Milá redakcia, som vašou novou čitateľkou a som veľmi rada, že existuje takýto časopis pre univerzitnú mládež. Mám 19 rokov, som študentkou Fakulty humanistiky na Trnavskej univerzite. Oslovila ma vaša rubrika Básničky, a pretože sa tejto milej činnosti venujem aj ja, rozhodla som sa, že vám pošlem aj zopár svojich - rada by som sa o ne podelila aj s čitateľmi... ANNA KOČIBALOVÁ
NESTAČÍ
Ľúbiť
či neľúbiť
To je tá
dilema
Iba žiť
z nehy
si odkryť
mi
nestačí
V Rozprávke
je soľ nad zlato
v živote
nestojí za to
Láska bez príchuti
príchuť bez Lásky
Áno
Sú ešte
otázky
Svet je gombička
hovoríme
Tak prečo
ju nenosíme
na kabáte
blízko
srdca
FARBY RÁNA
Znovu Ťa nachádzam
Vidím
že máš v tom prsty
keď sa usmievam
kdesi vnútri
Si
ako ozvena
v katedrále
Nedáš mi pokoj
znieš vo mne
stále
stále
stále
Kým nezbadám
Tvoje tresty
na stenách duše
v omietke čerstvej bolesti
Vďaka za farby rána
aj za to
čo sa už sem nezmestí
POHĽAD
Dýcha z Teba krása
impresionistických obrazov
občas len
z diaľky porozumiem
Tvojim odtieňom
. . .
Si jednou
z mojich neznámych básní
Nič neviem
iba tuším
tvoj zmysel
Mám o seba
strach
uveria kráse slov
ale Nepretržité zakričí
Bol to podvod
ARCHEOLÓGIA
Precitnúť zo seba
ohmatať si ľudí
Počúvať ich krásu
a s meravými pľúcami
pozbierať si kúsky Teba
už dvetisíc rokov čakajúce
na objaviteľov
