Všetko začalo v Helsinkách a pokračovalo v júni 1961 na IX. svetovom kongrese Medzinárodného divadelného inštitútu (ITI) vo Viedni, keď Arvi Kivimaa, ako zástupca Fínskeho centra, predložil návrh ustanoviť Medzinárodný deň divadla. Prvým Medzinárodným dňom divadla v histórii sa stal 27. marec 1962 - deň otvorenia sezóny v Divadle národov v Paríži. Odvtedy sa oslavuje každý rok vo viac ako 100 členských štátoch ITI. Pri tejto príležitosti sa v tento deň v divadlách pred predstaveniami i v masmédiách číta Posolstvo ITI. Autorom prvého Posolstva z roku 1962 bol francúzsky dramatik a básnik Jean Cocteau. Dnes je ním grécky dramatik Iakovos Kampanellis.
Iakovos Kampanellis (1922)
Je členom Gréckeho centra Medzinárodného divadelného inštitútu (ITI * International Theatre Institute)
a členom Gréckej akadémie umení a vied. Svoju divadelnú kariéru začínal šokovaný poznaním, že divadelné predstavenie v sebe ukrýva moc dojať človeka, ktorý sa roky díval na umierajúce ženy a deti v koncentračnom tábore. (Túto hroznú skúsenosťnadobudol počas druhej svetovej vojny, keď sa zúčastnil nacistického odboja a neúspešne sa pokúsil o útek.) Najprv to skúšal ako herec, ale, ako sa sám vyjadril, "nemal vyššie vzdelanie a preto sa nemohol stať poslucháčom dramatickej akadémie, takže sa rozhodol písať". Správnosť tohto rozhodnutia sa čoskoro potvrdila. Jeho hry si získali uznanie a začali sa uvádzať. Napísal vyše päťdesiat drám a filmových scenárov, pričom ovplyvnil grécke divadlo a literatúru natoľko, že o povojnových gréckych spisovateľoch dnes hovoríme ako o "Kampanellisovej generácii".
Verím, že Divadlo bude existovať večne. Som presvedčený, aj keď to môže znieť paradoxne, že toto starodávne Umenie je zároveň Umením budúcnosti. Nie preto, že je to vôľa tvorcov Divadla - dramatikov, hercov, režisérov - a že si to zároveň želajú všetci, ktorí prispievajú k vzniku predstavenia, ale preto, že vy, ľudia, diváci chcete, aby Divadlo existovalo i v budúcnosti.
Na čom budujem túto optimistickú predpoveď o budúcnosti Divadla? Na presvedčení, že existencia Divadla vychádza z osobnej psychickej potreby, ktorú nik nezničí. Pozývam vás dnes všetkých, aby sme sa spolu podelili o isté názory, ktoré, zdá sa, podporia môj názor.
Skutočnosť, že človek vstúpil na Mesiac, sa dnes už zdá byť históriou. Veľmi nás už nevzrušil ani fakt, že kozmická loď sa dostala na planétu Mars, odkiaľ priniesla vzorky pôdy! Budujú sa rozsiahle vesmírne stanice, ktoré majú poskytnúť ubytovanie vesmírnym turistom a mladým párom tráviacim tu svoje medové týždne, pričom kozmické lode, ktoré skúmajú vzdialené planéty a posielajú odtiaľ fotografie k nám na Zem sú už dnes takmer každodennou záležitosťou.
No napriek tomu, že žijeme v časoch, keď ľudstvo dobýva vesmír, neprestávame chodiť do Divadla, kde sa nachádzame v priestore patriacom Umeniu, ktoré jestvuje a funguje na základe jednoduchého princípu od tých čias, keď sa meranie času pomocou slnečných hodín pokladalo za veľký technický pokrok. Z môjho pohľadu je tento evidentný a nadčasový vzťah medzi človekom a Divadlom večný.
Je to preto, lebo hoci sa divadlo vyvinulo ako istý sociálny fenomén, v čase svojich začiatkov bolo fenoménom prírodným. Divadlo vzniklo v čase, keď si prvý človek začal uvedomovať svoje skúsenosti a interpretovať ich v predstavách; odvtedy človek začína plánovať svoje aktivity, predstavujúc si, ako by ich uskutočnil.
Prvý divadelný súbor a prvé divadelné predstavenie boli vytvorené v ľudských mysliach. Všetci máme vnútornú potrebu i schopnosť vytvárať predstavenia. Uvedomili ste si niekedy, že každý z nás, bez výnimky, má k dispozícii svoj vlastný divadelný súbor, ktorom sme my sami protagonistami a zároveň sme aj sami sebe publikom? Veľmi často sa tiež stávame dramatikmi, režisérmi či scénickými výtvarníkmi tohto súboru. Ako a kedy k tomu došlo?
Nevyzerá naša príprava na hociktoré zaujímavé alebo rozhodujúce stretnutie v skutočnosti tak, že si predstavujeme celú scénu, aby sme sa rozhodli, ako budeme postupovať? Nie sú naše spomienky, alebo dokonca i naše sny v skutočnosti inscenácie našej vlastnej divadelnej spoločnosti?
Som presvedčený, že divadlo nikdy nezanikne, pretože si myslím, že ľudia nikdy neprestanú žiť bez vzrušenia zo sebapoznania, bez existenciálnej potreby stať sa divákmi svojich príbehov a samých seba, teda bez tých prvkov ľudskej psyché, z ktorých vychádza divadelné Umenie, z ktorých sa už tisícky rokov opätovne rodí a z ktorých sa neprestane obnovovať dovtedy, kým človek ostane prirodzeným plodom lásky.
2. ročník súťaže pôvodných dramatických textov DRÁMA 2001
Divadelný ústav v Bratislave a Divadlo SNP v Martine vyhlasujú druhý ročník súťaže pôvodných dramatických textov - divadelných hier v slovenskom jazyku. Súťaž je anonymná.
Ocenené texty vydá Divadelný ústav knižne a víťaznú hru naštuduje Divadlo SNP Martin v sezóne 2001/2002.
Text zaslaný do súťaže Dráma 2001 nemôže byť (podľa Štatútu súťaže) do vyhlásenia výsledkov nikde publikovaný, inscenovaný a ani inou formou prezentovaný.
Neoznačené dramatické texty posielajte v troch examplároch na adresu:
Divadelný ústav, Jakubovo nám. 12, 813 57 Bratislava s heslom "Dráma 2001". Do obálky s textami vložte malú zalepenú obálku obsahujúcu vaše základné údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné čislo, číslo OP, adresu trvalého bydliska a telefonický kontakt.
Bližšie informácie vám poskytne: Dáša Čiripová, tel. 07/59 30 47 10
Uzávierka súťaže: 31. 7. 2001