človek je len jedným zo živočíšnych druhov, niet podstatného rozdielu medzi ním a inými živočíchmi, preto neexistuje nijaký objektívny dôvod pre uznanie ľudskej dôstojnosti alebo uplatňovanie ľudských práv z titulu samotnej príslušnosti k ľudskému druhu

hodnota človeka a ľudského života je relatívna

človek - jednotlivec je absolútnym pánom nad svojím vlastným osudom i nad prírodou, jediným obmedzením sú jeho aktuálne technické a technologické možnosti, ako aj jeho pozícia v danej mocenskej štruktúre

človek je len natoľko človekom, nakoľko spĺňa určité kritériá (vlastnosti), ktoré možno u neho zistiť, merať a posúdiť; tieto určujúce kritériá sú iba vecou spoločenskej dohody (konsenzu)

ľudský zárodok a plod nie sú ešte ľudskými bytosťami, ani ľuďmi v plnom zmysle slova (sú len potenciálnymi ľuďmi), preto nemajú žiadne špecifické ľudské práva

morálne je všetko, na čom sa ľudia demokraticky dohodnú; jednotlivec je sám sebe morálnym kritériom i posudzovateľom; morálka spoločnosti sa má riadiť výlučne utilitaristickým kalkulom; neexistuje nič také, ako absolútne morálne dobro alebo zlo, rozhodujúci je účel konania, jeho dôsledky a demokratická dohoda o jeho mravnom hodnotení

klonovanie človeka je len nevyhnutným dôsledkom vedeckého pokroku; veda prináša túto možnosť, preto ju treba využiť;

vedecký pokrok nemožno zastaviť, preto je zákaz klonovania človeka nepotrebný, reakčný a nesplniteľný;

zákaz klonovania človeka narúša slobodu vedeckého bádania, neprípustne obmedzuje slobodu vedeckého pracovníka skúmať to, čo skúmať chce;

klonovanie človeka umožní nový rozvoj vedy a technológií, rozšíri poznanie človeka;

keď nebudeme klonovanie robiť my, budú ho robiť v iných krajinách, čím prídeme o vedecký aj ekonomický prínos, ktorý by sme inak, t. j. povolením a využívaním klonovania, získali;

sú ľudia, ktorí klonovanie chcú, preto naň majú právo a treba im ho umožniť;

sú ľudia, ktorí klonovanie potrebujú (napr. bezdetné páry alebo i osamelí jednotlivci, ktorí chcú dieťa), preto naň majú právo a treba ho pre nich naplniť umožnením klonovania;

klonovanie zabezpečí, že sa nenarodí dieťa so známou, geneticky danou vrodenou chybou, ktorou trpí jeden z perspektívnych rodičov, preto im treba umožniť mať dieťa týmto spôsobom;

diskriminácia klonu (človeka počatého klonovaním) nehrozí, lebo sa tomu zabráni vhodnou legislatívou;

akékoľvek problémy, ktoré by mohli nastať, sa budú riešiť, keď sa objavia - bude sa pritom pokračovať podľa najnovších vedeckých poznatkov, s využitím najšpičkovejších technológií;

verejná kontrola, etické komisie a dobrá legislatíva vyriešia všetky problémy, pokiaľ by sa nejaké objavili.

použitie embrya pre prospech niekoho iného je eticky v poriadku, lebo embryo nie je osobou; preto nemá ani žiadne legitímne záujmy a pri jeho zničení sa mu nedeje nijaká ujma

záujem a potreba chorých, vedy a celej spoločnosti oprávňuje vytváranie a využitie ľudských zárodkov na "liečebné účely";

na využití embrya nie je "nič zvláštne", lebo nie je "nič zvláštne" na umelom prerušení tehotenstva (obidve veci sú z etického hľadiska rovnaké, keď pripúšťame umelý potrat, pripúšťame aj využitie embrya na "vedecký" alebo iný účel);

ak by sme aj mali námietky voči "reprodukčnému klonovaniu", terapeutické klonovanie nie je problémom, lebo nevedie k narodeniu klonovaných ľudí;

nie je vlastne žiadny rozdiel medzi vytváraním ľudských embryí pri metódach oplodnenia v skúmavke (IVF) a pri ich vytváraní klonovaním - pri oboch metódach sa počíta s vytváraním "nadbytočných embryí", ktoré budú nakoniec zničené, alebo použité na výskum.

je lepšie využiť existujúce embryá na výskum, ako ich "bez úžitku" vyhodiť do odpadu; ide o veľké počty embryí, ktoré nikto nechce a ktoré by takto mohli byť použité na "dobrý účel";

embryonálne kmeňové bunky sú nevyhnutne potrebné a nenahraditeľné pre ďalší vedecký výskum, ktorý raz iste prinesie nové liečebné a diagnostické možnosti pre mnohé ochorenia;

získavanie kmeňových buniek z ľudských embryí je rýchle, pohodlné a lacnejšie, než z iných zdrojov, preto ho treba podporovať a umožniť.

