Návrat Igora Baara (muzikál Pilátova žena, skladateľsko-aranžérsky a hudobne spolupracoval v polovici 90. rokov s mnohými gospelovými zoskupeniami a interpretmi) do slovenského gospelu sa udial v podstate na dvoch platformách. Prvou je jeho nové nahrávacie štúdio a hudobné vydavateľstvo B&B studio. Z jeho tvorby sme už mohli zazanamenať album Vianočný čas Antónie Ďurišovej (Dominik), potom prišla kazeta Lamačských chvál Braňa Letka a do tretice výberové CD ku koncertnej šnúre Pod jednou strechou. V jej rámci štyri formácie - Nynot, Bratia kapucíni, B.F.O. a Lamačské chvály prešli v júli niekoľko slovenských miest a mestečiek a ich posledný koncert v Námestove bol zároveň úvodným koncertom tohtoročného festivalu Verím, Pane.
Skupina Nynot vznikla v roku 1996. Vďaka turné Šanca pre lásku si ju v roku 1998 mohli všimnúť všetci gospeloví fanúšikovia. Práve Nynot je ďalším návratom Igora Baara. Jeho skvelá muzika na rozhraní medi jazzom a rockom a vynikajúci hlas jeho manželky Moniky dostali Nynot medzi absolútnu špičku slovenského gospelu. Ich kvalita by sa určite nestratila ani mimo gospelovej scény. Teším sa už na prvý album.
Bratia kapucíni sa predstavili s novými piesňami a tentokrát bez Stanleyho. Ich hudba je trochu vážnejšia, prekvapením sú skutočne nádherné gospelové texty. Nový, v poradí už štvrtý album, by mal vyjsť na jeseň.
B.F.O. predstavilo štyri piesne z posledného CD ...a ty mi chýbaš (1999) v novom zložení: bez Maťa Lišháka, no s novým gitaristom Gustom Čechom a hosťujúcim Igorom Baarom. Ten sa okrem inštrumentálnej spolupráce podieľal aj na aranžmánoch.
Päť piesní Lamačských chvál sú poslucháčom dobre známe z rovnomennej magnetofónovej kazety (1999). Škoda, že nevyšla aj CD verzia. Ako náhrada musí stačiť práve tento kompilát.
Projekt Pod jednou strechou pomôže fanúšikom spomenutých štyroch skupín preklenúť čas čakania na novú kazetu, či CD od svojho obľúbeného interpreta. Čas ukáže, koľko z týchto noviniek vyjde na labeli B&B studio a či sa táto značka presadí popri tradičných vydavateľoch, ako sú Spirit Art, či Lux communication.Návrat Igora Baara (muzikál Pilátova žena, skladateľsko-aranžérsky a hudobne spolupracoval v polovici 90. rokov s mnohými gospelovými zoskupeniami a interpretmi) do slovenského gospelu sa udial v podstate na dvoch platformách. Prvou je jeho nové nahrávacie štúdio a hudobné vydavateľstvo B&B studio. Z jeho tvorby sme už mohli zazanamenať album Vianočný čas Antónie Ďurišovej (Dominik), potom prišla kazeta Lamačských chvál Braňa Letka a do tretice výberové CD ku koncertnej šnúre Pod jednou strechou. V jej rámci štyri formácie - Nynot, Bratia kapucíni, B.F.O. a Lamačské chvály prešli v júli niekoľko slovenských miest a mestečiek a ich posledný koncert v Námestove bol zároveň úvodným koncertom tohtoročného festivalu Verím, Pane.
