Egypt? Egypt!

Na počiatku bola zľava na letenky a tá zľava bola taká veľká, že sme sa rozhodli letieť. Smer sme určili jednoznačne, juhovýchod a konkrétne: Egypt. I keď aj naša cesta na letisko by stála za zmienku (veď aj v Cestovinách prichádza hráč na letisko skôr ako 15 minút pred odletom) budem sa sústrediť, len a výlučne na už spomínanú krajinu a moje - naše (išlo nás totiž deväť) dojmy a zážitky.

Prvý dojem: Toto veru nie je Európa.

Ak ste ešte neboli v Egypte, popíšem vám, ako to asi prebieha a čomu sa pri príchode určite nevyhnete. Po vystúpení z lietadla vojdete do budovy letiska a okrem bežných colných formalít, vás tam bude očakávať aj skupina priateľských domorodcov, jeden z nich vás osloví a vcelku plynulou angličtinou vás privíta v Egypte a ponúkne vám svoje služby.

V praxi to prebieha asi takýmto spôsobom: V prvom rade sa vás opýta, či už máte zabezpečený nejaký hotel a ak odpoviete že nie, môžete na to vziať jed, že nejaký jeho bratranec isto hotel vlastní a on je ochotný vás tam za mierny poplatok odviezť taxíkom, ktorý bude riadiť jeho brat. A teraz začína dlhodobý proces vyjednávania, zjednávania, hádok a presviedčania. Ak ste sa pred príletom trochu informovali a osud vašej peňaženky vám nie je ľahostajný, budete sa snažiť dostať k autobusu a ním sa odviezť do centra asi za desatinu ceny taxíka. Úlohou vášho protivníka je snažiť sa vám v tom zabrániť. Obľúbenou taktikou je tvrdenie, že autobusy v noci nejazdia, a toto tvrdenie si váš protivník nenechá vyvrátiť ani zoči-voči naštartovanému autobusu. Táto hra je vcelku zábavná, ale po piatich dňoch (pretože v rôznych obmenách sprevádzala každý náš krok) omrzela aj tých najzdatnejších a najtrpezlivejších z nás.

Ako v Egypte cestovať?

Na túto otázku neexistuje spoľahlivá odpoveď. Najazdili sme po Egypte síce viac ako 2000 kilometrov, ale netrúfam si tvrdiť, že by sme boli našli nejaký spoľahlivý systém. Dôvodom by mohlo byť, že, pravdepodobne, žiadny systém ani nie je. Ak nastúpite na letisku do autobusu, musíte čakať, kým sa autobus zaplní, a až potom sa pohne. Ak vystupujete inde ako na konečnej, musíte vystúpiť zadnými dverami, čo by nemal byť problém, no trochu to komplikuje skutočnosť, že autobus jednoducho nezastaví a často ani len nepribrzdí. Takéto nastupovanie a vystupovanie v preplnenej premávke niekoľkomiliónového veľkomesta môže byť vcelku adrenalínová záležitosť. Poviem vám, že keď som videl, ako do preplneného "busu" matka najprv podáva svoje dve deti a následne sa snaží naskočiť za nimi, nebolo mi všetko jedno.

Ďalším špecifikom takéhoto cestovania je, že sa vám celkom ľahko môže podariť prehovoriť šoféra, aby zmenil linku a odviezol vás úplne inde, ako mal pôvodne v pláne, my sme sa takto dostali do Gízy. Vrelo odporúčam, skvelá zábava je najmä pozorovanie ostatných pasažierov, keď si uvedomia, že spoj zrazu mení smer.

Mohol by som pokračovať, pretože táto téma je takmer nevyčerpateľná, ale už len pár rád na cestovanie mimo mesta. Berte si so sebou vatu do uší, pretože budete nútení pozerať film, ktorého hlasitosť sa pohybuje na prahu bolesti. Skontrolujte si cenu cestovného aspoň tri- až štyrikrát, pretože anketa medzi cestujúcimi ukázala, že cena totožného lístka sa môže pohybovať v rozmedzí od 14 libier (toľko sme platili my) až po 40 libier (jeden pár z Nemecka). A rada posledná, najdôležitejšia: Buďte pripravení na všetko!

