Keď hovoriť je striebro ale mlčať zlato......to potom aby sme toho veľa nenahovorili, však? Ale nie, na našom zlatom Slovensku, ako môžeme vidieť, mlčanie zlato neprináša. Človek by teda čakal, že potom aspoň rozprávanie na niečo bude, ale i to často spôsobí viac škody ako úžitku. A tak znechutení ľudia spravia krok späť a sú znova na začiatku spomenutého príslovia. Poviete si „hlúpe príslovia“ (s čím sa dá v istých prípadoch súhlasiť), ale aj keď sú možno hlúpe, nezvyknú klamať a platia viac-menej v každej dobe. Už uplynulo viac než desať rokov od éry, keď bolo toto príslovie jednou zo základných poučiek pre ľudí túžiacich po vysokom plate, úspešnej kariére, či inej „zlatej bani“. Potom v jednom studenom novembri starému poriadku odzvonili a dovtedy umlčovaní ľudia začali hovoriť jedna radosť. Spočiatku to bolo pekné, ako všetko nové. Postupom času však diskusia stále viac a viac strácala „nežný“ kurz. Dialóg sa začal meniť na hru v chytaní za slová, kritika nadobudla ráz čo možno najinteligentnejšieho urážania a osočovania, no nikto to s inteligenciou nepreháňal, skôr naopak. Nemožno sa preto čudovať (samozrejme, kto by veľmi chcel, nech sa pokojne čuduje), že mnohí ľudia skôr než prehovoria do tohto lepkavého marazmu plného nenávisti a hlúposti, si radšej znova povzdychnú „hovoriť je striebro, ale mlčať zlato“! V snahe do ničoho sa nenamočiť sú radšej opäť ticho.
Ako v každej dobe, aj dnes platí, že ozvať sa, reagovať, vyjadriť svoj názor, niečo navrhnúť, slovom prehovoriť k, za alebo proti niečomu resp. niekomu, si vyžaduje veľkú dávku úsilia, odvahy aj obety, hlavne keď spôsob má byť konštruktívny.
Aj na stránkach časopisu, ktorý práve držíte v rukách, nájdete mnoho nových informácií a zaujímavostí, alebo inak povedané, mnoho podnetov na reagovanie. Reakcia môže byť rôzna. Po prečítaní časopisu (prípadne len pár jeho strán) ho napríklad môžete nechať len tak napospas prachu, vyhodiť alebo použiť na rozloženie ohňa v krbe. Popri týchto „pasívnych“ reakciách sa ponúkajú aj oveľa aktívnejšie varianty. V prípade, že s niečím nesúhlasíte, namiesto reakcie vzkypenia: „Čo to tu ten idiot píše za sprostosti?!!“, môžete do obálky s adresou našej redakcie vložiť list typu: „Zaujal ma váš článok, ale na isté veci mám diametrálne odlišný názor...“, alebo: „Prosím vás, dávajte si pozor na gramatické chiby, veď sato ne dá čítať!“ Touto cestou sa máte možnosť podieľať na spoluvytváraní ďalšieho čísla, v ktorom sa pokúsime vaše pripomienky, postrehy a nápady v čo najväčšej miere zohľadňiť.
Ostáva nám dúfať, že semienka myšlienok nasledujúcich článkov nájdu u vás úrodnú pôdu, že ich necháte vyklíčiť, a že prinesú nejakú úrodu. Radi privítame každý list z vašej „žatvy“.
(Hovorí sa, že komu sa nelení, tomu sa zelení, ale rozoberať ďalšie príslovie by už bola asi otrava. Tak snáď nabudúce.)
Martin Novák