Pod jednou strechou - výber, CD, B&B studio, 2000, 63:37 min., 350 Sk
Konečne sme sa aj u nás na Slovensku dočkali chvál, ktoré spĺňajú štandard tohto žánru a nestratili by sa ani v konkurencii európskych, či amerických chválových skupín. Cesta k tomuto konštatovaniu trvala takmer osem rokov. Najprv v Košiciach v Apoštolskej cirkvi vynikol zbor, ktorý chcel chváliť a hlásať radostnú zvesť. Ten bolo niekoľko rokov počuť pod názvom AC. Svoju tvorbu pravidelne rok čo rok prezentoval na kazetách. Postupom času sa AC vyprofilovalo do chválovej skupiny s lídrom Mirom Tóthom a s novým názvom Tretí deň. V minulom roku vyšla nová nahrávka konečne aj na CD nosiči s názvom Boh je mojou spásou. 13 piesní a záverečná inštrumentálna bodka reprezentujú klasický bigbítový stredný prúd. Texty sú jednoduché, ľahko zapamätateľné, s častými opakovaniami, aby sa počas ich koncertu mohol každý pripojiť. Miro Tóth s prehľadom zvláda nielen hlásanie slova, ale so svojím príjemným hlasom aj všetky sólové vokály a k tomu ešte aj akustickú gitaru. Ďalej je na CD, ale aj na výborných živých koncertoch počuť basovú gitaru, klávesy, bicie a dychy. Trio vokalistiek dáva albumu to správne worshipové vyznenie. Autorsky sa na CD podieľali Miro Tóth a saxofonista Ján Hrubovčák. Pre Tretí deň je však najcharakteristickejší ich zápal pre hlásanie evanjeliového posolstva a pre chválenie nášho Pána. Ich vystúpenia nie sú koncertami, ale evanjelizáciou. Oni sa hudbou a spevom modlia a ich publikum sa k ním pridáva. Kus tejto atmosféry je doslova hmatateľný aj z nahrávky. Navyše ich potenciál oslovovať týmto spôsobom mladých ľudí je skutočne obrovský. Kto mal možnosť vidieť ich vystúpenia na festivaloch Haleluja, Lumen, či CampFest mi dá určite za pravdu. Na záver len dve poznámky: album s veľmi prijateľnou cenou ma dosť mizernú dostupnosť. V distribúcii Rosy ho napríklad nezoženiete. Preto skúste (aj v prípade záujmu o vystúpenie, či ich staršie audiokazety) kontaktovať priamo skupinu na adrese: Miro Tóth, Tretí deň, Apoštolská cirkev, Werferova 1, 040 12 Košice resp. www.tretiden.sk
Tretí deň: Boh je mojou spásou (chvály 7), CD a MK, Art Lumen, 1999, 66:03 min., 290 Sk/ 150 Sk
September priniesol na náš gospelový trh novinku avizovanú už na projekte Pod jednou strechou - nový album bratov kapucínov. Názov Inak je výstižný. Svojich fanúšikov zaskočili Kapucíni hneď niekoľkokrát. Na prvý pohľad netradičný papierový obal CD miesto klasickej plastovej škatule s obrázkom feferónok (či chili papričiek?). Booklet je po rôznych predchádzajúcich grafických experimentoch nečakane strohý, ale informačne úplne dostačujúci. Menší šok zrejme vyvolá fakt, že nielen úplne chýba Stanley, ale aj akýkoľvek veselý hudobný "úlet" typu Kohútik jarabý, či Kapucínsky rockenroll. A poriadny šok až zdesenie vyvolá prvá pieseň S.O.S. (inak žalm 104) s boostrovanými el. gitarami, ostrými bicími a klávesmi v rockovo-rapovom rytme. A veruže aj zvyšok albumu (s výnimkou piesne Domov) dáva jasne najavo, že na trojicu chlapíkov v kapucínskych kutniach, so španielkou a harmoniku spievajúcich vo folkovom rytme veselé, romantické, či františkánsky jednoduché gospelové piesne môžeme zrejme zabudnúť. Čo nás teda pri počúvaní čaká? Samozrejme kapucíni: "základná" trojica Félix a Ondrej Tkáčovci a Michal Hirko, za bicími Noro Pšenčík a s gitarou Paľo Prihnatný a nové tváre Marek Hirko a Braňo Fabo. Nový rockový zvuk a štýl si pochopiteľne vyžaduje viac nástrojov a muzikantov a tak inštrumentálne vypomáhajú ne-kapucíni Juro Šušaník (bicie), Henrich Novák (dobro, steel gitara), Emil Formánek (gitara a basa) a najmä Igor Baar (gitara, basa, klávesy, aranžmány a mix). Ďalej sa dočkáme 17 skladieb (jedna je v dvoch verziách), ktoré skomponovali Félix (6), Ondrej (4), Mišo (1), ako aj Marek (2) a Braňo (3). Toto široké autorské zázemie sa prejavilo na žánrovej