Koniec XX. storočia poznamenaného ateizmom je prekvapivo charakterizovaný opätovným obnovením záujmu o duchovno a nadprirodzeno. Tomuto trendu sa samozrejme prispôsobuje aj Hollywood. A tak sa do našich kín na prelome rokov dostalo niekoľko filmov dotýkajúcich sa týchto tém.
Mystifikácia a recesia
Tieto dve slová výstižne charakterizujú film Záhada Blair Witch. Dvaja neznámi filmári Daniel Myrick a Eduardo Sánchez rozbili prasiatko a za 40000 USD natočili film. Riadili sa heslom „čo najjednoduchšie a čo najlacnejšie“. A stal sa zázrak: za prvý týždeň tržba 30 mil. USD a doteraz v USA viac ako 150 mil. USD. Ako je to možné? Ja skutočne neviem. Ale Američania musia byť každopádne divní ľudia. Všetko začína úvodom, v ktorom sa dozvieme, že sa nedávno v lesoch Marrylandu našiel filmový materiál, ktorý zrejme natočila trojica študentov, ktorá je už pár rokov nezvestná. A tak sledujeme akýsi dokument na tému “Povesť o čarodejnici z mestečka Blair”, ktorý nakrúca študentka filmu Heather, spolu so svojimi priateľmi - kameramanom Joshom a zvukárom Michaelom. Najprv chodia po mestečku a vypytujú sa na rôzne chýry a povesti domorodcov. Potom vyrazia na trojdňový výlet do lesa, aby našli “stopy” po čarodejnici. Lenže zablúdia. Predstavte si Amíka bez mobilu, kreditky, TV a auta. Jednoducho zúfalstvo. A presne tento pocit ich postupne napĺňa. A hystéria rastie každou minútou... K tomu všetkému je celý film točený videokamerou a 16mm kamerou, ktoré si trojica sama nosí a strieda sa pri nich, takže obraz sa trasie, rozostruje, či prekmitáva. Navyše distribútori okolo filmu vytvorili zdanie pravdivosti (herci majú vo filme svoje skutočné mená). No ani to všetko nedokázalo prekonať „kultúrnu bariéru“ medzi americkým a naším publikom. Tam, kde sa bolo treba báť, sa polovica kina smiala. Predsa len pre našinca nie je pobyt v lese či trampovanie len tak pod širákom ničím nezvyčajným. A zablúdiť sa podarilo určite každému z vás. A keby ste boli chytrejší mohli ste o tom natočiť film a dobyť s ním Ameriku.
Záhada Blair Witch (The Blair Witch Project)
réžia, scenár, strih: D. Myrick, E.Sánchez, v hl.úlohách: H.Donahueová (Heather), M.C.Williams (Michael), J.Leonard (Josh), USA, 1998, 88 min.
http://www.blairwitch.com
http://www.seznam.cz/blairwitch
Schvarzenegger kontra diabol
Po niekoľkých rokoch a bypasse srdca sa svalnatý Arnold vrátil na plátno kín. Lenže tentokrát nie do sci-fi či fantasy, ale do reality New Yorku, kde 31.12.1999 má Satan jedinú možnosť za tisíc rokov ako sa dostať na svet a začať svoje panovanie (akoby tu doteraz nevládol). A keďže know-how si vypožičal od Boha, musí oplodniť vybranú ženu, z ktorej sa Pán sveta potom narodí. Nič netušiace dievča Christine Yorková je zatiaľ ako vo vatičke pripravovaná Satanovými pozemskými služobníkmi na deň D. Ale pozor! Je tu aj alkoholom a stratou rodiny poznamenaný drsňácky ex-policajt a v súčasnosti bodyguard s biblickým menom Jericho. A ten skríži cestu Satanovi ktorý využíva telo a podobu uhrančivého bohatého bankára. Film má len jeden problém, ale podstatný. Pokiaľ by bol Satan skutočne zvrhnutým anjelom, disponoval by zrejme dostatočnou mocou na to, aby svalnatého Arnyho behom sekundy spacifikoval na kôpku popola. Lenže ono to dopadne naopak. A taký truľo veru diabol nie je. Ibaže by si prial, aby si to ľudia o ňom mysleli! Ako vyzerá vo filme Cirkev? Čudne. O príchode diabla vie. Hľadá vyvolenú ženu. Ale tie metódy... V pivnici pod kostolom tím jezuitov s výpočtovou technikou vypočúva stigmatizovanú vizionárku. Iný tím fundamentalisticky orientovaných rosenkruciánov je aktívnejší, a nešťastnej Christine viackrát siaha na život. Raz dokonca dýkou v ruke kardinála. Ťažko nájsť na film Koniec dní inú charakteristiku, ako veľmi rozpačitý a nepresvedčivý.