Ako v Egypte nakupovať?

Pri nakupovaní v Egypte platí teória, ktorú sme pracovne nazvali "FAJF PAUNDS". Pre tých egyptskej angličtiny znalých, by som snáď ani nemusel vysvetľovať, o čo ide. Ale predsa sa na to odhodlám. Najprv by som mal preložiť tento takmer anglický výraz (hovorím "takmer anglický" preto, lebo z úst Egypťanov to znie často prapodivne). Doslovný preklad znie: "Päť libier." V tomto prípade libier egyptských (to znamená asi 14 Sk), a nie tých vo svete známejších, teda britských. Každému je asi jasné, že slovo libra má s nakupovaním skutočne veľa spoločného; a teraz sa pokúsim vysvetliť, v čom spočíva univerzálnosť našej nákupnej teórie.

TEÓRIA: Všetko, čo v Egypte zazriete, sa dá kúpiť za "fajf paunds"! Táto poučka platí, bez ohľadu na to, či je predmetom obchodu nejaká maličkosť, gýčovitý suvenír, zázračný liek proti rakovine, niektorá z pyramíd, alebo dokonca manželka predávajúceho.

Táto teória, aj keď sa môže zdať akokoľvek neuveriteľná, je podložená mnohými výskumami a taktiež teoretickými i praktickými dôkazmi. Niektoré z nich uvediem. Je to vcelku jednoduché. Ak je predajca presvedčený, že tovar, ktorý ponúka, je hodný menej ako päť libier, buďte si istí, že vám ho s rozkošou predá za desať alebo i viac. Ak však trváte na svojom, a nie ste ochotní ustúpiť ani o piaď, získate danú vec za päť libier.

Dôležité je obmedziť svoju znalosť angličtiny na jedno jediné, a to na vetičku "fajf paunds". Presvedčili sa o tom mnohí a vám radím, aby ste to začali praktizovať už od začiatku vášho pobytu, garantujem, že ušetríte. Teraz by azda bolo vhodné uviesť príklad z praxe. Nežnejšia časť našej výpravy sa rozhodla, že nutne potrebuje záložky do kníh z nepravého papyrusu. Túto potrebu pocítili dievčatá priamo vedľa Sfingy, čo je na nákup suvenírov z hľadiska cien najmenej logické miesto (ale veď, prečo nie). Približne po desiatich minútach jednania sa o cenu, sa im podarilo cenu z pôvodných pätnásť dohodnúť na osem libier, a to pokladali za uspokojivé. S radostným nadšením sa s nami delili o tento úspech. Keď nás obchodník spozoroval stáť pohromade (deväť Európanov sa v Egypte len tak ľahko v dave nestratí), pristúpil k nám a ponúkol svoj tovar aj nám. Dostal jednoznačnú odpoveď "fajf paunds" a za túto cenu sme skutočne aj záložky kúpili, čím sme vzbudili nenávisť našich drahých dám, ale na druhej strane sme lacno získali záložky.

Skôr ako začnem ďalšiu tému, opäť rada na záver: V Egypte neexistujú pevné ceny, o všetko ste povinní sa jednať, aby ste neprerobili a súčasne, aby ste potešili domorodcov.

Čo sa v Egypte oplatí?

V prvom rade sa tam oplatí ísť, pretože sa tam je načo dívať a čo ochutnávať a kam zájsť a podobne. Oplatí sa napríklad jazdiť taxíkom. Náš osobný rekord, je viezť sa šiesti (plus šofér) v bežnom taxíku za šesť libier približne cez polovicu Káhiry. Podotýkam, že šesť libier sme platili všetci dohromady a nie každý. Ak teda v Káhire uvidíte taxík, neváhajte a zamávajte. Alebo sa len tak postavte a nejaký ten taxikár si vás nájde, aj keby ste stáli uprostred smetiska v tej najchudobnejšej štvrti.

