O hospicoch a paliatívnej starostlivosti na Slovensku sme sa porozprávali s referentkou odboru zahraničných vzťahov na Ministerstve zdravotníctva SR Ing. Monikou Gojdovou, ktorá je členkou Sekcie zdravotnej starostlivosti. Cieľom tejto sekcie je vytvoriť organizačný a legislatívny rámec pre paliatívnu a hospicovú starostlivosť, ktorý by etabloval paliatívnu medicínu ako nadstavbový medicínsky odbor, zabezpečil vznik a financovanie pracovísk odboru, výskum a vzdelávanie pracovníkov, ako aj medzinárodnú spoluprácu a činnosť dobrovoľníkov.
Alternatíva lásky a služby
Pozitívnou alternatívou eutanázie a odpoveďou ťažko a nevyliečiteľne chorým pacientom na ich utrpenie je nová forma zdravotníckej starostlivosti - paliatívna starostlivosť. Slovo paliatívny (odstraňujúci bolesť, ale neliečiaci príčinu choroby) pochádza z latinského slova pálium, ktoré znamená plášť, prikrývku. Evokuje predstavu, že ak chorého nemožno vyliečiť, aspoň ho prikryjeme, aby mu bolo teplo, netrápili ho bolesti a mal pocit našej účasti.
Táto starostlivosť sa môže poskytovať v hospicoch, v oddeleniach paliatívnej starostlivosti, doma alebo na stacionárnych lôžkach. Súčasťou je možnosť ubytovania rodiny, za ktorú sa pokladá každý, kto je pacientovi blízky.
Vo svete sa v poskytovaní paliatívnej starostlivosti zatiaľ najlepšie osvedčili hospice. Prvý bol založený v roku 1967 v Anglicku, dnes ich je viac ako 2000. Hospicová starostlivosť stojí na štyroch základoch: biologickej rovine (telo), psychologickej (osobnosť pacienta a jeho potreby), sociálnej (vzájomné vzťahy) a spirituálnej (duša). Hospic má iné poslanie ako nemocnica. MUDr. Zdeněk Bystřický, riaditeľ Domu liečby bolesti s hospicom svätého Jozefa v Rajhrade pri Brne, hovorí: "Pokúšame sa režim podriadiť prianiam klienta. Pacienta sa snažíme úplne, otvorene a zrozumiteľne informovať o priebehu liečby a rešpektujeme jeho rozhodnutia a priania."
Na Slovensku pribudne denne 32 pacientov s nevyliečiteľným ochorením a asi 135 ľudí denne zomiera. Až 12 000 pacientov ročne tvorí cieľovú skupinu pre odbor paliatívnej starostlivosti. Asi 80% smrteľne chorých a zomierajúcich tvoria onkologickí pacienti. Až 72% z nich má nad 65 rokov, 26% pacientov je vo veku od 25 do 65 rokov a 2% pacientov do štyroch rokov. Zvyšok sú pacienti s pokročilými srdcovými, respiračnými a obličkovými ochoreniami, Alzheimerovou chorobou, AIDS a roztrúsenou sklerózou.
Zomierať pokojne, obklopený blízkymi ľuďmi
Na akej úrovni je zdravotná starostlivosť o ťažko a nevyliečiteľne chorých pacientov na Slovensku? Kto sa o týchto ľudí stará?
- Špecializované oddelenia paliatívnej starostlivosti a hospice, určené špeciálne pre kategóriu smrteľne chorých a umierajúcich pacientov na Slovensku, žiaľ, ešte nemáme. Preto je najčastejšou skutočnosťou, že títo pacienti, s minimálnou pomocou domácej ošetrovateľskej alebo opatrovateľskej starostlivosti, zomierajú doma.
O ťažko a nevyliečiteľne chorých pacientov sa starajú najčastejšie interné oddelenia, o starších pacientov nad 65 rokov geriatrické oddelenia nemocníc alebo liečebne pre dlhodobo chorých. Podľa diagnóz sa na ich starostlivosti podieľajú odborné liečebné ústavy, napr. Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, Slovenský ústav srdcových chorôb, Národný onkologický ústav, a iné.
Kedy budú na Slovensku prvé hospice? Čo bráni ich vzniku?
- Predpokladám, že prvý hospic na Slovensku by mohol byť otvorený do konca roka 2001. V súčasnosti je rozpracovaných desať projektov na stavbu hospicov, ako nových samostatných zdravotníckych zariadení. Najbližšie k dokončeniu je hospic v Bardejovskej Novej Vsi, zriadený Arcidiecéznou charitou v Košiciach. Najväčšou hmatateľnou prekážkou sú financie, ktoré MZ SR na podporu vzniku hospicov ani tento rok nevyčlenilo. Pre porovnanie, v Českej republike bolo od roku 1994 preinvestovaných do výstavby hospicov 150 mil. Kč (70% všetkých nákladov) a vo februári tam aj vďaka tomu otvárajú už šiesty hospic. Ďalšou prekážkou u nás je, že neexistuje smernica, na základe ktorej by MZ SR mohlo vydať licenciu pre činnosť hospicu a zaradiť ho do siete zdravotníckych zariadnení. Tým sa znemožňuje plošné financovanie ich činnosti zo zdravotného poistenia.
