3. celoeurópske stretnutie saleziánskych animátorov
D´ Como estáys? Mám sa dobre. Aj takéto španielsko-slovenské minidialógy sa ozývali od 1. do 7. augusta na Colle don Bosco – malebnom pútnickom mieste, vzdialenom približne 30 km od Turína. Práve toto miesto sa na 7 dní stalo príbytkom približne pre 700 mladých ľudí z 20 krajín Európy. Na vzácnych miestach, kde prežil svoje detstvo zakladateľ saleziánskej spoločnosti, svätý Ján Bosco sa zišli mladí rôznych národností, činní v saleziánskom mládežníckom hnutí. Zúčastnili sme sa na ňom i my dve – ako členky výpravy chlapcov a dievčat zo Slovenska (zo stredísk v Bratislave, Trnave a Košiciach).
Otvorenie
Confronta Určite to poznáte: sadáte do autobusu pred vami niekoľkohodinová cesta a vo vás vzrušené očakávanie, kedy tam už budete. Náš autobus sa však vliekol ako by bol na parný pohon. Po diaľnici sme „uháňali“ šesťdesiatkou! Príčina: problémy s chladením. A pritom to bol „dvojposchoďák“ s dizajnom, ktorý sľuboval, že nepotrebuje ani šoféra. Večer v deň príchodu sa konalo slávnostné otvorenie. Bol to akýsi scénický tanec, v ktorom mladí predstavovali nás – obyvateľov Európy, ktorých síce mnohé odlišuje (mali oblečené tričká rôznych farieb), ale to podstatné spája (zapálené fakle v ich rukách). Po nich nastúpili na scénu vlajkonosiči so zástavami krajín zúčastnených na stretnutí. Hoci ten náš pravdepodobne netušil, že drží práve slovenskú vlajku, boli sme hrdí na to, s akým oduševnením ňou mával. Na záver otváracieho ceremoniálu zaznela Óda na radosť (hymna Európskej únie) a po nej i hymna Confronta ´99, spievaná naživo jedným talianskym sympaťákom. Text bol napísaný vo viacerých jazykoch. My Slováci sme v nej tiež mali zopár taktov – dokonca sme si vyslúžili refrén:
„Brat si môj, v Európe smiem ťa nájsť.Na Západe nič nového?
Tvoje srdce je poklad, keď ho dáš.
V srdci Otca to moje vždy ti dám.“
Nasledujúci deň sme boli zadelení do medzinárodných skupín podľa dorozumievacích jazykov. Napríklad v našej skupine sa hovorilo anglicky a nemecky. V iných sa zase veselo ozývali francúzština, taliančina, španielčina, portugalčina a v mnohých slovanských skupinách i slovenčina, čeština, ruština a poľština. Tí šťastnejší z nás sa dostali do skupiniek skutočne pestrých: „U nás“ sa zišlo dvadsaťdva mladých z dvanástich krajín. Musíme priznať, že títo ľudia nás príjemne prekvapili a čímsi oslovili. Často počúvame, že Cirkev na Západe pomaly vymiera, lebo mladí ľudia strácajú záujem o vieru. Tu sme však stretli mladých zo západnej Európy, ktorí veria v Boha – Lásku a sú ochotní robiť čosi pre iných. Istý Belgičan hovoril, že pracuje vo firme s výpočtovou technikou. Práca s deťmi vo voľnom čase sa stáva pre neho istým druhom relaxu. Dievčatá z Nemecka a Rakúska nám vraveli, že pracujú v materských škôlkach a hoci sa neangažujú v mládežníckych strediskách animátorstvom je pre nich vlastná práca.
Mier, Peace, Frieden, Pacce
Zaujímavou aktivitou bola diskusia na tému mier. V rámci skupinky sa utvorili tri menšie krúžky, z ktorých každý predstavoval zástupcov jednej strany určitého európskeho konfliktu. My sme sa rozhodli hovoriť o vojne v Kosove. Niektorí z nás predstavovali Miloševiča, ďalší pacifistov a tretí predstaviteľov NATO. Mnohí z nás zastupovali osobu alebo organizáciu, s ktorej činnosťou v skutočnosti nesúhlasia. Každý chrlil svoje argumenty a predkladal ich ako jedinú pravdu. Aj na základe tejto živej výmeny názorov sme si uvedomili, že jediným rozumným riešením je mier a to nielen v zmysle nerinčania zbraní, ale mier v nás samých a v našich vzťahoch s inými. Vojna je totiž niečo, čo sa začína v ľuďoch – v ich srdciach, napríklad vtedy, keď si tvrdohlavo presadzujú vlastné názory a nie sú ochotní počúvať iných.