pestrosti: základnú rockovú líniu doplnenú väčšinou predohrami s akustickou gitarou, či fúkacou harmonikou, ale tu a tam aj iný žáner: už spomínaný folkový Domov, acapella v Žalme 150, či recitatív v Márie z Magdaly. Čo je však najpozoruhodnejšie sú texty. Priznám sa, že tak kvalitné gospelové texty som na Slovensku ešte nepočul. Žiadne banality o kavkách či horkej čokoláde, ale ani "ježiškovanie" v každom treťom slove. Ale zrelé výpovede zrelých ľudí o ich vnútornom svete a prežívaní viery. Ich autormi sú väčšinou sami skladatelia a zároveň aj interpreti piesní, s výnimkou Félixových, ku ktorým tri texty napísala Eva Žilineková a dva jeho brat Ondrej. Najviac sa mi páčilo vyznanie modernej Márie Magdalény v piesni Prosím (text Eva Žilineková), ktorú skvele interpretovala Monika Baarová, vážne otázky dnešného mladého človeka v piesni Jób (text Braňo Fabo) a krásna spomienka venovaná zomrelým spolu-bratom kapucínom v piesni Za bratmi (text Ondrej Tkáč). Booklet k tomuto CD je v podstate malou básnickou zbierkou. Charakteristické je, že album začína aj končí žalmom. Najmä ten záverečný Žalm 150 je naozaj vydarenou čerešničkou na torte. Félix dokázal, že chórový spev žalmov má svoje čaro a silu aj vtedy, keď gregoriánsky nápev nahradí, mierne jazzová melódia. Čo dodať na záver? Nový album bratov kapucínov ma prekvapil svojim hudobným vyznením, nadchol svojimi textami a nechal mi v hlave vŕtať dve otázky: kde doteraz kapucíni schovávali tak dobrých muzikantov, ako sú Marek Hirko a Braňo Fabo, a prečo je Kapucínske menu také ostré?
KAPUCÍNI: Inak, CD a MK, Minor, 2000, 56:43 min., 300 Sk / 150 Sk
IONA je meno škótskej skupiny, ktorá sa za 11 rokov svojej existencie stala legendou v hudbe, ktorá je známa ako ethno-pop, či celtic. Všetko sa začalo, keď sa David Fitzgerald (je to ten pán, ktorý hral pred 4 rokmi na LUMENe v Trnave) navštívil ostrov Iona. Práve odtiaľ totiž írsky misionár sv. Kolumbán priniesol evanjelium do Škótska. Atmosféra tohto "svätého" ostrova na neho mimoriadne zapôsobila a hneď po návrate sa o ňu podelil so svojím priateľom Daveom Bainbridgeom, čo sa hneď prejavilo na názve a koncepcii skupiny, ktorú sa práve chystali založiť. Keď potom objavili fantastický hlas Joanne Hogg začala sa strmá cesta Iony ku hviezdam. Dodnes je lemovaná 4 štúdiovými albumami: Iona (1990), The Book of Kells (1992), Beyond these Shores (1993), Journey into the Morn (1995) a 2 živými albumami: Heaven´s Bright Sun (1997), Woven Cord (1999). Od roku 1997 začali niektorí členovia skupiny realizovať vlastné projekty a tak sa po ročnej pauze (1998) IONA zišla v novom zložení: Joanne Hogg - sólo spev, Dave Bainbridge - gitary, keyboardy, Troy Donockley - multiinštrumentalista, Phil Barker - bicie, Frank Van Essen - bicie. Práve táto zostava sa po piatich rokoch vrátila do štúdia a v marci 2000 natočila nový album Open Sky. Otvorené nebo je mystickým zážitkom sv. Kolumbána, ktorý prežil na ostrove Iona, keď videl neopísateľné svetlo a počul nádherné piesne a hlasy. 11 skladieb na CD je spojených práve touto legendou. Autorsky sa na nich podieľali všetci členovia skupiny. Dominantnými sú mohutné hudobné opusy: 10 minútové Woven Cord a Castlerigg, či 23 minútový do troch častí rozdelený Songs of Ascent. Nádherná pokojná atmosféra keltských zvukov sa postupne zosilňuje, aby v záverečnom finále prešla do mohutného rockového chorálu s dominantnými bicími, doplnenými gitarami a píšťalami. Bohatstvo použitých zvukov doslova láka poslucháča ponoriť sa do nich a prežiť kúsok nádherného a nevšedného zážitku sv. Kolumbána. Akokoľvek, nové zloženie skupiny vytvorilo nový zvuk: pevnejší, mohutnejší, rockovejší a zároveň nový štýl dlhých skladieb. Čo na to povedia skalní fanúšikovia tejto skupiny v tejto chvíli posúdiť neviem. Mne sa však táto IONA rozhodne páči. A vám všetkým ju môžem len odporučiť.
