bl. Josemaría Escriva de Balaguer y Albás - narodil sa 9. 1. 1902 v Barbastri v Aragónsku. Ako dvojročný ťažko ochorie a lekári mu nedávajú šancu. Jeho matka ho však zasvätí Panne Márii z pútnického miesta Torreciudad a José María vyzdravie. Stopy bosých nôh karmelitána v snehu na Vianoce 1917 sú začiatkom jeho povolania ku kňazstvu (predtým sa chcel stať architektom alebo inžinierom). Od roku 1918 je v seminári v Logrones, od roku 1920 v Zaragoze. Ako 22-ročný predčasne prijíma nižšie svätenia a stáva sa prefektom seminára. V roku 1925 je vysvätený za kňaza. V Madride pokračuje v štúdiách svetského práva. Počas duchovných cvičení mal 2. októbra 1928 pri rozjímaní videnie Opus Dei, cesty k svätosti prostredníctvom práce a plnenia bežných kresťanských povinností. Začína hľadať ľudí, ktorí by pochopili tento ideál. Plánuje ho ako cestu pre mužov, kde so ženami nepočíta ani "zo žartu". Ale 14. februára 1930 má ďalšie videnie, v ktorom vidí, že súčasťou Opus Dei sú aj ženy. Okolo tohto zvláštneho kňaza sa začína zhromažďovať skupinka madridských univerzitných študentov práva a architektúry, z ktorej sa formujú počínajúc Isidorom Zorzanom aj prvé povolania. V roku 1933 otvára akadémiu DYA, prvé apoštolské dielo Opus Dei. V roku 1934 vydáva knihu Duchovné úvahy, ktorú bude stále doplňovať a ktorá od roku 1939 ponesie názov Cesta. Počas občianskej vojny uteká do Andorry. V roku 1939 získava v Madride doktorát práv. V roku 1941 dostáva prvé schválenie svojej spoločnosti od madridského biskupa, ktorý Opus Dei schvaľuje ako "zbožnú spoločnosť". V roku 1943 vzniká Kňazská spoločnosť Svätého Kríža a zároveň Dielo dostáva schválenie Svätého Stolca. V roku 1944 sú vysvätení prví traja kňazi pre Opus Dei. Obrovský rozmach Diela prinútil bl. Escrivu presídliť v roku 1946 do Ríma. Nasledujúcich tridsať rokov strávi podporou šírenia Diela po celom svete, či už osobnými cestami, kázňami a verejnými vystúpeniami, alebo otváraním nových apoštolských diel. V roku 1950 udeľuje Pius XII. Dielu definitívne schválenie. 27. augusta 1954 upadá Escriva do ťažkej kómy (už od 10 rokov trpel cukrovkou), po niekoľkých hodinách sa preberie akoby bol úplne zdravý. V roku 1955 získava doktorát z teológie na Lateránskej univerzite v Ríme. Po návrate z Torreciudad, kde sa zúčastnil posvätenia nového kostola, ktorý dal postaviť, zomiera v Ríme 28. marca 1975. V roku 1981 začína jeho proces blahorečenia, ako v Ríme, tak aj v Madride. V roku 1982 pápež Ján Pavol II. zriaďuje Opus Dei ako osobnú prelatúru, čím Dielo dosahuje na cirkevno-právnej ceste cieľ, ktorý si Escriva prial (dovtedy bolo Opus Dei sekulárnym inštitútom). V roku 1986 je ukončený proces skúmania života a cností Josémaría Escrivu. Vychádza ďalší zväzok jeho myšlienok Brázda a o rok neskôr Vyhňa. V roku 1991 Ján Pavol II. udeľuje prelátovi Opus Dei, Escrivovmu nástupcovi Álvarovi del Portillovi biskupské svätenie. V tom istom roku je uzavretý proces blahorečenia uznaním zázračného charakteru jedného uzdravenia na Escrivov príhovor (komisii však bolo nahlásených viac ako 7 000 uzdravení). Konečne 17. mája 1992 prehlasuje pápež Ján Pavol II. na Námestí sv. Petra za účasti 400 000 ľudí Josémaría Escrivu za blahorečeného.
* 1902 Aragónsko
+ 1975 Taliansko