človek je najvyšším a v mnohých ohľadoch mimoriadnym tvorom z hľadiska všetkých živočíšnych druhov, ktoré na Zemi existujú; jestvuje podstatný rozdiel medzi človekom a inými živočíchmi; existujú objektívne dôvody na uznanie ľudskej dôstojnosti a uplatňovanie ľudských práv z titulu samotnej príslušnosti jedinca k ľudskému rodu;

človek - jednotlivec nie je absolútnym pánom nad svojím vlastným osudom ani nad prírodou; aktuálne technické a technologické možnosti musí používať v súlade s mravnými (etickými) princípmi, ktoré sledujú jeho skutočné dobro, pričom berú do úvahy aj spoločné dobro danej ľudskej spoločnosti; pozícia človeka v mocenskej štruktúre nič nemení na jeho povinnosti dodržiavať etické (morálne) normy;

každý človek je, čo do svojej dôstojnosti a práv, plne človekom, bez ohľadu na vlastnosti, ktoré možno u neho zistiť, merať a posúdiť; dôstojnosť človeka sa nezmenšuje ani neruší v dôsledku veku, choroby, duševného alebo telesného postihnutia;

ľudský zárodok a plod sú osobami, ľuďmi v plnom zmysle slova (nie len potenciálnymi ľuďmi), preto majú nárok na plné rešpektovanie svojej identity, integrity a ľudských práv;

morálnosť (etickosť) konania má objektívny charakter, nie je iba výsledkom demokratickej dohody; jednotlivec nie je sám sebe morálnym kritériom a posudzovateľom; existujú skutky, ktoré sú vždy morálne nedovolené (zlé), bez ohľadu na účel konania, jeho dôsledky, alebo "demokratickú dohodu" zainteresovaných.

vedecký pokrok a veda samy osebe nezaručujú ani nevytvárajú mravnosť (etickosť) nejakého skutku; skutočný vedecký pokrok musí byť v súlade s mravnými (etickými) princípmi a normami, ináč môže viesť k zneužitiu a rôznym katastrofálnym následkom;

zákaz klonovania človeka je potrebný, pretože klonovanie človeka znamená "zneužitie medicíny a biológie", hrozí závažnými negatívnymi dôsledkami pre celé ľudstvo i pre budúce generácie;

zákaz klonovania človeka nenarúša slobodu vedeckého bádania; kladie slobode vedeckého pracovníka iba tie nevyhnutné obmedzenia, ktoré ho majú chrániť, aby sa nespreneveril pravému poslaniu vedy a vedeckého poznania;

žiadny rozvoj vedy a technológií, ani rozšírenie poznania človeka neoprávňujú na použitie nemorálnych (neetických) postupov a metód pri dosahovaní nových vedeckých poznatkov (takýmto postupom je i metóda umelého klonovania človeka);

možný vedecký aj ekonomický prínos neoprávňuje povolenie a využívanie klonovania, ktoré je spojené s mnohými rizikami; v tejto veci je potrebná široká medzinárodná spolupráca a dosiahnutie konsenzu o všeobecnom zákaze klonovania človeka (pozri napr. Protokol o zákaze klonovania človeka pripravený na pôde Rady Európy, Rezolúciu Európskeho parlamentu klonovaní človeka ai.);

záujem jednotlivcov a niektorých skupín o klonovanie človeka im nedáva právo na vývoj a využitie tejto techniky, ani neukladá nikomu povinnosť metódu klonovania človeka pre týchto ľudí zabezpečovať alebo podporovať;

túžba po dieťati nezakladá "právo na dieťa"; dieťa nie je vecou, tovarom, ktorý je možné si kúpiť, objednať alebo podľa požiadavky kohokoľvek "vyrobiť";

