Technokrati v Cirkvi

Priznám sa, že po revolúcii ma najviac prekvapil nástup technokratov. Ich výrazný vplyv sa prejavuje nielen v spoločnosti, ale dokonca aj v Cirkvi. Kto je to vlastne ten technokrat?

Je to človek mladého až stredného veku, vzdelaný (často má aj viac akademických titulov), ovláda niekoľko cudzích jazykov, je dynamický, cieľavedomý, vždy dobre oblečený a naladený. Dokáže vybaviť takmer všetko, vie, na ktoré dvere v správnej chvíli zaklopať, komu sa na slávnostnej recepcii prihovoriť, v akej spoločnosti sa na verejnosti objaviť. Technokrat je vyhľadávaným typom vyššieho až špičkového manažéra, ktorý sa vie presadiť, najmä v obchode, bankovníctve, priemysle či technike. Tieto typy veľmi ťažko nájdete

v politike či štátnej správe (na škodu veci). Ak sú v Cirkvi, tak im okolo krku väčšinou nechýba kolárik. Napriek priehrštiu pozitívnych a pozoruhodných vlastností, má však technokratický typ jeden vážny a pre Cirkev úplne zásadný nedostatok - chýba mu Duch (presne ten s veľkým D), či iným slovom - charizma!

Technokrata to však nedokáže zaskočiť. Veď aj Cirkev je v jeho očiach organizácia, ktorá potrebuje jasnú, pevnú a funkčnú štruktúru (kľúčové slovo technokratovho slovníka). A tak sa neohrozene pustí do budovania štruktúr. Používa na to odskúšané metódy: školenia, workshopy, panelové diskusie, obežníky, formuláre, prieskumy. Ovláda aj také finty ako brainstorming či fundraising. A v písaní projektov je neprekonateľný odborník. Tí najtalentovanejší z nich dokážu bez problémov vtesnať učenie a život akéhokoľvek svätca do prehľadnej príručky plnej názorných grafov, schém a vývojových diagramov. Samozrejme, technokrat stojaci na vysokých priečkach štruktúry, núti používať tieto metódy aj svojich podriadených na nižších priečkach. Veď je to v záujme štruktúry.

Inak technokrat vôbec nie je zlý človek či nejaký netvor. Aj jemu kedy-tedy prebehnú mysľou slová o Cirkvi ako o živom organizme, či dokonca živom Kristovi, ale veď nakoniec aj ten sa dá zaradiť do štruktúry. Nechápe a nedôveruje ani charizmatickým hnutiam, ktoré v poslednom čase oslovujú tisíce ľudí. V kútiku duše im síce úspech závidí, ale je mu jasné, že iba s modlitbou a chválami sa nemôžu dostať ďalej, ako s pevnou štruktúrou. Akékoľvek pochybnosti prekonáva technokrat neotrasiteľnou vierou v dary, ktoré dostal od Boha: v povolanie (?!) a vo svoje schopnosti. Je presvedčený, že toto všetko nedostal, aby to zahodil, vyzliekol sa donaha, obliekol kutňu a začal spolu s podobne "postihnutými" žobrať ako istý bláznivý Talian pred 850 rokmi v Assisi, alebo aby si zavesil na krk stádo uličníkov ako ďalší šialený Talian pred 150 rokmi v Turíne, či nebodaj odišiel medzi ten ľudský odpad do zapáchajúcich ulíc Kalkaty ako jedna bigotná albánska rehoľníčka. A tak sa technokrat rozhodne hľadať sebe podobných, aby naplnil heslo: "Technokrati všetkých stavov, spojte sa!" A začne "demokratizovať" cirkevné štruktúry. Ako huby po daždi rastú u nás rady a snemy všetkého možného druhu, kde sa môžu naplno prejaviť aj laickí technokrati, pretože u nás treba, samozrejme, budovať aj laické štruktúry. Inak povedané, Cirkev sa stala spolu s politikou a futbalom ďalšou oblasťou, v ktorej sa cíti byť kompetentný takmer každý Slovák. Myslím, že všetci dobre vieme, v akom stave sa dnes nachádza slovenská politika a slovenský futbal.

Cesta technokratov nie je, napriek ich dobrému úmyslu, tou správnou cestou pre Cirkev. Skúsme namiesto tisíckrát naprázdno omieľaného slova evanjelizácia začať používať slovné spojenie Ježiš Kristus. Skúsme namiesto budovania štruktúr naplniť poslanie, ktoré sme dostali od Ježiša: hlásať radostnú zvesť, uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov (veríme ešte vôbec tomu, že sa to dá?). Vyskúšajme sa namiesto snemovania a radenia stretávať s Ježišom v modlitbe. A verme tomu, že tí traja vyššie spomenutí blázni, na rozdiel od technokratov, pochopili podstatu Cirkvi. Ten z Turína to vyjadril takto: "Daj mi duše a ostatné si vezmi!"

Roman Tarina