Človek má právo neobmedzene disponovať svojím životom. Ak nechce ďalej žiť, má možnosť ukončiť svoj život ("absolutizovanie slobody"). 

Úroveň kvality života určitých ľudí (napr. telesne a duševne chorých) je znížená, život týchto ľudí je bezcenný a pre samých postihnutých je lepšie zomrieť, ako žiť ("kvalita života"). 

Starí a dlhodobo chorí ľudia predstavujú záťaž pre spoločnosť ("neproduktívni"). 

Ľudia nachádzajúci sa v ťažkom zdravotnom stave majú nárok na "ranu" z milosti. Tento spôsob podľa nich vyjadruje ich hlboký súcit s trpiacimi (falošný súcit).

Ľudský život je najvyšší dar a nikto nemá právo naň siahnuť. Eutanázia je hrubým porušením práva na život ("neškodiť"). 

 Zdravotnícki pracovníci majú zmierňovať utrpenie, a nie riešiť takého situácie "ranou" zo súcitu (liečiť). 

Právo na život je základné ľudské právo, ktoré patrí každej ľudskej bytosti, bez ohľadu na jej zdravotný stav (absolútne právo na život). 

Ľuďom s veľkými bolesťami majú byť poskytnuté nie smrtiace prostriedky, ale prostriedky na utlmenie bolesti (zmierňovanie bolesti).