Bratislavské Jazzové Dni H o r i z o n t   9 9    Slovenský festivalový život je relatívne dosť bohatý. Hovorím relatívne, lebo väčšinou ho môžu vychutnávať iba domáci v okolí našej metropolky. Tí ostatní sú nútení buď obetovať čo-to na cestu (čo v dnešnej dobe nie je vôbec zanedbateľné), čo-to na ubytovanie (festivaly majú zväčša trvanie 2-10 dní) a poživeň (ale to sa už hádam týka všetkých). Najlepšie sú na tom milovníci klasickej hudby. Môžu si ich, ale samozrejme, nemusia vychutnávať od tých najväčších, ako sú Bratislavské hudobné slávnosti, festival súčasnej hudby Melos-Étos, Košická hudobná jar, Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline, Dni starej hudby, až po tie menšie – Večery novej hudby, Nová slovenská hudba, Historické organy na Slovensku a množstvo ďalších. Z rockových, folkových a country festivalov spomeniem aspoň Marlboro rock in, študentom známy Bažant na Mlynoch, Runaway, Folkové Vianoce, Strunobranie a Dobrofest v Trnave. Celkom dobre je na tom gospelová scéna s kraľujúcim trnavským Lumenom, festivalom Verím Pane, Cantom, alebo čerstvým bratislavským Haleluja´99. No a pomaličky sa dostávame k jazzovému dianiu, ktoré na našom malom Slovensku zastupujú bratislavský Pet Jazz, Jazzové Vianoce, Slovenský jazzový festival v Žiline, Trenčiansky jazzový festival, Hot dance duel v Pezinku a samozrejme Bratislavské jazzové dni. Tie tu majú určite prvenstvo (a určite nielen preto, že sú tu už celých 25 rokov). Prezentujú sa na nich tradíciou overené hodnoty tejto hudby – legendy a velikáni jazzu, slovenskí hudobníci a samozrejme nové talenty. Začiatky bývajú ťažké...     ...a hlavne na Slovensku pri organizovaní kultúrnych podujatí. Aj tu prišla iniciatíva od niekoľkých nadšencov (respektíve fanatikov). Nultý ročník v roku 1975 prebehol pod záštitou Džezového krúžku pri Centrálnom vysokoškolskom klube SZM v Bratislave. Okrem našich stálic – Fermáty, Revival Jazz Bandu s Petrom Lipom a Jiřího Stivína s Gabom Jonášom sa predstavili aj tri zahraničné súbory – z MĽR, PĽR a NDR. Časom sa festival kryštalizoval. Z malých klubov sa presunul do PKO (kde je vlastne až dodnes), znásobil sa počet usporiadateľov (v dnešnej dobe aj sponzorov) a dramaturgia zohľadnila žánrovo-štýlovú pestrosť skupín s orientáciou na moderný jazz. Od 9. ročníka (1983) sa k nám konečne prvýkrát dostávajú aj zástupcovia scény, ktorá je kolískou jazzu - USA. Fanúšikovia festivalu mohli už aj v ťažkých totalitných rokoch vidieť skutočné legendy a hviezdy o ktorých sa milovníkom iných žánrov ani len nesnívalo. Spomeniem napríklad mená ako Chick Corea, Stanley Clarke, John McLaughlin, Michael Brecker, Herbie Hancock, John Scofield, Wynton Marsalis, Al Di Meola, Benny Golson, alebo formácie Oregon, Take 6, Cubanismo! a Grand Slam.     Aj tohoročný 25. ročník sa niesol v znamení pestrosti. Kontrabasista Jimmy Woode z amerického septeta American Jazz All Stars A tribute to Duke Ellington charakterizoval hudbu (a určite nielen hudbu, ale aj štýl života amerického muzikanta) slovami: „Jazz to je život a život je jazz. Duke Ellington má určite veľkú radosť, keď sa na vás zhora pozerá a hovorí to svoje :Love me madly“.Formácia zložená z bývalých členov orchestra tohoto jedinečného kapelníka patrila na tohoročných „džezákoch“ k tomu najlepšiemu. Už po prvej skladbe bolo počuť, ako veľmi títo páni muzikanti Dukovu hudbu milujú a ich posolstvo „jazz je život“ bolo cítiť v každej fráze. Headlinerom prvého piatkového večera bol kubánsky tanečný orchester Cubanismo! Ten spolu so svojím leadrom a trubkárom Jesus Alemanym priniesol na pódium neuveriteľnú smršť latinsko-americkej hudby. V roztancovanej sále panovala fantastická atmosféra. Zo susedných krajín a krajov sa predstavili maďarské Kaltenecker Trio, české kvarteto Františka Kopa a vynikajúci Marek Balata z Poľska.Vo svojej trochu mysterióznej hudbe s nádychom folklóru a svojím vokálnym prejavom dokázal, že 1. miesto v rebríčku vokalistov v Jazz Forum Magazine mu právom patrí. Billa Bruforda si mnohí pamätajú ako bubeníka legendárnej artrockovej formácie Yes. Jeho projekt Earthworks spojil to najlepšie z artrocku s jazzovým cítením a ukázal smer, ktorým by sa mal jazz v budúcom tisícročí poberať. Hviezdnu zostavu priniesol v sobotu večer projekt Grand Slam, zostavený z pionierov a priekopníkov moderného jazzu. Sedemdesiatročný (!) gitarista Jim Hall, tenorsaxofonista Joe Lovano, český rodák, kontrabasista George Mraz (pôvodne Jiří Mráz) a bubeníl Lewis Nash prinášali vo svojej hre neustálu progresiu s obrovským nadhľadom.     Paralelne s festivalom prebiehala v spoločenskej sále Prehliadka slovenského jazzu. Predstavili sa nové kapely a projekty našej jazzovej scény (žilinská fusion kapela Virus s virtuóznym basgitaristom Robom Vizvárim, Bee Connection Matúša Jakabčica a Berca Balogha, orchester 17’Men Big Band), ale aj domáce stálice (ASH band so svojím fádnym programom, Jozef „Dodo“ Šošoka s priateľmi a samozrejme otec a neúnavný organizátor jazzového diania na Slovensku Peter Lipa so svojím výborným bandom).     Festival Bratislavské jazzové dni má už štvrťstoročie na Slovensku svoje miesto, svoju tradíciu a najmä svojich fanúšikov vo všetkých vekových kategóriách. A ako povedal ich otec Peter Lipa, držme im palce, aby im to vydržalo aspoň do ďalšej dvadsaťpäťky. Peter Motyčka     Oficiálna stránka Bratislavských jazzových dní...