Pred prešovským hypermarketom postáva skupinka tínedžeriek. Mrzne. Poskakujú na mieste a šúchajú si ruky. A ustavične sa chichúňajú. Prichádza elegantná pani, z jej tváre vyžaruje odhodlanie konečne dokončiť predvianočné nákupy. "Prepáčte, máte chvíľku?" zastaví ju dvanásťročná Martina. "Pozrite, my tu máme takú akciu - volá sa Kilo. Môžete sa do nej zapojiť tak, že kúpite o kilo viac z niečoho, čo ste si vybrali pre seba, a potom to venujete charite. A na Štedrý večer sa z tých zásob pripraví večera pre bezdomovcov." Pani sa usmeje, berie si letáčik a vchádza do obchodu. Po dvoch dňoch akcie Kilo sa pre bezdomovcov nazbiera pol tony. Hlavným organizátorom je hnutie Regnum Christi a ich projekt Misionárska mládež.
Regnum Christi je medzinárodné apoštolské hnutie, založené v roku 1941. Jeho členovia - laici so zasvätením alebo bez neho, pracujú na rozličných miestach po celom svete - tam, kde ich ľudia potrebujú: v nemocniciach, detských domovoch, farských mládežníckych centrách, vo vznikajúcich školách. Ich cieľom je zabezpečovať humanitné potreby, upevňovať základy katolíckej viery a prebúdzať život vo farnostiach, v zmysle evanjeliových hodnôt. Jednou z konkrétnych aktivít hnutia, ktorá už dva roky funguje aj na Slovensku, je projekt Misionárska mládež. Jej hlavnými koordinátorkami sú Lillian Gallageher (28) z USA, Marta Halvová (28) z Čiech a Dada Demková (26) z Bratislavy. Ich hlavné centrum je v Prešove, členské základne majú i v Ružomberku, Banskej Bystrici a vo Svite. Koordinácia misionárskych tímov v rámci strednej Európy prebieha vo Viedni.
"Akciu Kilo sme organizovali štyrikrát - vo Svite, v Lipanoch a dvakrát v Prešove; tento rok v máji budeme v Prešove tretíkrát. Budúci rok chceme túto akciu podniknúť aj v Bratislave," hovorí Dada Demková. Vyzbierané potraviny - doterajší rekord bol 500 kg - sa buď odovzdali charite, alebo priamo sociálne slabším rodinám.
Hlavnou činnosťou misionárskeho tria však zostávajú misie. Prípravou misií sa zaoberá asi tretina zo stovky stálych členov hnutia, spolu s dobrovoľníkmi, ktorí pochádzajú z miesta, kde sa misie chystajú. "Dôležitá je spolupráca s miestnymi kňazmi. Nielenže misie svojim farníkom avizujú, ale tiež pre nich napíšu list, ktorým ich pozývajú, a práve s týmto listom potom dievčatá a chlapci prichádzajú do domovov obyvateľov farnosti a osobne ich pozývajú na program misií."
Podľa Dady je priebeh misií oveľa jednoduchší na dedinách. "Jednak je tam stále viera silnejšia, celá dedina nás očakáva s otvorenou náručou. Sú radi, že prídu mladí ľudia z mesta a budú im rozprávať o Bohu." Na dedinách sa najviac prejavuje slovenská štedrosť. Zaujímavá, a hlavne úplne odlišná bola skúsenosť misionárov na prešovskom sídlisku Sekčov. Mladí ľudia - tak od šestnástky nahor - prichádzali od dverí k dverám, niekde im zabuchli pred nosom, inde ich pozvali ďalej, a tak sa dozvedeli všetko o popoludňajšom programe v kostole. V niektorých bytoch sa rodiny s mladými misionármi modlili, prípadne im napísali súkromnú prosbu, ktorá potom odznela na svätej omši. "Ak aj neprišli do kostola, cez modlitby za nich sa celá komunita zjednotila." Misií sa napokon zúčastnilo 1700 rodín.
"Častokrát si myslíme, že misie majú pomôcť iba ľuďom, ktorých navštívia misionári. My sme však prišli na to, že misie, naopak, veľmi pomáhajú práve misionárom. Je ťažké prísť k niekomu, zaklopať na dvere a priznať sa k svojej viere, hlavne ak ide o sídlisko, kde sami bývame," opisuje Dada pocity tínedžerov, s ktorými na misiách spolupracovala. "Bola to skúška ich odvahy a viery. Tí päťdesiati, ktorí sa zapojili, touto skúškou prešli veľmi dobre, lebo každý deň bolo vidno, že sú šťastnejší a uvoľnenejší. Ten týždeň určite zmenil ich životy."
Aké sú podľa Dady osobné predpoklady tých, ktorí sa doteraz pripojili a v budúcnosti pripoja k ich činnosti? "Nebáť sa a byť otvorení."
Okrem misií a duchovnej obnovy pripravujú členky hnutia Regnum Christi prázdninové pobyty pre mladších žiakov alebo väčšie duchovno-turistické výlety - ako tohtoročný zájazd do Ríma na slávenie Veľkej noci.
Práca pre druhých a pre Boha je pre Dadu najlepšia cesta vlastnej sebarealizácie. "Do hnutia som sa dostala po tom, ako som počula o možnosti pracovať rok ako dobrovoľník na projekte hnutia hocikde na svete. Nevedela som to pochopiť - práve som končila Ekonomickú univerzitu a mala som tomu podobné ideály: nájsť si dobrú prácu... kariéra, peniaze... A zrazu som počula, že sa nájde niekto, kto v dnešnom svete nechce pracovať za peniaze, kto chce pomáhať ľuďom zadarmo."
V južnom Španielsku Dada pomáhala pri zakladaní katolíckej školy, neskôr mala na starosti prácu s mladými v Madride. Z jedného roka boli roky dva. "Zistila som milión vecí o sebe, o svojej viere. Môj život a rebríček hodnôt sa úplne zmenili." A to platí pre všetkých účastníkov ročných misijných pobytov. Ako hovorí Dada: "Môžu sa vrátiť do života, ale ich život už nikdy nebude taký, ako predtým."
Lucia Kubošová