Koniec dní (End of Days)
réžia, kamera: P.Hyams, v hl. úlohách: A.Schwarzenegger (Jericho Cane), G.Byrne (Satan), R.Tunneyová (Chris Yorková), USA, 1999, 122 min.
http://www.end-of-days.com
Pán lží a poloprávd
Pre kresťanov nie je pojem stigmy neznámy. Tieto nevysvetliteľným spôsobom vzniknuté rany na tých miestach tela, kde bol klinmi, mečom, či tŕňovou korunou zranený aj Ježiš, sa veľmi zriedka vyskytujú u niektorých svätých (František z Asissi, páter Pio). Vo filme Stigmata (neviem prečo ten český tvar) je však nimi postihnutá neveriaca mladá žena z New Yorku. A za touto záhadou odchádza vatikánsky špecialista na nevysvetliteľné záležitosti vedec páter Kiernan (aká náhodička – hrá ho Gabriel Byrne, Satan z predchádzajúceho filmu). Kaderníčka Frankie dostáva rany postupne, a je to veru riadny horor. Navyše evidentne javí známky posadnutia (obrovská sila, iný hlas, píše v jazyku, ktorý neovláda). A čo je pointou filmu, ktorý sa hodinu javí ako úplne seriózny pokus o „cirkevný thriller“? Budem nezdvorilý a prezradím ju. Kdesi v juhoamerickom pralese pôsobil exkomunikovaný mních, kedysi významný biblista, ktorý pri výskumoch objavil tzv. Piate evanjelium. Nadiktoval ho priamo Ježiš, a toto posolstvo je pre dnešnú oficiálnu a organizovanú Cirkev (rozumej katolícku) veľmi nebezpečné. Ježiš v ňom hovorí, že Cirkev ani kostoly netreba, stačí mať Boha v sebe. Vatikán sa snažil všetkými prostriedkami toto “evanjelium” zatajiť. Po smrti mnícha sa jeho ruženec dostal ako suvenír do rúk americkej turistky – Frankiinej matky, ktorá ho poslala svojej dcére. A práve cezeň tento „padre“ po svojej smrti posadol (!!!) Frankie, aby sa jeho posolstvo a celoživotné dielo (originál a úplný preklad evanjelia) nestratilo. Samozrejme, keď vatikánsky kardinál Houseman zavetrí, čo sa v New Yorku deje, okamžite preberie vec do svojich rúk. Unesie Frankie, začne na nej konať celkom logicky exorcizmus, ktorý po chvíli komunikácie s mŕtvym mníchom cez médium Frankie celkom nelogicky zmení v škrtenie (zdá sa, že americkí filmári sa našli v zobrazovaní kardinálov vraždiacich nevinné mladé devy – viď. tiež predchádzajúci film). Samozrejme, je tu páter Kiernan, ktorý tejto znôške lží a hlúpostí, ako skutočný „vedec“ uverí a Frankie zachráni. Práve on príjme mŕtveho posolstvo, objaví jeho dielo a stane sa jeho nasledovníkom. Na filme je okrem iného zarážajúce veľmi pravdivo vykreslené posadnutie, ako aj obdržanie stigiem. Je evidentné, že autori čerpali priamo zo zdrojov a prameňov Cirkvi (viď. www stránka). Ďaľšou „zaujímavosťou“ je, že film je natočený rýchlym a pestrým videoklipovým štýlom s kvalitnou súčasnou muzikou (časopis Cinema ho označil ako „Exorcista light“ v štýle MTV). Teda určený je najmä mladým divákom. Aj keď diabol v tomto filme nevystupuje, je ho cítiť spoza kamery. Akoby si v Holywoode objednal lákavý inštruktážny snímok na tému „Aká otrasná je dnešná katolícka Cirkev“ a potom doň zmixoval pravdy, polopravdy aj úplné klamstvá a napokon to celé servíroval v prvotriednej úprave. Mne bolo z tohto „kokteilu“ na zvracanie!
