradoxy. 1. Opus Dei je obostrené tajomným mlčaním Dielo, ktoré sa zameriava výlučne na poskytovanie duchovných služieb svojim členom, nemá záujem ani ambície, aby svojim členom predpisovalo postoje v iných oblastiach (politika, sociálna oblasť, ekonomika, financie...). Postoje členov Diela v týchto oblastiach sú ich osobnou vecou. Dielo na ne nemá žiadny názor. Preto nemá ani žiadne vydavateľstvo či inú mediálnu aktivitu (knihy, časopisy, rozhlasové alebo TV relácie). Je zvláštne, že neprítomnosť či neexistencia názoru je na verejnosti pokladaná za jeho utajovanie alebo skrývanie. 2. Opus Dei je zamerané najmä na vytváranie obrovskej finančnej moci a bohatstva Opus Dei je počtom svojich členov (84 000) jednou z najväčších organizácií v katolíckej cirkvi. Jeho členmi sú laici, teda ľudia, ktorí pracujú v rôznych povolaniach a zarábajú peniaze. To sú dva hlavné rozdiely medzi Opus Dei a inými, najmä rehoľnými inštitúciami, resp. kongregáciami. Ak si uvedomíme, že numerári (aj kňazi Prelatúry) odovzdávajú celý svoj plat Dielu (ide o vynikajúcich odborníkov s úplným univerzitným vzdelaním), ak si ďalej uvedomíme výšku platu takýchto ľudí v Európe či v Amerike, ak k tomu prirátame príspevky ostatných členov Diela (sú dobrovoľné podľa ich vlastnej úvahy a možností) a navyše príspevky spolupracovníkov, aj bez kalkulačky ľahko zistíme, že ročný príjem Prelatúry je rádovo rovnaký ako ročný príjem rozpočtu SR. Z tohto pohľadu je Opus Dei naozaj bohatá organizácia, avšak vzhľadom na dva v úvode spomenuté fakty to nie je vôbec prekvapujúce, ani pohoršujúce. Mimochodom aj ostatné početné laické hnutia (napr. Focolare) sa určite budú pohybovať v oblasti rovnakých čísel. 3. exkluzivita členstva Podľa mnohých hlasov je Dielo len veľmi luxusným klubom bohatých. Keď sa však pozrieme na apoštolát, či skôr askézu, ktoré Dielo ponúka svojim členom, musíme sa pousmiať. Dielo má v každom prostredí iný charakter. Zatiaľ čo v Južnej Amerike alebo v Afrike dominujú členovia, ktorí sú robotníkmi, roľníkmi, remeselníkmi, šoférmi či predavačmi, v Európe majú prevahu vysokoškolsky vzdelaní ľudia (nenadarmo don Escriva vravel, že treba chytať za hlavu, a nakoniec aj prvými členmi Diela boli univerzitní študenti). Na každom kontinente sú však členovia zo všetkých vrstiev spoločnosti. A mimochodom, tých 400 000 ľudí, ktorí sa zišli zo všetkých končín sveta v to horúce májové dopoludnie roku 1992 v Ríme a zaplnili do posledného miestečka Námestie sv. Petra a celú Via Conciliazione, tiež nevyzerali ako partia boháčov na luxusnom pikniku. 4. konzervativizmus a snaha o predkoncilovú reštauráciu Kto verejne deklaruje vernosť magistériu a učiteľskému úradu Cirkvi, je vo svetských médiách okamžite označený nálepkou konzervativizmu. Samozrejme, že podľa tejto mierky sú najkonzervatívnejší "Poliak Wojtyla" a kardinál Ratzinger. Takže z tohto označenia si v Diele veľa nerobia. Ešte zaujímavejšie je, že don Escriva mal pred Koncilom nemalé problémy so svojou teológiou pre laikov i s tvrdením o rovnosti kňazského a manželského povolania, že Dielo našlo svoje plné vyjadrenie až v právnej forme, ktorá vznikla na Koncile, že Dielo a jeho zakladateľa vysoko ocenili ľudia ako kardinál König, kardinál Martini i zavraždený salvádorský arcibiskup Romero (všetci vysoko oceňovaní ako "prokonciloví modernisti"); že svoju priazeň Dielu prejavili pápeži Pius XII., Ján XXIII., Pavol VI. aj Ján Pavol II., že začatie procesu blahorečenia dona Escrivu žiadalo 69 kardinálov, 241 arcibiskupov a 987 biskupov a že počas samotného procesu, ktorý trval len 10 rokov, sa zhromaždilo 7 000 mimoriadnych udalostí na príhovor blahoslaveného. Nuž, ak majú snahy "o predkoncilovú reštauráciu" podporu všetkých pápežov, väčšiny biskupov a ešte aj Ducha Svätého je to s našou Cirkvou naozaj "vážne". |