IONA: Open sky, CD, Alliance Music, 2000, 73:30 min., 630 Sk
Na projekte WoW každoročne vychádzajú výbery toho najlepšieho, čo sa v danom roku na gospelovej scéne objavilo. Blížiace sa milénium inšpirovalo tvorcov edície k dvom milým malým výnimkám. Okrem výberu z poslednej dekády WoW: The 90s je to výber tých "najsilnejších súčasných chvál". Aby o 30 vybraných piesňach toto tvrdenie naozaj platilo, museli spojiť svoje sily tri najväčšie a najznámejšie hudobné vydavateľstvá, ktorých hlavným programom je muzika štýlu praise & worship: britský Vineyard Music, americký Marantha! Music a najmä dnešná jednotka v tomto štýle Integrity Music, na ktorých značke Hosanna! Music vychádzajú v súčasnosti také hviezdy ako Ron Kenoly, Alvin Slughter či Hilsong. časový záber rámcuje Father I Adore You z roku 1972 a Come, Now Is The Time To Worship z roku 1998. Šesť piesní vzniklo v 70. rokoch a po 12 piesní v 80. a 90. rokoch. Z mien jednotlivých lídrov chvál aspoň Roy Kenoly, Darlen Zschech, Don Moen, Paul Baloche či skupina Delirious. Všetky chvály sa radia k strednému prúdu súčasnej hudby, niekde majú navrch klavír a sláčiky, niekde elektrické gitary a bicie, niekde vokálny zbor. Čo však všetky piesne spája je ich kvalita bezohľadu na dátum vzniku. Tvorcovia výberu mali šťastnú ruku. Keďže väčšina piesní je na Slovensku neznáma, dúfam, že si tento výber nájde miesto v diskotékach všetkých, ktorých oslovuje silná hudba a posolstvo chvál. Verím, že k tomu dopomôže aj veľmi priaznivá cena tohto kompilátu.
WOW - Worship: Today´s 30 Most Powerful Worship Songs, 2CD/2 MK, Integrity Music - Marantha! Music - Vineyard Music, 1999, 60:28 min./62:13 min., 750 Sk/350 Sk
Drobec
Film: Krajinka
Hurá! Sláva! Heuréka! Na Slovensku vznikol nový film. Slovenský!!! Už sa ich tu zopár v poslednej dobe natáčalo (najmä z českej produkcie), ale tento je po dlhej dobe skutočne slovenský. Poďme ale po poriadku.
