Ahoj! Chcela by som v okienku básní uverejniť krátku básničku; stav dušičky dievčaťa stojaceho doma za oblokom, pred ktorým tíško padá polnočný sneh a spolu s ním spomienky, sny a túžby rozpáleného srdca...
Nevypovedané
V snehovej vločke zmrazená slza
Do kôry tváre sa vpíja
Pomaly po nej skĺza
Pomaly
Správa pre jedného muža
Saxana
Biely múr
Je tu čosi zvláštne
Nechceš to vidieť
Je tu niečo šialené
A nechceš to cítiť
Zákon, ktorý si priniesol
A porušil si ho
Život, ktorý si si kúpil
A teraz ním pohŕdaš
Niečo Ťa ranilo
Asi tŕň čiernej ruže
A keď si sa prebudil
Uvidel si svoj život
Prešli dlhé hodiny
A teraz vieš
Že naše životy zostanú
Nevieš prečo
Je to biely múr
KiK
Raz
Bola chvíľa, keď mi bolo ťažko.
Zrazu toho bolo stašne moc,
priveľa i na mňa.
A vtedy,
v kútiku svojej duše
a napriek všetkym svojim vinám,
som túžil,
aby si bola pri mne.
Aby si ma pohladila,
chytila za ruku.
Na chvíľu,
len tak
ako človek, človeka
JaKubko
AMICA MEA
Často Ťa vídam
takú aká si
nezmenenú
nezmeniteľnú
ako nalievaš
pohár vody
čo umýva mi schody
pred dverami srdca
amica mea
nehľadáš seba
nevnímaš čas
lepšie je dať
tomu, kto nemá
len seba rád
Často Ťa vídam
pri dverách stáť
s otvorenými dlaňami
požehnaný
kto prichádza
dverami
Dušan Kubica
Dlaň
Na dlani žiari mi hviezdička
dívam sa do dlane
zadumane
Svoju dlaň kladiem nesmelo
do inej dlane
nebadane
Dlaňou hladkám tvár Hviezdičky
cítim ako hreje
nenútene
Do dlane vtláčam srdce
spoja sa oboje
moje i Tvoje
Dušan Kubica
