1902
H. Spemann rozdelil embryo salamandry na dve a dokázal, že bunky skorého embrya obsahujú úplnú genetickú informáciu potrebnú na vznik nového organizmu.
1952
R. Briggs a T. J. King preniesli jadrá zo skorých embryí žiab do žabích vajíčok, ktorým odstránili vlastné jadrá.
1962
J. Gordon z Univerzity Cambridge klonoval žaby, pri čom - ako darcu jadra - použil úplne diferencovanú bunku z čreva. Tým dokázal, že bunky po špecializácii nestrácajú genetickú informáciu.
1984
Dánsky vedec S. Willandsen úspešne klonoval ovcu z embry-onálnych buniek. Po prvýkrát využil metódu prenosu jadra u cicavcov.
1997
Tímu vedcov z Roslinovho ústavu v Škótsku na čele s Ianom Wilmutom sa podarilo klonovať ovcu Dolly. Vznikla z jadra diferencovanej bunky z izolovanej mliečnej žľazy. Vo výskumnom stredisku primátov v Beavertone boli klonované mláďatá opice Makakus. Sú to prvé primáty pochádzajúce z nešpecifikova-ných buniek embrya. Prvýkrát bola využitá technika klonovania v génovom inžinierstve: vytvorená ovca Polly vo svojich bunkách nesie gén pre ľudský faktor zrážanlivosti krvi, potenciálne vhodný na liečenie hemofílie.
1998
Dolly privádza na svet jahňa Bonnie; dokazuje, že sa môže rozmnožovať.