…príbeh o krajinke, ktorá sa stratila z mapy. "Táto krajina akoby nikdy ani nebola, nikto si ju nepamätá, nikto o nej nehovorí." Lokalizácia a autenticita nie sú dôležité. Podstatná je krajinka a osudy jej ľudí. Veselé, ale aj tie smutné. Reálne, ale aj tie, ktoré sa tradovaním zhmotnili a preniesli do reálneho sveta. Všetko sa začína akoby zázrakom. Malý Imriško sa zadrhne šípkou a doktor Roth (aj napriek tomu, že je šabat) mu jediným vdýchnutím cigaretového dymu vráti život. Prvý, akoby rozprávkový príbeh so šťastným koncom sa odohráva čierno-bielo. Farebnosť vnášajú osudy ďalšie, či už je to statočný vojačik Cypro (Csongor Kassai) so svojimi "vybojovanými" hodinkami, alebo tulák Cyril, ktorý sa nedá ľahko vyhnať zo zabíjačkového dvora a nakoniec mu musí pomáhať patrón pútnikov a cestujúcich sv. Krištof. Radostné a veselé časy sa však krajinke končia. Prichádza vojna. To, čo bolo doteraz samozrejmé a isté sa stáva neistým. Tam, kde vládlo ticho a pokoj sa vkráda chaos. Krajinkou prechádzajú vojská. Najprv maďarské, potom nemecké a keď sa zdá, že je po všetkom, prichádzajú Rusi. Časy udavačstva, hrôzy a strachu. Všetko však akoby len načrtnuté do skicára, bez zbytočnej expresivity a agresie. Plynie tu akási bezmocnosť a neskôr aj pasia nad tým, čo sa deje okolo. Židia miznú z miest a dedín a zrazu si človek uvedomí, že to všetko nie je len také samozrejmé…
Po vojne sa život vracia do starých koľají. Striedanie čierno-bielých dokumentačno-dobových sekvencií s farebným obrazom krajinky úzko korešponduje s koloritom životného smutno-veselého kolobehu. Len príbehov s veselým koncom je akosi pomenej. Zúrivý Sibert (Jan Kraus) trápi svoju dobrú mamičku a krajčírovi Ondrášovi (Marián Labuda), známemu šibalovi, nepomôže nič. Napriek tomu, že žije (a tiež aj šije) celkom poctivo, pre tých hore je predsa len protištátnym živlom a tak jeho dielňu znárodnia. Kolobeh života sa uzatvára a pytliak Imras z posledného príbehu nie je nik iný ako náš malý neborák Imriško...
Mozaika príbehov, osudov a postáv. Režisérovi Martinovi Šulíkovi sa táto vernisáž vynikajúco podarila. Zachytil nielen kolobeh a suchopárny zväzok osudov nikomu nič nehovoriacich ľudí, dôležité je, že sa mu podarilo vykresliť atmosféru a kolorit. Práve tieto atribúty dávajú aj jeho predchádzajúcim filmom esenciu nadčasovosti a silu vypovedať rovnakou pôsobivosťou aj po čase. Na celkovom filme a aj na jednotlivých príbehoch cítiť niekoľkoročnú vyzretosť. So scenáristom Dušanom Dušekom začal Martin spolupracovať už v období snímky Všetko, čo mám rád. Jednoducho si rozprávali príhody a témy, ktoré ich zaujali. Keďže to bolo v časoch, keď na Slovensku nebolo príliš veselo, film mal slúžiť na rozveselenie. Ale v procese vývoja a určitého dospievania zistili, že krajina prešla akýmsi zvláštnym oblúkom a veselosť sa z nej začala akoby vytrácať. Všetko je to ešte umocnené vynikajúcou sukcesívnou hudbou Vlada Godára. Aj keď je záver čoraz smutnejší, stále je badať aspoň náznak nádeje. Paralelou tomuto smútku je aj smrť Martinovho otca a Dušanových bratov počas príprav filmu. Týmto trom je aj film venovaný.
Čo dodať na záver? Za posledných päť rokov sa vo filmovej produkcii na Slovensku skutočne veľa neodohralo. Boli to buď trápne banality zúfalo pretekajúcich dvoch Fontán (pre Zuzanu), historicko-dokumentačné Papierové hlavy, Orbis Pictus, snímky mapujúce rôzne psychické stavy jednotlivcov a spoločnosti Rivers of Babylon, Tábor padlých žien, Modré z neba a rozprávka Sokoliar Tomáš. Krajinka prináša nový rozmer ľudských osudov a zrkadlový obraz toho nášho smutno-veselého sveta. Nič menej, nič viac. Niekedy to však stačí.
réžia: Martin Šulík, scenár: Dušan Dušek, Martin Šulík, kamera: Martin Štrba, hudba: Vladimír Godár (na motív Kaddish Mauricea Ravela spieva Iva Bittová), výprava: František Lipták.
Hrajú: Marián Labuda, Viera Topinková, Věra Galatíková, Jan Kraus, Csongor Kassai, Vilma Cibulková, Ivan Gontko, Anna Šišková, Ján Melkovič, Dorotka Nvotová...
Producent: Rudolf Biermann, Produkcia: Charlie´s, Slovenská premiéra: Bratislava 22. 9. 2000 http://www.krajinka.sk
Peter Motyčka
