Zdravý vzťah

Dňa 21. februára 2001 na slávnostnom konzistóriu vo Vatikáne menoval pápež Ján Pavol II. štyridsať dva nových kardinálov katolíckej cirkvi. Stalo sa tak práve v deň, keď si celý kresťanský svet pripomenul 200. výročie narodenia kardinála, ktorý výrazne ovplyvnil svoju dobu a mnohými svojimi myšlienkami ju aj predbehol. Jeho meno a dielo sú aktuálne aj dnes. Nakoľko čitatelia nášho časopisu sú prevažne mladí ľudia okolo dvadsiatky, t. j. vo veku, kedy sa okrem iných dôležitých úloh sústreďujú aj na budovanie blízkych vzťahov, bude asi užitočné povedať si, kedy sa dá ten-ktorý vzťah nazvať zdravým a kedy naopak, chorým. Hoci sa tu chcem sústrediť najmä na vzťah partnerský, t. j. vzťah medzi chlapcom a dievčaťom, isté princípy sa dajú aplikovať aj na iné blízke vzťahy, napríklad na blízke priateľstvá.

Samozrejme, pri definícii zdravia vychádzam z pozadia duchovného. No predpokladám, že našim čitateľom je už jasné, že medzi ľudskou a duchovno-morálnou zrelosťou niet rozdielu; t. j. ak má byť niečo zrelé ľudsky, musí to byť zrelé aj duchovno-morálne, a naopak, ak má byť niečo zrelé duchovno-morálne, musí to byť zrelé aj ľudsky.

Ako by sme mohli charakterizovať zdravý vzťah? Alebo ešte konkrétnejšie, aké charakteristiky nám dovolia hovoriť o nejakom vzťahu ako o vzťahu kresťanskom? Kresťanský vzťah je niečo, čo v mladom človeku živí a rozvíja duševné zdravie a navyše ho to ako veriaceho človeka približuje „užšie“ k Pánovi. Našu pozornosť si tu zaslúžia tri veci: (1) duševné zdravie, (2) prítomnosť evanjeliových hodnôt, (3) vývojové potreby mladého človeka.

Všetky tieto charakteristiky sú súčasťou procesu. Žiadny mladý človek ich nemá všetky a hneď. No už okolo dvadsiatky by u veriaceho človeka mali byť viditeľné v každodennom žití.

Uvediem tu teda desať základných charakteristík, ktoré by sa mali postupne v každom blízkom partnerskom vzťahu objavovať, ak dotyční mladí ľudia majú ambície nazvať svoj vzájomný vzťah vzťahom zdravým a opravdivo kresťanským. Po každej charakteristike uvediem aj niekoľko kontrolných otázok na akési osobné spytovanie svedomia ohľadom nášho vzťahu.

1. Byť sám sebou. Počas raných rokov adolescencie mladý človek cíti tlak prispôsobovať sa očakávaniam kamošov a kamošiek a požiadavkám svojho okolia. Jedným zo znakov zdravej schopnosti budovania si vzťahov je, že sa mladý človek cíti dobre tým, kým je a akým je, a keď sa snaží, aby ho osoba, s ktorou si buduje blízky vzťah, prijala a rešpektovala takého, akým je. Samozrejme, nejde tu o rešpektovanie, povedzme, hriechov a slabostí. Skôr ide o rešpektovanie toho, čím som ako osoba, t. j. môjho temperamentu, mojich vlastností, typu osoby, ktorým som. Preto je dobré klásť si otázky typu:

• Ako by som mohol v tomto vzťahu byť viac sám sebou?

• Kedy je mi v tomto vzťahu ťažké byť sám sebou? Necítim sa v kŕčoch, že sa odomňa očakáva, že budem niekým iným, než som alebo kým som schopný byť?

• Rastie vo mne pocit príjemnosti a vnútorneho pokoja, keď si pomyslím na tento náš vzťah?

