Nie som zástancom teórie, že všetko treba v živote skúsiť. Čo však môže byť väčšou reklamou podujatia ako maximálna spokojnosť návštevníkov? Po malom prieskume medzi nováčikmi na Akademe som zistila, že ich, rovnako ako mňa, pritiahli do Banskej Bystrice oslavné ódy veteránov a vlastná zvedavosť.
Čo
je také lákavé na Starých Horách? Možno skutočnosť, že ide o trojdňové celoslovenské
stretnutie akademickej mládeže. Program je už roky ten istý, menia sa len
ľudia. Tohtoročná úvodná prednáška o spiritualite vedúcej k plnohodnotnému
duchovnému životu patrila pátrovi Milanovi Bubákovi. Podľa Karla Rahnera,
ktorého v nej citoval. „Každý jeden človek je duchovný natoľko, nakoľko
má schopnosť poznávať a byť poznávaný, milovať a byť milovaný, byť slobodný
a uschopňovať iných k tomu, aby boli slobodní. Každý jeden človek je duchovný
natoľko, nakoľko je už samou svojou prirodzenosťou priťahovaný k tajomstvu.“
Po tomto kurze spirituality nasledovalo vyznanie Riša Čanakyho, ktorý rozprával
o svojej kľukatej ceste životom. 
Najlepším meradlom účasti (koľko kusov akademickej mládeže prišlo na Akadem)
je cesta autobusom z Banskej Bystrice na Staré Hory. „Dva natrieskané harmonikové
autobusy, to je približne 300 ľudí,“ znalecky odhadol tohtoročnú účasť môj
sused pritlačený davom na okno. Rozdiel medzi preslávenými študentskými
prostriedkami MHD: bratislavskou tridsaťjednotkou a tridsťdevinou, žilinskými
trolejbusmi jedna a štyri v nedeľu večer, banskobystrickou 34 bol v tom,
že sme prechádzali krajinou obklopenou vysokými horami sfarbenými štetcom
Majstra do nádhernej jesennej idylky, zo všetkých strán sa ozýval smiech
a typická autobusová anonymnosť stratila svoju tvár. Po skončení sv. omše na Starých Horách, ktorú slúžil nový pomocný biskup Banskobystrickej diecézy Mons. Tomáš Galis a koncelebrovali duchovní správcovia UPC-čiek, nadišiel čas dialógu vysokoškolákov s otcom biskupom. Veľkým povzbudením boli najmä jeho slová: „Buďte pravdiví a naozaj slobodní s Kristom a v Kristovi a myslím, že budete dosť veľký aj pre tretie tisícročie.“
Každoročne najočakávanejšou chvíľou Akadému býva večerný program účastníkov.
Dobrovoľne (!) sa v nej predstavili jednotlivé stretká a UPC-čka, svoje
miesto si vydupali Katarínkovia a Dubová. Improvizácia bola povinná, a tak
o zábavu nebola núdza. Talent striedal talent a na pódiu auly ctihodnej
Univerzity Mateja Bela sa vystriedal Aladín zo Zvolena, snažiaci sa pochopiť
dušu ženy, ČĽUPáci z Nitry (Čakajúci Ľudia na UPC) či bratislavské UPC,
ktoré spojilo biblický príbeh o stratenom synovi s rozprávkou o piatich
Snehulienkach. Objavili sa tu dokonca dve televízne stanice, tlačiace sa
na slovenský mediálny trh. Hostitelia sa predstavili s novým simultánnym
prekladom agentúrnych správ v detvianskom, spišskom, goralskom, rómskom
nárečí, i pomocou posunkovej reči. Košická telka na dôvažok točila film
a ako komparz im padli za obeť diváci. Oficiálny sobotňajší večer zakončili
Rišo Čanaky a Soňa Hradilová. Nedeľné ráno sme podľa pokynov organizátorov
posvätili prácou v skupinkách, diskusiami nad témou Boh Otec. Po slávnostnej
svätej omši sme sa na banskobystrickom námestí s tohtoročným Akademom rozlúčili.
Organizátorom sa podarilo pripraviť kvalitný program a zvládnuť masu náročných
vysokoškolákov - nech im to Pán Boh na deťoch odplatí. 
Akadem je miestom stretnutia. Veteráni Akademu, ktorí boli na Starých Horách
štvrtý alebo piaty krát, vracajú sa, ako mi sami povedali, kvôli výbornej
atmosfére a nezabudnuteľným stretnutiam. Súhlasím s nimi, pretože Akadem
je skutočne miestom stretnutí. Večerné adorácie v kaplnkách škôl, kde sme
boli ubytovaní, stretnutia s Otcom vo sviatosti zmierenia a pri svätej omši,
spomínané duchovné Dialógy, ale i neodmysliteľné, do noci trvajúce karimatkové
debaty a spev. Pre jednu dvojicu (Tony a Martinka) sa minuloročný Akadem
stal osudným stretnutím a tohto roku oslavovali prvé výročie svojho zoznámenia.
To všetko je Akadem. Neveríte? Príďte sa v roku 2000 pozrieť na Staré Hory.
Odporúča Martina Fabianová, Foto autorka