Holandsko ako prvý štát na svete v novembri minulého roka úplne legalizoval eutanáziu. Zákon, ktorý odhlasovali dve tretiny poslaneckej snemovne, umožňuje lekárom beztrestne "pomáhať pri samovražde" beznádejne chorým pacientom. Podľa predsedu Strany práce Ad Melkerta toto rozhodnutie "poskytne slobodu voľby v najvzrušujúcejšom okamihu života každého človeka" (!). Holandská lekárska asociácia už začala výcvik 500 lekárov, ktorí budú radiť svojim kolegom, ako plniť ustanovenie zákona. Eutanázia nebude trestne stíhateľná ani v prípade, ak lekár nedodrží zákonom stanovené podmienky. Sporné prípady posúdi najprv komisia lekárskych expertov a až potom bude lekár postavený pred súd. Schválenie zákona vyvolalo v Holandsku ostrú vlnu kritiky.
"Čo bolo doteraz zločinom, mení sa na lekársky postup," tvrdí Rita Markerová, výkonná riaditeľka Medzinárodnej komisie proti eutanázii. Dvadsaťtisíc Holanďanov si v krátkom čase od odporcov eutanázie z hnutia Krik o život vyžiadalo "pas života", ktorým jeho držitelia odmietajú každú formu "pomoci k smrti". Držiteľov pasu života je však päťkrát menej ako členov Holandského združenia pre dobrovoľnú eutanáziu (preklad je správny, názvu združenia však nerozumiem - pozn. autorky).
Podmienky na uskutočnenie eutanázie
-
Nevyliečiteľne chorý pacient musí trpieť neznesiteľnými a neprestávajúcimi bolesťami.
-
Musí opakovane, dobrovoľne, bez nátlaku a pri plnom vedomí požiadať o ukončenie svojho utrpenia pomocou eutanázie. Chorý môže o eutanáziu požiadať písomnou žiadosťou, ktorou dá lekárovi právo rozhodnúť o eutanázii v prípade, že by on sám neskôr z psychických či mentálnych dôvodov nebol schopný samostatného úsudku.
-
Do veku 16 rokov dieťaťa môžu žiadať o eutanáziu jeho rodičia.
-
Pacient musí byť informovaný o ďalších lekárskych stanoviskách, pohľadoch a profesionálnych posudkoch, ktoré musia byť zohľadnené.
-
Rozhodnutie lekára, ktoré musí posudkami odobriť niekoľko profesionálnych lekárov, posudzuje na záver komisia, tvorená lekármi a právnikmi.
-
Ukončenie života musí byť vykonané humánnym a lekársky vhodným spôsobom.
Krok za krokom...
Ako vyzerá spúšťací mechanizmus lavíny právnej a morálnej skazy nazvanej eutanázia?
V roku 1973 vznikla Holandská spoločnosť pre dobrovoľnú eutanáziu, ktorá si za svoj cieľ stanovila dosiahnutie morálneho akceptovania a neskôr legalizácie dobrovoľnej eutanázie. Od roku 1993 až do novembra minulého roka bola eutanázia v Holandsku právne tolerovaná. Znamenalo to, že ak lekár splnil zákonom stanovené podmienky (žiadosť pacienta mala byť dobrovoľná a trvalá, pacient mal byť plne informovaný o svojom zdravotnom stave, jeho utrpenie malo byť neznesiteľné a beznádejné, neexistovali žiadne prijateľné alternatívy liečby a mala byť zabezpečená konzultácia druhého lekára), jeho čin bol právne tolerovaný (beztrestný). Pri nedodržaní týchto podmienok im za vykonanie eutanázie hrozil trest odňatia slobody do 12 rokov a za asistovanú samovraždu 3 roky (prípadne peňažné tresty). Napriek tomu, nie všetci lekári boli za prekročenie "práva" súdne stíhaní.
V roku 1990 vznikol tzv. Remmlinkov výbor, s cieľom prešetrenia praxe vykonávania eutanázie. S výborom úzko súviseli štúdie profesora Van der Massa, získané za prísnej anonymity lekárov z ich správ. Podľa Massových štúdií vykonali v roku 1990 holandskí lekári 2300 eutanázií a 400 asistovaných samovrážd.
Závažným faktom bolo, že v 1000 prípadoch bol život pacienta ukončený bez jeho priameho želania v tzv. "záujme pacienta". Parlamentné vyšetrovanie v roku 1995 zistilo nárast prípadov: 3500 eutanázií a 540 asistovaných samovrážd ročne. Počet riadne hlásených prípadov eutanázie klesol od roku 1990 do roku 1995 z 82% na 60%.
Eutanázia, ktorá mala byť riešením výnimočných prípadov, sa stala bežným spôsobom zaobchádzania s nevyliečiteľne chorými ľuďmi.
Od eutanázie nevyliečiteľne chorých sa prešlo k eutanázii chronicky chorých, dokonca k "riešeniu" psychických ťažkostí. Dôkazom je príklad istého harlemského psychiatra, ktorý sa ocitol pred súdom, lebo svojej pacientke poskytol lieky na samovraždu. Po smrti svojich dvoch synov a rozpade manželstva, keď sa pokúsila o samovraždu, psychiater usúdil, že žene nemôže pomôcť, a poskytol jej smrteľnú dávku uspávacieho prostriedku. Prípad skončil na Najvyššom súde, ktorý síce psychiatra uznal vinným, ale neodsúdil ho. Súd sa vyslovil, že nielen telesné, ale aj duševné utrpenie môže byť dôvodom pre rozhodnutie pacienta zomrieť oficiálne povolenou cestou.
Od dobrovoľnej eutanázie je len malý krok k eutanázii nedobrovoľnej, alebo dokonca násilnej. Vedie to k strate dôvery pacientov voči lekárom. Pacient si nemôže byť istý, s akým úmyslom k nemu lekár pristupuje. Osobitne ohrozenými skupinami sa stávajú duševne a telesne chorí ľudia. V roku 1995 bolo v Holandsku usmrtených 40% duševne chorých ľudí a 15 telesne postihnutých novorodencov.
Spracované podľa materiálov Veroniky Lagovej (Spoločenstvo života)