2. Delenie sa o dôvernosti / seba-otváranie. Akonáhle sa človek začne cítiť dobre s človekom, s ktorým má vzťah, prirodzene sa mu ľahšie a ľahšie pred ním vnútorne otvára. Počas obdobia mladosti je toto vec,ktorá dodáva mladému človeku úžasnú silu, pretože mu poskytuje možnosť tomu druhému dôverovať. Delenie sa o dôvernosti je znakom dôvery a pocitu prijatia. Mladý človek čoskoro zistí, že nie je sám, že ten druhý ho chápe a že istota a bezpečnosť je možná. Samozrejme, aby sa mohla vybudovať dôvera, to si žiada čas. Predčasné sebaodhaľovanie je nevhodné.

• Rastiem v dôvere v tomto vzťahu?

• V ktorých oblastiach v tomto vzťahu jestvuje medzi nami dôvera?

• V ktorých oblastiach v tomto vzťahu dôvera potrebuje ešte rast?

• Aký stupeň vzájomného sebaodhalenia sa nachádza v tomto vzťahu?

3. Rastúce uvedomovanie si dôležitosti hodnôt. Zdravý vzťah obsahuje aj črtu, že človek si uvedomuje, že jeho vzťah za niečo stojí, že je k čomusi dobrý. V istom zmysle sa vzťah stáva akosi viac sviatostným, pretože potvrdzuje osobné hodnoty dvoch rôznych ľudí v rámci jedného vzťahu. Blízke priateľstvo alebo romantická naviazanosť je svedectvom o tom, čo každý jeden z týchto mladých ľudí pokladá za drahé a vzácne. A tak každá jedna aktivita, nasmerovaná na toho druhého - žitie vo vernosti, čestnosť, odpúšťanie a starostlivosť - odzrkadľuje krédo každého účastníka. Ako toto svedectvo rastie, to za čím tento vzťah stojí, sa bude stávať skúšobným kameňom, podľa ktorého sa budú hodnotiť všetky ďalšie jednotlivé skutky človeka. Mladý človek na začiatku vzťahu sa často môže realisticky pýtať: "Aký je správny spôsob zaobchádzania s druhým?" Lenže ako bude vzťah dozrievať, mladý človek sa teraz začne pýtať, k čomu je - kvôli tomuto vzťahu - volaný. V istom zmysle sa dá povedať, že vzťah preberá na seba rolu akéhosi "kvázisvedomia", ťahajúceho mladého človeka k istým činom.

• Som schopný jasne popísať, o čom tento vzťah je (za aké hodnoty)?

• K čomu ma skúsenosť s týmto vzťahom volá, aby som sa tým stal?

4. Rešpekt voči hraniciam. Ako mladí ľudia rastú v prehlbovaní svojho vzájomného vzťahu, na povrch sa začne dostávať rastúca vzájomnosť. Párik sa často delí o myšlienky, pocity a postoje. Lenže, ako sme si všimli vyššie, opravdivá intimita jedného s druhým bude znamenať dvoch odlišných jedincov v jednom vzťahu. Keď je tento vzťah naozaj zdravý, potom každý jeden z nich bude môcť navonok slobodne vyjadriť veľa úrovní svojich pocitov bez toho, aby mal strach, že bude odmietnutý. Každý jeden z týchto dvoch bude ovplyvnený očakávaniami toho druhého, no nebude nútený, aby sa im prispôsobil. Ani pocity, ktoré navzájom k sebe cítia, nebudú vyvolávať reakcie. Aby sme to vyjasnili: je jasné, že akcie, skutky jedného, budú vyvolávať v tom druhom isté pocity, lenže nad týmito pocitmi bude ten dotyčný uvažovať (nebudú teda zbrklé), bude ich hodnotiť a bude sa snažiť vyjadrovať len tie, ktoré sú vhodné. Bude sa jednoducho snažiť, aby sa vyhýbal reakciám, ktoré sú bezmyšlienkovité, nerozumné, tvrdé a slepé.

• Umožňuje mi blízkosť, ktorú v tomto vzťahu cítim, cítiť súčasne pocit oddelenosti; t. j. že aj keď sme si blízki, predsa sme dve jedinečné a od seba oddelené ľudské bytosti?

• Ako alebo v čom sa my dvaja cítime podobní v tomto vzťahu?

• Ako alebo v čom sa vidíme ako odlišní?

• Ako reagujeme na tieto naše rozdielnosti napr. v tom, čomu dávame prednosť, v našich postojoch a pod.?

