Amnesty International (AI), nezávislé celosvetové hnutie na ochranu ľudských práv, prehralo v januári boj s americkou súdnou mocou. Porota v štáte Texas, aj napriek celosvetovej e-mailovej akcii proti trestu smrti detí v USA, nazvanej „Kde ste boli predtým, než sme sa stali hrozbou?!“, odsúdila troch ľudí, ktorí v čase spáchania trestného činu nemali ešte 18 rokov. Za posledné desaťročie sa v USA vykonalo 11 z 20 popráv mladistvých na svete.
V poslednom, treťom prípade, žiadali aktivisti AI o udelenie milosti pre Glena Charlesa McGinnisa, 26-ročného černocha, ktorý ako 17-ročný počas lúpeže v práčovni v Conroe, štáte Texas, zavraždil belošku Lety Anny Wilkersovovú.
Amnesty International sa odvolávala na Medzinárodný pakt o občianských a politických právach dieťaťa zakazujúci trest smrti pre detských páchateľov, ktorí v čase spáchania zločinu mali menej ako 18 rokov. Trest smrti je v rozpore s nezrelosťou detí, ich schopnosťou ďalšej nápravy a nerešpektuje skutočnosť, že spoločnosť dospelých má aspoň minimálnu zodpovednosť za zločiny detí. Spoločnosť v prípade Glena McGinnisa a ďalších dvoch detských páchateľov, ktorí boli v januári 2000 popravení, podľa AI zlyhala úplne.
Pri súdnom procese okresný prokurátor nástojčivo žiadal trest smrti, opisujúc Glena McGinnisa ako chronického kriminálnika, ktorý by bol, ak zostane nažive, hrozbou pre spoločnosť. Obhajoba priniesla dôkazy o ťažkom detstve obžalovaného, ako aj o možnosti jeho pevýchovy v prípade, ak bude žiť v štruktúrovanom prostredí.
Glenova matka sa živila prostitúciou v jednoizbovom byte, v ktorom bývali spolu so synom. Bola niekoľkokrát uväznená pre problémy s drogami. Jeho nevlastný otec, ktorý s nimi dva roky žil, ho ako desaťročného znásilnil, bil baseballovou pálkou po hlave a spolu s matkou mu popálili brucho horúcim olejom. Štátna organizácia na ochranu detí musela niekoľkokrát zakročiť, zakaždým však chlapca po liečení vrátila do toho istého prostredia. Glen utekal z domu, ale vždy ho pri krádeži v obchodných domoch prichytili a znova vrátili k matke. V jedenástich rokoch ušiel z domu navždy a prestal chodiť do školy. Striedavo žil na uliciach Houstonu, v autách, prázdnych bytoch a v štátnych zariadeniach pre mladistvých. V dobe vraždy v práčovni bol prepustený na podmienku za krádež auta.
Zamestnanci zariadenia pre mladistvých pri súde svedčili, že bol disciplinovaný a správal sa slušne. Jedna zo zamestnankýň povedala porote, že uvažovala o adopcii Glena McGinnisa potom, čo s ním pracovala v dobe jeho zadržiavania.
Porota sa spočiatku skladala zo 102 ľudí – z 3 černochov a 99 belochov. Sudca prepustil 22 z 35 porotcov, ktorí požiadali, aby boli z procesu ospravedlnení, vrátane všetkých troch černochov, pričom len minimálne skúmal dôvody, prečo žiadali o ospravedlnenie. Glen McGinnis bol popravený koncom januára tohto roku vo veku 26 rokov.
Budúcnosť začína právami detí
AI vo svojej činnosti často upozorňuje na individuálne prípady detí, ktoré boli obeťami porušenia ľudských práv ako týranie, zlé zaobchádzanie alebo nezákonné popravy detí. Usiluje sa rozvinúť prácu pre deti v troch rozličných oblastiach: spravodlivosť pre mladistvých, deti vo vojnových konfliktoch a deti v komunite a rodine.
Komplexný základ pre ľudské práva dieťaťa predstavuje Dohovor o právach dieťaťa (DPD), prijatý VZ OSN v roku 1989. Ratifikovali ho všetky členské štáty OSN okrem najchudobnejšieho - Somálska, ktoré už dlhšiu dobu nemá centrálnu vládu, a najbohatšieho štátu sveta – USA.
Dohovor zvýrazňuje rodinu ako prirodzené prostredie pre výchovu dieťaťa, dáva základnú povinnosť štátu ochraňovať deti od všetkých foriem zneužitia, zanedbania a vykorisťovania, aj keď tieto nemusia byť prevádzané priamo štátnymi zamestnancami. Dohovor odmieta tradičnú predstavu, že štáty nie sú zodpovedné za zneužitia spáchané v rodine alebo komunite. Domáce násilie, napr. nútená detská práca alebo prostitúcia, sú väčšinou páchané jednotlivcami, ale vlády môžu byť brané na zodpovednosť za zlyhanie svojej zodpovednosti ochraňovať deti pred takýmito zneužívaním. Podľa Dohovoru sú všetky krajiny povinné uzákoniť minimálny vek zodpovednosti za trestný čin, ktorý by nemal byť fixovaný na veľmi nízku vekovú hranicu, majúc na zreteli emocionálnu, mentálnu a intelektuálnu zrelosť. V prípade, že štát uzná hranicu kriminálnej zodpovednosti pod 18 rokov, práva obsiahnuté v Dohovore sa stále aplikujú. Aj napriek tomu, že Dohovor zaručuje deťom ich základné práva, AI chce aj naďalej pripomínať krajinám ich povinnosti voči deťom. Dôvod je jednoduchý. Hoci Dohovor akceptovalo a kodifikovalo najviac krajín na svete, je pred nami ešte dlhá cesta k jeho všeobecnému dodržiavaniu.
Amnesty International založil v roku 1961 britský právnik Peter Benenson. V súčasnosti má milión členov, prispievateľov a pravidelných darcov vo viac ako 160 krajinách a územiach na svete. Sústreďuje sa na prepušťanie väzňov svedomia, väznených za svoje názory, farbu pleti, pohlavie, etnický pôvod, jazyk či náboženstvo, a ktorí vo svojej činnosti nepoužívali násilie, ani sa pre používanie násilia nevyslovovali. Hnutie sa stavia proti trestu smrti, mimosúdnym popravám, „zmiznutiam“, žiada ich vyšetrenie a potrestanie vinníkov. Odmieta mučenie a používanie iných krutých, neľudských či ponižujúcich spôsobov zaobchádzania alebo trestov bez výnimky.
Má štatút konzultanta pri OSN a v roku 1977 jej bola udelená Nobelová cena za mier.
AI monitoruje dodržiavanie ľudských práv (Výročná správa AI) vo všetkých krajinách sveta, kde za obdobie predchádzajúceho roka prišlo k pozitívnym či negatívnym zmenám.
Slovenská pobočka AI funguje od roku 1994 vBratislave. Počtom podpisov najúspešnejšiu akciu zorganizovala v minulom roku v spolupráci s Univerzitným pastoračným centrom v Bratislave. Petícia, pod ktorú sa podpísalo 12 619 občanov Slovenska žiadala spravodlivé vyšetrenie 26 oponentov vlády v Sudáne, obvinených z bombových útokov. V nespravodlivom súdnom procese im hrozil trest smrti obesením a následným ukrižovaním
Bližšie informácie o finančnej alebo podpisovej pomoci Amnesty International môžete získať na adrese:
Staromestská 6, 811 03 Bratislava
Martina Fabianová