Oplatí sa zájsť do nejakej (čistejšej) reštaurácie a objednať si nejakú miestnu špecialitu. Výber je široký a chuť niektorých, aj nám známych jedál, ako je napríklad kebab, vás určite v originálnej verzii prekvapí. K jedlu a pitiu patrí jedno upozornenie: v Egypte, ktorý je moslimským štátom, platí zákaz predaja alkoholu, a preto odporúčam vziať si obmedzené množstvo so sebou kvôli dezinfekcii. Vďaka tomu sa snáď vyhnete "Faraónovej pomste", čo sú žalúdočné ťažkosti rôzneho charakteru a rozsahu. I keď to znie ako navádzanie k alkoholizmu, je to nutnosť. Jednoducho, naše zhýčkané žalúdky niektoré veci nezvládajú a treba im pomôcť zásahom zhora. Alkoholu však neberte veľa, lebo by ste mohli porušiť zákon, a colníci by vám ho s radosťou zhabali, i keď treba povedať, že nás vôbec neprehliadali a nechali nás ísť, hneď po vybavení nutných formalít.

Čo sa v Egypte oplatí vidieť?

Tu by mal pravdepodobne nasledovať dlhý zoznam najrôznejších pamätihodností, stavieb, prírodných scenérií a podobne. Ak na niečo zabudnem, odpusťte, je toho jednoducho priveľa. Sú tu, samozrejme, pyramídy v Gíze a počul som, že o pár mesiacov sa priamo na pyramídy nebude dať dostať, pretože turisti ich rozoberajú a berú si kamienky na pamiatku. Nechápem prečo. Ja by som žiadny kameň nevzal, ale možno je to tým, že ja už svoj mám. V samotnej Káhire je to, samozrejme,

Egyptské národné múzeum a najmä expozícia venovaná Tutanchamónovi, ďalej Citadela, bazár, blízka Džoserova pyramída, ktorá je najstaršia zo všetkých. Kúsok na juh je Memfis a putujúc údolím Nílu postupne míňate Edfu, Karnak, Luxor s jeho chrámovým komplexom (až teraz som si uvedomil, že aj mesto môže mať komplex), údolím kráľov, chrámom kráľovnej Hatšepsovet a inými pamiatkami. Ešte nižšie je Asuán a za ním legendárny Abu Simbel prístupný, žiaľ, len letecky.

Na východe krajiny nájdete Suez, nádherné pobrežie Červeného mora (raj najmä pre potápačov) a samozrejme, biblický Sinaj. Na západe leží púšť. Znie to asi dosť nezaujímavo, ale v skutočnosti, je Sahara nádherné miesto, ktoré pri ceste po krajine v žiadnom prípade nevynechajte. Ako posledná svetová strana mi ostal sever a ten svojou ponukou nie je o nič chudobnejší. Alexandria, celá rozľahlá delta Nílu a Stredozemné more.

Som si vedomý, že nestačí tieto miesta len vymenovať, ale verte mi, nestačí ich ani opísať. Treba ich vidieť.

Čo dodať na záver?

Ak sa chystáte niekam na dovolenku, a aby medzi nami bolo jasno, nesnažím sa vám vnútiť práve to miesto, kde sme boli my, uvažujte ako o jednej z možností aj o Egypte. Nebudete ľutovať. A ak sa rozhodnete vidieť pyramídy, ešte jedna rada. Nechoďte do nejakej cestovky, ktorá vám zabezpečí celý pobyt od A po Z, perfektne vám rozdelí čas a bude vám garantovať zhliadnutie všetkých pamiatok. To všetko je veľmi fajn. No keď sme kráčali s batohmi na pleciach a míňali nás turisti v klimatizovaných autobusoch, bolo nám ich tak trochu ľúto. Ich spôsob bol síce pohodlnejší, no uznáte, že z balkóna drahého hotela nikdy nespoznáte miestnych ľudí, a to bola jedna z najkrajších vecí, ktoré sme zažili. Ak teda pôjdete napríklad do oázy Baharia a stretnete tam Achmeda, ktorý sprevádza ľudí po púšti, pozdravte ho od Sunshine Family zo Slovenska. Možno si spomenie a možno aj vás vezme do svojej záhrady na čerstvé datle, alebo vám na ohni uvarí beduínsky čaj a potom vás prevedie púšťou.

Prajem vám šťastnú cestu a veľa zážitkov.

Mišo Drobný, foto: Ľubo & Jonatán .