• Ako reagujem na domnelé alebo skutočné limity a slabosti toho druhého?

• Ako reagujem na skutky toho druhého? Sú moje reakcie adekvátne?

5. Sebaobjavovanie. Správny vzťah umožňuje obom (alebo - ak ide o priateľstvo - všetkým zúčastneným) rast v sebapoznaní. Je veľmi dojímavé vidieť mladých ľudí, ako si vážia svoje blízke vzťahy z pohľadu sebapoznania. Napríklad, zoberme také emócie. Vo vzťahoch práve táto oblasť vychádza najviac na povrch. Mladý človek si zrazu začne uvedomovať celú tú šírku emócií, ktoré v sebe nosí a o ktorých doteraz dokonca ani nevedel. Tieto emocionálne zážitky a skúsenosti, keď sa odohrávajú v rámci zdravého vzťahu, plodia kompletnejšie zmysel seba, takpovediac akúsi vnútornú silu, ktorá obohacuje jeho emocionálny život. Keď mladého človeka žiadame, aby popísal svoj vzťah, často ho popíše napríklad takto: cítim sa v ňom "ucelenejším človekom" (t. j. akoby ho jeho vzťah s dievčaťom či chlapcom dopĺňal o niečo, čo si myslel, že v sebe nemá) alebo "veľa som sa v ňom o sebe dozvedel". A toto je skutočný základný kameň pre vybudovanie si zdravej sebaidentity a pre snahu o zdravé fungovanie. Pýtaj sa preto sám seba:

• Čo som sa naučil lebo dozvedel o sebe samom v tomto vzťahu s ním?

• Premýšľal som v tomto vzťahu aj nad tým, čomu sa ešte musím naučiť?

• Ako som sa v tomto vzťahu alebo kvôli tomuto vzťahu zmenil?

6. Väčšia etická citlivosť. Túto charakteristiku by sme mohli popísať ako rastúce uvedomovanie si morálnych dimenzií v skúsenostiach a zážitkoch vzťahu. Do centra vzťahu sa čím ďalej, tým viac dostávajú veci ako: nehovoriť mimo vzťahu o veciach, ktoré sú medzi nami dôverné, byť čestným a úprimným, a robiť len to, čo je "správne" a pod. Mladý človek sa v tejto etape pohýna od toho, čo uspokojuje len jeho, čo je jemu samému vo vzťahu príjemné, a len od svojich osobných záujmov k tomu, čo má naozaj hodnotu. Jednoducho dostáva sa ponad seba. Napríklad, keď bude uvažovať, či má čosi prezradiť, čo si vo svojom vzťahu navzájom povedali, normou pre neho nebude, či to bude alebo nebude pre mňa príjemné, ale to, ako to celé zapôsobí na náš vzájomný vzťah či záväzok, ktorý z tohto nášho vzťahu vyplýva.

• · Na čom zakladám svoje rozhodnutia ohľadom toho, ako sa vo vzťahu zachovať: sú to morálne princípy (napr. život Ježiša Krista, v ktorého som uveril, alebo hodnoty evanjelia) alebo je to iba to, čo podporuje môj vlastný záujem alebo moje sebauspokojenie?

• · Stávam sa v tomto vzťahu a kvôli tomuto vzťahu morálne a etickejšie citlivejším?

• · Akým spôsobom je Ježiš súčasťou môjho života. Akým spôsobom je súčasťou nášho vzťahu?

7. Želanie si toho, čo je dobré pre toho druhého. Tu si začínam čím ďalej, tým viac želať to, čo je dobré pre toho druhého. Toto je pre mňa prijateľné, aj keď si to často bude vyžadovať z mojej strany obetu. Takýto postoj je samozrejme výsledkom pozitívneho vývoja. A aj keď v našom vzťahu je ešte stále prítomná túžba vlastniť toho druhého a robiť v našom vzťahu len to, čo prispieva k môjmu sebauspokojeniu, predsa dobro toho druhého bude čím ďalej, tým viac mojím cieľom a túžbou. Nie je zriedkavé, a je to samozrejme smutné, že táto túžba hľadať to, čo je dobré pre toho druhého, bude občas viesť dokonca až k tomu, že náš vzťah sa skončí.

