Neurológ, psychiater, ktorý sa osobne poznal s Freudom. Prežil koncentračný tábor a svoje psychologické postrehy a zážitky zneho vykreslil v knihe Man´s search for meaning (u nás: Napriek všetkému povedať životu áno). Založil vlastný psychoterapeutický smer, ktorý vzbudil široký ohlas a uznanie. Včom spočíva príťažlivosť Franklových myšlienok?
Hĺbavý teenager a Sigmund Freud
Manželom Franklovým, rodákom z Pohořelic pri Brne, sa vo Viedni 26.3.1905 narodil syn Viktor. Jeho narodeniny sa zhodujú s dňom úmrtia Beethovena, čo neskôr jeden z jeho spolužiakov zlomyseľne okomentoval: „Nešťastie chodí málokedy samo.“ Budúcnosť však ukázala, že sa riadne mýlil. Ak bol Beethoven hudobným géniom, zFrankla sa stal virtuóz, ktorý rozumel strunám ľudskej duše. Už ako stredoškolák sa intenzívne zaujímal ofilozofiu a psychológiu. Dopisoval si s Freudom (zakladateľ psychoanalýzy) a neskôr sa zoznámil aj s Alfredom Adlerom (zakladateľ individuálnej psychológie). Ako študent medicíny publikoval vmedzinárodných časopisoch pre psychoanalýzu a individuálnu psychológiu. Napriek vplyvu takých významných osobností sa však Frankl rozhodol ísť vlastnou cestou. Základná myšlienka, na ktorej založil a do hĺbky prepracoval svoju psychoterapeutickú koncepciu, znie: „Človek je bytosť hľadajúca zmysel (logos) a poskytnúť človeku pomoc v jeho hľadaní zmyslu je jedna z úloh psychoterapie (logoterapie).“ Po skončení medicíny pôsobil Frankl vo Viedni ako psychiater. Netušil, že osud mu onedlho ponúkne dramatickú príležitosť, aby si svoje psychologické hypotézy otestoval.
Väzeň číslo 119 104
V r. 1942 bol Frankl zatknutý a prevezený do koncentračného tábora. V drastických podmienkach Osvienčimu, Terezínu a Dachau si Frankl stále viac uvedomoval, že jeho psychologická intuícia bola správna. Prežiť hrôzy koncentráku bolo možné len vtedy, ak sa človeku podarilo zamerať sa na niečo mimo seba, na nejaký zmysluplný cieľ alebo úlohu v budúcnosti. Na niekoho doma čakalo dieťa, ktoré miloval, na niekoho čakali knihy, ktoré bolo treba napísať a vydať. Frankl si v ťažkých chvíľach predstavoval sám seba, ako stojí vo vyhriatej prednáškovej miestnosti za rečníckym pultom a hovorí poslucháčom o psychológii koncentračného tábora. Inokedy tajne rekonštruoval svoju vedeckú prácu o logoterapii, o ktorú prišiel vOsvienčime. Pomáhalo mu tiež, keď sa v predstavách zhováral so svojou ženou. Po vojne sa Frankl, ktorý v koncentračných táboroch stratil rodičov, brata a ženu, vrátil do Viedne a stal sa prednostom neurologicko-psychiatrickej kliniky. Vroku 1948 vyšla jeho kniha o psychológii koncentračného tábora. VUSA je s doterajším nákladom 9 miliónov výtlačkov druhou najpredávanejšou knihou po biblii.
Čo vidí oko
Freud považoval za hlavnú motivačnú silu v človeku vôľu po slasti, Adler vôľu po moci. Frankl išiel ďalej ako jeho predchodcovia a bol presvedčený, že základnou zložkou človeka je vôľa naplniť zmysel. Spokojnosť (slasť) prichádza ako dôsledok zmysluplnej činnosti. Ak sa človek orientuje priamo na slasť, často o ňu prichádza. Freud a Adler prehliadali dôležitú schopnosť človeka zamerať sa na niečo mimo seba – čiže schopnosť sebatranscendencie. Frankl ju prirovnáva kschopnosti oka vnímať okolitý svet. Normálne fungujúce oko nemôže vidieť samo seba. Iba ak je jeho funkcia narušená – napríklad šedým zákalom, vníma samo seba, totiž zákal svojej vlastnej šošovky. Podobne aj človek sa stáva zdravou osobnosťou do tej miery, do akej prehliada seba samého a zameriava sa na nejaké dielo alebo milovanú osobu, na zmysel, ktorý má naplniť. Zmysel životnej situácie nemôžeme človeku predpísať, musí si ho nájsť sám a samostatne. Nemôžeme niekomu prikázať, aby sa od srdca zasmial. Ak mu však rozprávame vtipy, niektoré ho môžu priviesť k srdečnému smiechu. Podobne, existenciálne frustrovanému človeku treba ukázať bohatstvo sveta hodnôt, pestrú ríšu možností a šancí. Vôľa po zmysle už vyklíči sama.
