"No ten naj naj naj dôvod, prečo Ti vlastne píšem je, že som práve dnes dostal správu o prijatí na Katolícku univerzitu v Leuven, v Belgicku, a tak od radosti vyskakujem až po strop..."
Tak nejako som sa koncom apríla s dobrou správou pochválil bratovi. A naozaj, vyskakoval som pri tom... Z hľadiska vlastného úsilia odôvodnene. Po niekoľkých mesiacoch zvažovania možností, a hlavne po usilovnom písaní listov a zháňaní potrebných dokumentov, som mal konečne pocit, že moja námaha nebola zbytočná. Či bol dôvod k radosti aj z hľadiska objektívneho, čiže z hľadiska kvality Leuvenskej univerzity a kvality študentského života, o tom sa postupne presviedčam až teraz, keď tu žijem...
Leuven
Leuven je takmer deväťdesiattisícové mesto, situované veľmi výhodne len pol hodiny cesty vlakom od neoficiálneho hlavného mesta Európskej únie Brusselu. Je to univerzitné mestečko par excellence. So svojimi 575 rokmi existencie (ak, pravda, neberieme do úvahy niekoľkoročné zrušenie za Napoleóna) je Katolícka univerzita v Leuven najstaršou existujúcou katolíckou univerzitou na svete. Za tých takmer šesť storočí sa tu vystriedali osobnosti aj takého kalibru, ako Adrián z Utrechtu, ktorý bol v roku 1522 zvolený na pápežský stolec a prijal meno Hadrián VI.; dlhé roky tu prednášal Justus Lipsius, filológ, právnik a historik; ďalej matematik Gemma Frisius, slávny kartograf Gerard Mercator, botanik Rembert Dodoens, otec modernej anatómie Andreas Vesalius, no zo všetkých najslávnejší a najvplyvnejší bol bezpochyby Erazmus Roterdamský, ktorý tu štyri roky žil a pôsobil. Katolícka univerzita v Leuven tak nadobudla vynikajúcu reputáciu a aj z vlastnej skúsenosti viem, že "za morom" je považovaná za jednu z najprestížnejších univerzít sveta, čo sa humanitných vied týka. V súčasnosti tu študuje 26 368 študentov, z čoho 2163 (8,2 %) tvoria zahraniční študenti; pôsobí tu 4663 profesorov a výskumných pracovníkov, organizovaných do rámca 13 fakúlt, 50 katedier a zhruba 240 oddelení; medzinárodný charakter univerzity podčiarkujú aj štyri kompletne anglické akademické programy: filozofia, teológia, "religious studies" a kanonické právo.
Európske štúdiá
V angličtine je prednášaný aj program, ktorého som účastníkom: Európske štúdiá (M. A. in European Studies). Tento interdisciplinárny akademický program vznikol v roku 1988 ako odpoveď na rastúci dopyt po odborníkoch pre európske záležitosti. Devätnástimi predmetmi, z ktorých si každý študent vyberá ľubovoľných osem (jedinou podmienkou pri výbere predmetov je, aby boli rovnomerne rozložené do dvoch semestrov), kurz pokrýva oblasť ekonomiky, európskeho práva, politológie, sociolingvistiky a kulturológie. Prospekty sľubujú zaujímavé možnosti budúcej kariéry v rôznych oblastiach európskej integrácie - aká je realita, to vám zatiaľ povedať neviem. Sám by som po skončení rád pokračoval v štúdiách a v rámci PhD sa špecializoval na vzťahy Cirkvi a štátu v Európe. Všetko je to ešte len v štádiu plánov. To, čo môžem povedať s istotou už teraz, je fakt, že prednášatelia sú tu na vysokej úrovni, prednášky sú kvalitné a ja sa teším onému hrejivému pocitu, že som sa niečo naučil.
Mesto, kde tečie pivo a čokoláda
Mimo pokusu o alúziu na Písmo, tento podtitulok skutočne vyjadruje charakteristické črty Leuven. Možno aj preto ten úspech univerzity - dovolil by som si poznamenať s dávkou jemnej irónie. V Belgicku sa varí zhruba 350 rozličných druhov piva a aj samotné Leuven má - ako inak - svoj pivovar. Stella Artois, Leffe Blond a Leffe Bruin, Hoegaarten a mnohé iné, skutočne originálne chutiace pivá lákajú predovšetkým mladých obyvateľov tohto univerzitného mestečka do kaviarní, barov a krčmičiek, čo sú s takmer matematickou pravidelnosťou (a dosť hustou) rozložené pozdĺž príjemných gotických uličiek a námestí. Tešiť sa zo života, alebo, ako to tu často počuť, "to have fun", je v Leuven rovné samozrejmosti, ktorú najmä mladší študenti občas zdôrazňujú až s nástojčivosťou dogmy. Jednako, šťastím je, že nikto neimplikuje opak: ak sa teda riadiš zásadou "gaudeamus igitur", si normálny; ak však miesto piva dávaš prednosť vynikajúcej belgickej čokoláde niekde doma pri knihe, nikto ťa za nenormálneho ani nevyhlási, ani nebude považovať.
Zatiaľ čo leuvenské pivo a čokoláda dodávajú chuť študentskému životu, leuvenské počasie dokáže človeka akurát tak znechutiť. Problém je v tom, ako to tu ktosi výstižne vyjadril, že neustále musíš so sebou nosiť dáždnik aj slnečné okuliare. Výsledkom je, že v polovici októbra všetci zahraniční študenti bez výnimky a aj mnohí Belgičania poctivo rabujú obchody s hygienickými vreckovkami a večer si na cestu svietia červenými „raťafákmi“. Jednako, mestečko Leuven by nebolo tým, čím je, keby sa na adresu počasia nemohli vzťahovať rôzne žartovné poznámky. Nech už teda tečie pivo, alebo sa leje z oblohy, Leuven si uchováva svoje čaro.
Čo dodať na záver?
Rád by som svoje rozprávanie uzavrel odpoveďou na otázku položenú v úvode, či bol dôvod k radosti z prijatia na Katolícku univerzitu v Leuvene naozaj oprávnený. Jednoznačne áno. Samozrejme, každé opojenie z "novoty" postupne vyprchá, no až potom človek naozaj zisťuje, čo získava. Na jednej strane je tu celkom dobre viditeľný pokrok vo vzdelaní. No na druhej strane - a to zrejme platí o všetkých prípadoch štúdia v zahraničí - je tu síce menej očividný, no nemenej reálny rast osobnosti. Dobre to vystihuje parafráza na známe porekadlo: V koľkých krajinách/kultúrach si žil, toľkokrát si človekom. Domov sa už nikdy nevrátiš taký istý. Ak dokážeš novú kultúru akceptovať s otvoreným srdcom, ak príjmeš fakt, že nie si na Slovensku a nemôžeš od svojho nového prostredia chcieť, aby bolo Slovenskom, nielenže uvidíš hodnoty, ktoré by ti inak zostali ukryté, ale kdesi v hĺbke v tebe bude mocnieť láska. Nuž a či nemožno už toto samotné považovať za pokrok a dôvod k radosti?
Štefan Štofánik