• · Pýtaj sa seba samého úprimne: "Čo to je, po čom naozaj vo svojom vzťahu s ňou (s ním) túžim?"

• · Skúmaj svoje presvedčenia: čo si myslíš, že je dobré pre ňu (preňho) v tomto vašom vzťahu: rozmýšľaj o skutkoch, postojoch, budúcom správaní a pod.? Čo je dobré pre teba samého?

• · Si schopný(-á) pozerať sa na svoju priateľku (priateľa) ako na "dar" od Boha?

• · Ako si Bohu vďačný(-á) za tento váš vzťah?

8. Prehlbujúca sa hĺbka záväzku. Záväzok v najplnšom slova zmysle znamená, že budem v tomto vzťahu aj vtedy, keď sa začnú objavovať skutočné ťažkosti. Skutočný záväzok predpokladá sebapoznanie, a tak isto nepretržité uvedomovanie si toho druhého. Tak isto predpokladá, že na našu budúcnosť budeme pozerať realisticky (žiadne snívanie), avšak predsa s nádejou (to znamená mnohé veci, ktoré sa teraz zdajú nerealistické, sa predsa môžu uskutočniť). Ide tu teda o rovnováhu medzi zdravým realizmom a nádejou.

• · Ako tak čas uteká a my sa čím ďalej, tým viac poznávame, mám v sebe rastúci pocit, že v tomto vzťahu chcem naozaj pokračovať, že je pre mňa naozaj životodarný a perspektívny?

• · Uvedomujeme si spolu ako pár, čo konkrétne tento náš vzťah pre nás znamená teraz v prítomnosti a čo bude pre nás znamenať v budúcnosti, kam nás bude viesť?

• · Sme realistickí ohľadom našej spoločnej budúcnosti?

9. Rastúce uvedomovanie si toho druhého. Výskumy poukazujú na to, že vzťahy v mladom veku sú typické tým, že človek sa čím ďalej, tým viac sústreďuje na uvedomovanie si potrieb druhého. Priemerne ľudia vo veku po dvadsiatke sú pozornejší a viacej poznávajú potreby druhého ako napríklad mládež v adolescencii.

• · Rastiem v pozornosti a citlivosti voči potrebám mojej partnerky (partnera), alebo naopak?

• · Darí sa mi čím ďalej, tým viac rozpoznávať svoje sebecké postoje a formy správania v mojom vzťahu? Som schopný vyvažovať práva druhého svojimi vlastnými oprávnenými potrebami? Rastiem tiež v uvedomovaní si svojich vlastných potrieb v tomto vzťahu?

10. Vhodné prejavovanie emócií. Významné vzťahy v mladom veku uvoľňujú celú škálu emocionálnych reakcií. Tieto emocionálne reakcie mladého človeka poukazujú nielen na dôležitosť druhej osoby v jeho živote. Sú súčasne svedectvom o tom, že on sám sa dostáva do hlbších úrovní svojho citového života. Emócie sa musia zažívať a musí sa do nich vrastať. V dôležitom vzťahu sa mladý človek učí cítiť sa pohodlne s emóciami rozličnej hĺbky a intenzity.

• Sú prejavy mojich emócií vhodné?

• Ako ma moje emócie viedli k prehĺbeniu môjho sebapoznania?

• Ako som si vedomý rozličnosti pocitov, ktoré mám v tomto našom vzťahu? Som schopný vysvetliť dôvody mojich rozličných pocitov; t. j. prečo ten-ktorý mám?

• Aká je škála emócií, ktoré vyjadrujem?

Týchto desať charakteristík by sme mohli popísať ako "ideál" pre zdravý kresťanský blízky vzťah. Mnohí si možno pomyslia, že sú naozaj vzdialení od tohto ideálu. Je pravda, aj tie najzdravejšie a najzmysluplnejšie vzťahy mnohokrát postrádajú veľa dôležitých vecí. No dôležité je to, aby tam bola aspoň túžba vo svojom vzájomnom vzťahu rásť a neustále ho prehlbovať. Aby naše myšlienky, slová a skutky čím ďalej, tým viac odrážali mentalitu učeníka Ježiša Krista.

 Milan Bubák SVD