Zákony sa menia, študent do videnia?

Slovenskú akademickú obec tento rok čaká živá diskusia ohľadom ďalšieho smerovania vysokého školstva. V parlamente sa totiž už v prvej polovici roka má prerokovávať nový vysokoškolský zákon, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Viacerí univerzitní predstavitelia už vyjadrili svoju kritiku. Kritizujú, že sa budú bez rozdielu financovať akreditované i neakreditované študijné odbory; že sa z nákladov jednotlivých študijných odborov (bez ohľadu na ich históriu či profesionálnu kvalitu) na fakultách vytvorí priemer, ktorý sa vyhlási za slovenský, a potom sa použije na ďalší výpočet pri rozdeľovaní nielen mzdových, ale aj iných prostriedkov.

BUDEME PLATIŤ ŠKOLNÉ?

Nový zákon by mal definitívne vyriešiť aj otázku platenia školného študentmi VŠ. V pripomienkovom konaní sú tri alternatívy: 1. platenie školného za denné aj externé štúdium, 2. bezplatné denné, platené externé štúdium, 3. bezplatné štúdium.

V prípade schválenia školného bude základom na jeho určenie výška minimálnej mzdy platná k 1. dňu kalendárneho roka. Podľa tohto základu potom ministerstvo každoročne na začiatku roka určí výšku štandardného školného. Poplatok externistov si určia samotné VŠ, nemal by však presahovať dvojnásobok štandardného školného. Naopak, jeho päťnásobok zaplatia tí (študenti na dennom štúdiu), ktorí bez preukázateľných dôvodov študujú dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia.

ZNÁMKY, BODY, KREDITY

Návrh zákona charakterizuje kreditný systém ako súbor pravidiel na navrhovanie študijného programu a plánu, alebo aj na hodnotenie práce študenta. Rámcový predpis jeho tvorby vydá ministerstvo školstva. Všeobecné pravidlá kreditného systému budú v súlade s integračnými ambíciami Slovenska - preto sa za ich najvhodnejší model predpokladá kreditový systém (KS) typu ECTS (Európsky systém prenosu kreditov). Tento systém je rozšírený na 200 európskych univerzitách a vyše 900 vzdelávacích inštitúciách. Na Slovensku momentálne funguje na 33 fakultách. Jeho hlavnou výhodou je postupné dosiahnutie kompatibility slovenských VŠ s ostatnými európskymi univerzitami a následná intenzívnejšia domáca aj medzinárodná mobilita študentov. Práve prechod na KS však v súčasnosti spôsobuje nemálo organizačných problémov - na mnohých fakultách súčasne existujú dva študijné a skúšobné poriadky.

Na porovnanie:

Klasický systém so známkovaním: Predmety: povinné a voliteľné. Za ich absolvovanie získa študent známku 1 - 3 (skúška) alebo zápočet (seminárna práca, zápočtová písomka), príp. klasifikovaný zápočet. V každom ročníku je presný počet predmetov, ktoré sa musia absolvovať, aby študent prešiel do vyššieho ročníka; možný je presun dvoch povinností.

Bodový systém: Každý predmet má určitý počet bodov a definovanie - povinný, voliteľný. Na začiatku roka si študent zapíše predmety na obidva semestre, s min. hodnotou 100 b. Z každého predmetu musí získať určené minimum, po prvom semestri musí mať aspoň 25% a na ukončenie ročníka 66% zo zapísaných bodov.

Kreditný systém: Predmety sa delia na povinné, povinne a nepovinne voliteľné. Každý predmet si študent môže zapísať najviac dvakrát. Kredity za predmet získa jeho úspešným ukončením - získaním známky A - E (V ECTS stupnici). V prvom roku musí získať min. 40 (zo zapísaných 60 - 90) kreditov, v ďalších rokoch si zapisuje od 40 do 90 kreditov. Výberový predmet si môže študent zapísať na ktorejkoľvek fakulte univerzity (pokiaľ nie je stanovené inak!). Predpísaný počet kreditov: bakalárske 180, magisterské 300, doktorandské 360.

Lucia Kubošová

Naozaj kreditný systém?

V poslednej dobe sa slovenské univerzity predbiehajú v zavádzaní kreditných systémov štúdia. Dnes mám pocit, že univerzita, ktorá nemá "krediťák" je pozadu. Nie som si však istý, či všade pochopili, o čom tento systém je. Na väčšine našich univerzít predstavuje kreditný systém len systém známkovania (študent nedostáva známky, ale kredity), a nič viac. Cieľom kreditného systému je umožniť študentom vlastné časové rozloženie štúdia a ovplyvniť jeho špecializáciu. Predpokladom kvalitného študijného systému je široký priestor pre voliteľné predmety, čo je u nás splnené len výnimočne. Pomocou voliteľnosti predmetov má totiž študent možnosť ovplyvniť svoju špecializáciu - študuje to, čo ho naozaj zaujíma, a preto študuje efektívnejšie. Mal by mať možnosť študovať aj poznatky z iných vied, kde chce aplikovať svoj vlastný odbor.

Ďalším aspektom je časové rozloženie štúdia. Dnes u nás príde prváčik na zápis, tam dostane zoznam predmetov, ktoré si musí zapísať a študovať presne v takom poradí, ako mu to nadiktujú pracovníčky študijného oddelenia. Táto postupnosť má svoj význam, no podľa mňa by mala mať skôr odporúčací charakter. Chce to však zmenu myslenia. Pánom na škole by mal byť študent - kvôli nemu predsa existuje škola, nie kvôli učiteľom.

Pokiaľ viem, takmer na všetkých našich fakultách sa používa klasický systém krúžkov. Výnimkou je Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave, kde krúžky vôbec neexistujú. Ako celý systém funguje? Jednoducho. Študent sa prihlási na vybrané predmety (mimochodom cez internet) a ak sú voľné kapacity, dostane, čo požaduje, a do školy si príde už len pre svoj vytlačený rozvrh. Prednosť pri obsadzovaní predmetov majú študenti vyšších ročníkov a v rámci ročníka tí s lepším priemerom. Myslím, že je to celkom spravodlivé, keď v piatok chodia do školy trojkári - teda najväčší flákači. Študent má stanovenú hranicu počtu kreditov, ktoré musí dosiahnuť na konci semestra. Nemusí mať strach z prepadnutia - opakuje len predmety, ktoré nezvládol, nie celý ročník.

Podľa mňa ide o veľmi moderný systém štúdia, len nechápem, prečo sa ešte neujal na žiadnej ďalšej slovenskej univerzite. Ba práve naopak, na FHI by sa mal upravovať a zdá sa, že k horšiemu, no určite to nebude také zlé ako na ostatných slovenských vysokých školách. Ja ako exštudent Vám študentom odkazujem len jedno: Nedajte sa...

-Jožo- Autor je absolventom Fakulty hospodárskej informatiky EU