Peťo sa snažil vymyslieť úvodník. Akosi mu to nešlo. Vo chvíli, keď sa ten "pokus" začal podobať na kázeň, pre istotu všetko vymazal a nechal ma, ako pisárku, sedieť pri počítači. Pôvodne chcel možno napísať niečo o tom, aký veľký paradox vzniká v ľuďoch pred Vianocami, kedy sa majú pripravovať na príchod Spasiteľa a namiesto toho behajú po obchodoch a naháňajú darčeky v snahe vyhnúť sa potenciálnym príbuzným, ktorí robia to isté. Možno to tak však má byť. Pred narodením dieťaťa sa v rodinách väčšinou odohráva to isté. A možno je to príprava na niečo, čo je veľmi dôležité, na obdarovanie. Na to, že niečo darujeme a niečím budeme obdarovaní. Na to prvé sme si už zvykli. Poznáme starosti, keď márne pátrame zrakom po niečom, čo by bolo blízke človeku, ktorého sa chystáme obdarovať. Poznáme i tú druhú stranu, keď pod stromčekom už piaty rok objavujeme knihu alebo ponožky. Ale stáva sa... Aj na to sa treba pripraviť.
Dnes som dostala darček, taký predvianočný. Musím však uznať, že som nebola pripravená a vec, na ktorú som sa tešila a vlastne som ju aj chcela, som zrazu cítila ako niečo cudzie, niečo neosobné, kvôli čomu musím meniť veci a mierne sa prispôsobiť... A zrazu som si uvedomila, že nie je ľahké byť tým obdarovaným. Niekedy to nevieme ani v súvislosti s človekom. Vtedy som si spomenula na Pána. Určite sa dobre bavil a ja som sa veľmi hanbila. Ako budem schopná prijať Jeho príchod s otvoreným srdcom, keď ho uzatváram pre istotu hneď vo chvíli, keď zacítim riziko malých zmien, či upratovania... Treba urobiť priestor... Oveľa väčší, ako som dnes musela urobiť ja v spálni na skrinke. A treba ho urobiť niekde vovnútri a nie len v izbe... A hlavne, netreba ujsť do susednej izby aj so svojimi vecami, ktoré zrazu "nemajú svoje miesto". Ony svoje miesto majú, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Patria k novým veciam, ktoré prichádzajú, najmä, ak prichádzajú z lásky. Rovnako, ako my patríme k Bohu a On patrí k nám.
Keď som prišiel po chvíli k počítaču, našiel som napísaný úvodník. Zrazu som cítil radosť, že ma niekto (teda Zdenka) takto nepriamo obdaroval. Myslím, že uznáte, že v tom momente už nemalo význam písať niečo nové. Preto som sa rozhodol, že vám napíšem iba jedno:
ŽIVOT JE KRÁSNY A CEZ VIANOCE EŠTE KRAJŠÍ
A my vám prajeme, aby ste túto krásu a radosť prežívali celý rok 2001.
-peťo- -zdenka-
