|
Deja Vu
všetko čo prežívam už som prežil
to čo cítim som už cítil
tak na čo ešte?
de javu-
pocit neznámeho javu
pred čím utekám?
dej avu-
dej naznámeho pocitu
tma sa stáva svetlom môjho osobného
priestoru
deja vu-
pocit známeho pocitu
deja vu
aj tieto riadky som už písal...
Bohuš
Non - sense
vyložiť nohy na stôl
oprieť si hlavu o stenu
prižmúriť oči
nemyslieť
to by bol krásny pocit
byť chvíľu nikým
a pritom si namýšľať
že som kráľom sveta
bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ
toľko zodpovednosti naraz by asi
moje ja neunieslo
radšej na to
nemyslieť
prižmúriť oči
oprieť si hlavu o stenu
vyložiť nohy na stôl
toto je krásny pocit
Mirko
|
Rozhovor
V nekonečnom hluku ulice
ponoríš sa zrazu
do ticha seba samého.
Každý hlas zanikne
a ty sa rozprávaš
iba s Ním
kdesi hlboko,
hlboko.
Porozpráva ti o tom,
aký je rád, že Ho
znova nachádzaš.
Pri srdci začína
ti byť horúco
a v úžasnom pokoji
svojej vlastnej duše
zabúdaš vystúpiť z električky...
Mirko
B,M: Tak toto Vám musíme povedať. Jeseň si znovu obhájila svoje farby: žltú, oranžovú, červenú, hnedú, ba aj ešte stále zelenú.
B: ...a ešte tajomstvo. Tá žltá, to je zo slniečka.
M: Čo si spadol, z mesiaca? Vidím ako klameš, máš fialový nos.
B: Ja neklamem. Ale zabudli sme na čiernu.
M: Tá predsa nepatrí jeseni.
B: ...ale patrí životu.
M: To áno, ale teraz hovoríme o jeseni, a tá je pekná, farebná, rozprávková, poetická. A vôbec, iba o nej písať a písať.
B: Tak Ty píšeš? Poéziu! Daj sa mi svete. Ešte to dnes niekto číta? ...to poznám, tiež si to čí
Mirko a Bohuš
/ to len aby ste nás nebodaj nespoznali/.
|