Trojrozmerný človek a lietadlo
Podľa Frankla človek môže nachádzať zmysel pohyblivou orientáciou na tri skupiny hodnôt: 1.tvorivé hodnoty – zameranie sa na prácu, na nejaké dielo, službu Bohu, 2.zážitkové hodnoty – ponorenie sa do krásy prírody alebo umenia, oddanie sa v láske inému človeku, 3.postojové hodnoty – aj keď tvorivý alebo príjemný život už nie je možný (napríklad v koncentračnom tábore), zmysel možno vydolovať aj v (neodstrániteľnom) utrpení. Tým, že k nemu človek zaujme odvážny a statočný postoj. Život teda vyžaduje elastickosť, pružné prispôsobovanie sa možnostiam, ktoré sa nám vo svete hodnôt ponúkajú. Frankl definoval človeka ako rozmanitosť v jednote. Napriek jednote existuje rozmanitosť dimenzií, do ktorých sa rozprestiera a do nich všetkých ho musí psychoterapia nasledovať. Nič nesmie zostať nepovšimnuté – ani telesná, ani psychická, ani duchovná (noetická) dimenzia. So zvieraťom zdieľa človek biologickú a psychologickú dimenziu. Človek neprestáva byť zvieraťom, podobne ako lietadlo nestráca v porovnaní s autom schopnosť ísť po rovine. Ako skutočné lietadlo sa však osvedčí vtedy, ak sa zdvihne do vzduchu – teda do tretej dimenzie. Aj človek sa osvedčí ako opravdivý človek, ak sa povznesie do vyššej, ľudskej dimenzie – dimenzie slobody a sebatranscendencie. Freud napríklad túto dimenziu nevidel, pretože zostával len v biologickej a psychologickej rovine. V jednostrannom (nie komplexnom) pohľade totiž môže dimenzia zmyslu unikať. V horizontálnom reze (viď obr. 1) sa nám javí vlnitá krivka ako zopár nesúvisiacich bodov. Len vo vertikálnej rovine (duchovná dimenzia) objavíme krivku (zmysel), ktorá ich spája.
Praktický význam
Logoterapia, ako tzv. tretí viedenský smer (po Freudovi a Adlerovi), sa stala známou a uznávanou. Frankl ju prednášal na viac ako 200 univerzitách a bolo mu udelených 27 čestných doktorátov. Jeho myšlienky boli empiricky preverené nielen skúsenosťami v tábore, ale aj testami a štatistikami, použitými na desaťtisícoch osôb. V praxi sa logoterapia používa napríklad u terminálne chorých, drogovo závislých a pri neurózach. Franklove myšlienky o zdravom vplyve orientovania sa na zmysluplné hodnoty však možno plodne využiť aj vbežnom živote. Každý deň k nám totiž prúdia ponuky zo všetkých troch zmysluplných oblastí.
Frankl a humor
Frankl mal veľmi rád vtipy a humor a aj v logoterapii účinne využil liečivú silu humorného nadhľadu. Rozdiel medzi kauzálnou a symptomatickou liečbou vysvetľoval študentom na obľúbenej príhode. Istého muža budil počas dovolenky každé ráno kohút, ktorý začínal príliš skoro kikiríkať. Rekreant teda šiel do lekárne, vypýtal si prášky na spanie a namiešal ich kohútovi do krmiva – kauzálna terapia!
Epilóg: „Celú otázku o zmysle života treba otočiť: vlastne vôbec nezáleží na tom, čo môžeme ešte od života očakávať, ale záleží jedine na tom, čo život očakáva od nás!“ (V.E.Frankl)
Peter Jedlička