Na Slovensku zatiaľ nemáme zdravotníckych pracovníkov, ktorí by pracovali v tejto oblasti. Ako chcete riešiť tento problem?
- Najprv by sme chceli zabezpečiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, čo sa však môže uskutočniť až po tom, ako sa paliatívna medicína stane medicínskym odborom. Na to je potrebné schváliť návrh koncepcie odboru paliatívna medicína a zaradiť jeho špecializačnú náplň do nového Návrhu vyhlášky
MZ SR o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. To však ešte nebude riešiť problém graduálneho vzdelávania na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách. Navyše, chýbajú odborníci, ktorí by toto vzdelávanie zabezpečovali. Práve tu vidím dôležitosť otvorenia prvého hospicu, ktorý môže byť modelovým a edukačným pracoviskom pre celé Slovensko.
Je podľa vás možné, aby v našich nemocniciach alebo domovoch dôchodcov dochádzalo k prípadom pasívnej eutanázie?
- Ak chápeme pasívnu eutanáziu ako neposkytnutie primeranej a disponibilnej pomoci, podľa mňa to je nielen možné, ale pravdepodobne k tomu dochádza dennodenne. A to nielen v nemocniciach, ale aj v ostatných zdravotníckych zariadeniach a najmä v domácom prostredí, kde nevyliečiteľní pacienti často končia. Spoločnosť, ktorá nedokáže (alebo nechce) zabezpečiť pre smrteľne chorých a umierajúcich pacientov adekvátnu starostlivosť, automaticky týchto pacientov odsudzuje na skorší odchod zo života. Tváriť sa, že sa nás to netýka a že už nemôžeme poskytnúť nič, je predsa najlacnejšou formou starostlivosti a pritom si ani nemusíme špiniť ruky.
Čo je pre terminálne chorých pacientov vhodnejšie, domáce prostredie alebo nemocničná posteľ?
- Dôležitejšie než KDE, je AKO. A ako si praje zomrieť väčšina ľudí vieme. Stačí si predstaviť seba. Zomrieť pokojne, dôstojne ako človek, obklopený ľuďmi, ktorých milujem, bez bolesti a ostatných zaťažujúcich symptómov. Keď chceme byť realistickí, uznáme, že domáce prostredie týmto požiadavkám vyhovuje najviac. Skôr dokážeme zabezpečiť primeranú starostlivosť v domácom prostredí, ako vytvoriť podmienky domova v nemocnici. Nemocničné prostredie je určené pre dočasne chorého človeka, ktoré od neho vyžaduje, aby sa podriadil striktnému nemocničnému režimu a potrebám zdravotníckych pracovníkov. Zbavuje ho intimity a súkromia, obmedzuje jeho voľbu. Keď človek zomiera, tento režim stráca zmysel, prioritu majú jeho konkrétne potreby. Preto vznikol hospic, preferujúci starostlivosť v domácom prostredí a poskytujúci domáce zázemie tým, ktorí ho z rôznych dôvodov nemajú.
Ako si predstavujete budúcnosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku?
- V tomto smere som optimistka. Rozvoj paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku vnímam ako svoje životne poslanie. Verím, že umieranie a smrť začnú ľudia vnímať ako súčasť života a že budú chcieť tráviť posledné chvíle života svojich blízkych spolu s nimi, a nie za dverami nemocníc. Možno si uvedomia nekonečnú cenu svojho vlastného života, aj keď budú stáť blízko absurdnej smrti. Dúfam, že sa nájdu zdravotnícki pracovníci, pre ktorých úspechom bude pacient zomierajúci v zmierení. Snáď budú medzi nami dobrovoľníci pripravení nezištne pomáhať ťažko chorým pacientom a ich rodinám. Potom sa nájdu aj peniaze a búdu aj hospice, aj oddelenia paliatívnej starostlivosti. A potom ich ľudia budú môcť využívať, spoznávať a zisťovať, že umierania sa nemusia až tak báť.
Kurzy dobrovoľníkov pre starostlivosť o chorých a nevládnych starých ľudí sú jednou z priorít Katolíckej charity na Slovensku. Dobrovoľníkov je v tejto oblasti veľmi málo, pretože Ježišove slová "bol som chorý a prišli ste ma navštíviť", vyžadujú lásku, službu a častokrát obetu. O odmene však nemusím veľa písať…
Kontakt pre záujemcov: Bratislavská katolícka charita, Heydukova 12, 811 08, Bratislava Tel. 07/52964566
Tému čísla spracovala: Martina Fabianová
Foto: Martina Fabianová