Colle don Bosco
Colle don Bosco, alebo „kolíska don Bosca“ je súčasťou malej usadlosti Becchi. Minidedinka sa nachádza medzi vŕškami v srdci Piemontu. Po jej kopcoch don Bosco v detstve behával, pracoval tu a keď už bol kňazom prichádzal s chlapcami na návštevy k mame Margite a bratovi Jozefovi. Dnes stojí na mieste, kde sa Janko narodil, veľkolepý chrám. Bol dokončený a slávnostne posvätený 1. mája 1984. Tvoria ho dva kostoly. Pod hlavným chrámom sa v podzemí nachádza ešte jeden. Ten nadzemný bol počas Confronta v dôsledku rekonštrukcie uzavretý. V jeho blízkosti možno navštíviť Múzeum Colle don Bosco, v ktorom je zhromaždených viac ako 7000 historických úžitkových predmetov z don Bodcových čias, ktoré poukazujú na vývoj saleziánskych misií vo svete. K prehliadke múzea patrí i návšteva domčeka, v ktorom prežil don Bosco svoje detstvo. Neďaleko neho stojí kostolík Panny Márie Pomocnice, postavený v rokoch 1915 – 1918 saleziánskymi spolupracovníkmi z celého sveta a oproti dom jeho brata Jozefa. Tam sa nachádza maličká Kaplnka sv. ruženca, kde sa don Bosco s chlapcami modlieval.
Medzinárodné
stánky Nie, nebojte sa, nezačali sme kempovať! Stánok bol len miesto na nádvorí, ktoré nám pridelili organizátori na prezentáciu. Tu sme mali na pár hodín vytvoriť malé Slovensko, so všetkým čo k tomu patrí. Asi o tretej popoludní začalo rýchle vybaľovanie tradičných pochúťok našej kuchyne, ktoré sme sem priniesli špeciálne na túto príležitosť. Boli to makovníky, tvarohovníky, orechovníky, jablková štrúdľa, medovníky a nechýbali ani oblátky či pagáče. Stánok sme vyzdobili plagátmi z rôznych akcií (Lumen, Festa, misie), mapou saleziánskych a FMA stredísk na Slovensku a samozrejme, fotografiami najkrajších zákutí našej krajiny. Ako šikovní Slováci sme si „sprivatizovali“ aj video, ktoré poslúžilo na premietnutie záznamov z už spomínaných akcií. Na dotvorenie atmosféry sa ešte niektorí z nás obliekli do krojov. A to už prichádzala prvá skupinka zvedavcov. Tak pozor, lebo začíname! „A od Prešova, a od Prešova… Touto klasickou ľudovkou otvárame naše krátke predstavenie, zatiaľ čo k nášmu stánku prichádzajú poslední oneskorenci. Vítame hostí tradičným slovenským zvykom: chlebom a soľou. Na spestrenie chuti pridávame aj parenice a syrové vrkôčiky. Silvia a Zuzka hovoria v angličtine zopár základných informácií o našej krajine, jej postavení v Európe, o slovenskej kultúre a činnosti saleziánov u nás. Na záver rozdávame všetkým suťaženiachtivým lístočky s piatimi kvízovými otázkami. (Ako sa volá hlavné mesto Slovenska? Koľko je u nás saleziánov? atď.) Správne odpovede zaraďujeme do zlosovania o vecné ceny, ktorými sú: bábiky zo šúpolia, vyrezávané píšťalky, keramické džbániky, obrázky… Počas celého predstavovania bola možnosť ochutnať už spomínané dobroty. Žeby preto bolo pri našom stánku tak veľa ľudí?