Stigmata
réžia: R.Wainwright, v hl. úlohách:
P.Arquettová (Frankie Paggeova), G.Byrne (otec Andrew Kiernan), USA, 1999, 102 min.
http://www.mgm.com/stigmata
Čo ak je to pravda?!
Normálny človek má 5 zmyslov, keď je niekto na niečo zvlášť citlivý, hovoríme že má Šiesty zmysel. Ale vidieť mŕtvych, to je mi veru divný šiesty zmysel. Malcolm Crowe bol úspešný detský psychiater. Ale jeden pekný večer ho jeho bývalý pacient, ktorému zrejme veľmi nepomohol, postrelil a vzápätí spáchal samovraždu. Prešiel rok. Dr. Crowe má pod dohľadom osemročného chlapca Cola. Za jeho problémami a neobľúbenosťou medzi deťmi je cítiť akýsi obrovský strach. Veľmi podobný prípad, ako ten, ktorý mal pre dr.Crowa pred rokom také neblahé dôsledky. Malcolm cíti šancu svoju vtedajšiu chybu napraviť. Všetok čas, aj za cenu odcudzenia sa svojej manželke, venuje Coleovi. Ten sa mu zdôverí so šokujúcim priznaním: vidí mŕtvych, ktorí za ním neustále prichádzajú. Dr. Crowe neverí, ale postupne nachádza indície, ktoré dávajú chlapcovi za pravdu. Viac už prezrádzať nebudem. Len toľko, že som počas filmu utrpel dva riadne šoky. Prvý, keď som si uvedomil, že podobný príbeh som už počul. Bolo to rozprávanie ľudí, ktorí prešli kurzom rozšírenia vedomia Silvovou metódou. A tí najcitlivejší mohli počuť “astrálne hlasy”. Tie však neboli z vesmíru, ale boli to hlasy mŕtvych, ktorí žiadali o pomoc. A tí, ktorí im začali pomáhať, sa stále viac a viac približovali k blázincu. A keďže režisér M.Shyamalan je indického pôvodu, má určite blízko k východným duchovným praktikám a zrejme mal odkiaľ čerpať pre scenár, ktorého je tiež autorom. Druhý šok som utrpel v závere filmu, keď ma záverečná pointa doslova knokautovala. Klobúk dole pred 26-ročným režisérskym debutantom, ktorý dokázal bez akýchkoľvek trikov vykúzliť mrazivú atmosféru strachu. A z outsiderového filmu urobil druhý najúspešnejší film roka v USA a zároveň jedného z najhorúcejších kandidátov na Oscarov. Nominácia by sa mohla ujsť za životnú neakčnú úlohu aj Bruce Willisovi. Každopádne Oscara za vedľajšiu mužskú úlohu má zrejme rezervovaný 11-ročný H.J.Osment za vynikajúce stvárnenie malého Colea. A čo dodať na záver? Nenechajte si ujsť tento inteligentný psychologický horor, na ktorom je najmrazivejší pocit, že to môže byť pravda.
Roman Tarina
Šiesty zmysel (The sixth sense)
réžia a scenár: M. Night Shyamalan, v hlavných ulohách: Bruce Willis (Malcolm Crowe), H.J.Osment (Cole Sear), USA, 1999, 107 min.
http://www.movies.go.com/sixthsense