klonovanie síce môže zabezpečiť, že sa nenarodí dieťa so známou, geneticky danou vrodenou chybou, ktorou trpí jeden z perspektívnych rodičov, to však ešte nezaručuje narodenie úplne zdravého dieťaťa;

narodenie človeka metódou klonovania je hrubou manipuláciou jeho osobnej identity, a to priamo v okamihu počatia, vzniku nového jedinca; dáva neobyčajnú moc nad človekom - klonom inému človeku, ktorý pri klonovaní určuje jeho genetickú a biologickú (nie psychickú a duchovnú) identitu;

hrozí diskriminácia klonu (človeka počatého klonovaním), nedá sa jej zabrániť ani najlepšími legislatívnymi či inými opatreniami;

klonovanie človeka by prinieslo mnohé, dnes už predvídateľné, ale pravdepodobne aj viaceré v súčasnosti ešte nepredvídateľné, etické, sociálne a iné problémy pre klonovaných jednotlivcov i ľudskú spoločnosť; mohli by znamenať závažné, až existenčné ohrozenie vývoja ľudskej civilizácie a jej budúcnosti (pritom podstata týchto problémov, ani ich riešenie by pravdepodobne neboli technického alebo technologického charakteru);

verejná kontrola, etické komisie a "dobrá legislatíva" nevyriešia všetky nové problémy v spoločnosti klonujúcej svojich členov, nezabránia fenoménu "šikmej plochy" - prehlbujúcej sa morálnej devastácie s potenciálne katastrofálnymi následkami (ako na to poukazuje historická skúsenosť - napr. vývoj v nacistickom Nemecku v 30-tych rokoch 20. storočia).

použitie embrya pre prospech niekoho iného je eticky neprijateľné; ľudské embryo je neopakovateľným príslušníkom ľudského rodu, osobou; má legitímne záujmy vyžadujúce bezpodmienečné rešpektovanie a ochranu; pri zničení embrya ide o zabitie človeka;

záujem a potreba chorých, vedy a celej spoločnosti neoprávňuje vytváranie a využitie ľudských zárodkov na "liečebné účely";

využitie ľudských embryí na "vedecký" alebo iný účel je rovnako neetické, ako vykonanie umelého potratu (obidve veci sú z etického hľadiska rovnaké, keď nepripúšťame umelý potrat, nepripúšťame ani "využitie" ľudského embrya);

terapeutické klonovanie je ešte závažnejším etickým problémom ako reprodukčné klonovanie: nielenže vytvára ľudských jedincov metódou klonovania, ale naviac dopredu počíta s ich usmrtením a využitím pre záujmy jednotlivcov, "vedy" alebo spoločnosti ako celku - degraduje počatých ľudských jedincov na púhu vec, tovar, "materiál";

skutočne nie je takmer žiadny morálny rozdiel medzi vytváraním ľudských embryí pri metódach oplodnenia v skúmavke (IVF) a pri ich vytváraní klonovaním (azda len s ohľadom na mieru manipulácie prirodzených biologických procesov) - pri oboch metódach sa počíta s vytváraním "nadbytočných embryí", ktoré budú nakoniec zničené, alebo použité na výskum; táto skutočnosť je jedným zo závažných etických nedostatkov metód IVF.

nie je pravda, že je lepšie využiť existujúce embryá na výskum, ako ich "bez úžitku" vyhodiť do odpadu; ide tu vždy o zničenie, zabitie nevinných ľudských bytostí; na veci nič nemení ani skutočnosť, že ide o veľké počty embryí, ktoré nikto nechce a ktoré by takto mohli byť "užitočne použité" (zodpovednosť tu padá najmä na účastníkov a podporovateľov metód IVF);

nie je pravda, že embryonálne kmeňové bunky sú nevyhnutne potrebné a nenahraditeľné pre ďalší vedecký výskum; najnovšie poznatky ukazujú, že tieto bunky sú v mnohom, potenciálne vo všetkom nahraditeľné kmeňovými bunkami získanými z tkanív dospelého jedinca, alebo z pupočníkovej krvi (v súčasnosti vznikajú po celom svete tkanivové banky uchovávajúce kmeňové bunky z pupočníkovej krvi);

skutočnosť, že získavanie kmeňových buniek z embryí je rýchle, pohodlné a lacnejšie než z iných zdrojov, nezakladá etickú (morálnu) oprávnenosť takéhoto postupu.