Deň zmierenia
Piaty august na Confronte organizátori nazvali „Dňom zmierenia“. Bol iný ako všetky predchádzajúce a nasledujúce dni, lebo sme ho prežili v tichu. Na tomto dni bolo najviac fascinujúce vytvorenie atmosféry „púšte“ uprostred masy ľudí. Myšlienkou dňa sa stalo podobenstvo o márnotratnom synovi. V confronťáckom zošite sme na úvodnej strane sa k tomuto dňu píše: „Cítime potrebu žiť zmierení s Bohom, so sebou, s druhými, s prírodou a celým stvoreným svetom, pretože nás k tomu vyzýva Európa, svet a Boh.“ Z niektorými myšlienkami tohoto dňa sa s vami radi podelíme:
Popoludní na nás čakalo prekvapenie v podobe šiestich „ciest zmierenia“. Na námestíčku pred kostolom stál panel s farebnými smerovkami. Každý z nás sa mohol vybrať buď na „Cestu ticha“ (viedla na osamelé miesto, ideálne na modlitbu), „cestu Eucharistie“, (smerovala do kostola na adoráciu), „Cestu s duchovným vodcom“, počas ktorej sme sa mohli porozprávať, „Cestu spoločnej modlitby“ (tu sme mali možnosť požiadať pripravenú skupinu o modlitbu za náš osobný úmysel), „Biblickú cestu“, na ktorej nás sprevádzali citáty zo Svätého Písma, alebo „Cestu písania listu“(poskytovala možnosť vyliať svoje srdce Bohu).
Na hore premenenia
Predposledný deň bol akýmsi zhrnutím celého týždňa. Animáciu mala tentoraz na starosti naša česko-slovenská výprava. Keďže bol sviatok premenenia Pána, Česi si na úvod dňa pripravili choreografiu na túto tému. Po nej na javisko zhromaždili kamene „z hory Tábor“. Každý confronťák si mohol jeden z nich vziať a slovom naň vyjadriť to, čo ho počas predchádzajúcich dní najviac oslovilo a čo by chcel po návrate domov preniesť do každodenného života. O desiatej sme sa posledný raz stretli v medzinárodných skupinách a navzájom sa podelili o osobné dojmy. V tej našej sme sa takmer jednohlasne zhodli, že jedným z najsilnejších zážitkov Confronta bol pre nás „deň zmierenia“. Hovorili sme o tom, že potreba žiť zmierene, je potrebou každého z nás, pretože ak chceme zmeniť Európu a svet, musíme začať od seba.
A
konečne ten Lopez Uvedením do popoludňajších aktivít bola scénka našich mladých z Košíc. Jednou z najdôležitejších rekvizít Košičanov bol rebrík, ktorý im organizátori dali k dispozícii. Desať minút pred predstavením herci s hrôzou zistili, že rebrík spoza javiska, kde si ho pri generálke odložili, zmizol. Nervy pracovali na plné obrátky. Náš salezián Laco Baranayi však nestratil hlavu a ujal sa pátrania. Lietal po areáli ako splašený, až napokon tesne pred začiatkom vystúpenia rebrík objavil. Stál však v zamknutej telocvični. Musel teda urýchlene vyhľadať niekoho s kľúčmi. Vyriešenie záhady strateného rebríka: ukradol nám ho nič netušiaci Lopez – vlastne, don Lopez. Je to mladý španielsky kňaz, ktorý sa okrem iného venuje aj maľovaniu. V telocvični mal výstavu svojich obrazov a keďže si ich chcel predposledný deň zvesiť, potreboval na to rebrík… Rebrík symbolizoval cesty celého ľudstva k Bohu. Jaro, jeden z hercov, predstavoval človeka, ktorý po mnohých pádoch a dlhom hľadaní konečne našiel Lásku. Na to, aby sa mu to podarilo, však potreboval pomoc iných. V záverečnej scéne stojí Jaro na rebríku, podopieranom nami ostatnými. Tento obraz mal byť výzvou pre všetkých, aby sme si pomáhali kráčať ku svätosti.
A čo naše predsavzatia?
Zhodli sme sa na myšlienke, ktorá by sa mohla stať našim mottom: „Myslieť globálne, pracovať lokálne.“ V praxi to pre nás znamená, že chceme byť v kontakte so svetom, neuzatvárať sa do vlastnej ulity, ale mať otvorené oči a srdce aj pre problémy v iných krajinách a pomáhať prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Ak nie inak, tak aspoň modlitbou. Najdôležitejšia je konkrétna práca doma na Slovensku, v našich mestách a strediskách.
Informácie o možnostiach medzinárodných voluntariátov a solidárneho obchodu a kontakty na saleziánske strediská v Európe nájdete na http://www.domka.sk/confront.htm, v prípade záujmu o ďalšie informácie sa obráťte na:
