Star Wars Epizode I - The Phantom Menance
scenár a réžia: George Lucas, hrajú: Evan McGregor, Liam Neeson, Natalie Portmanová, USA, 1999, 136 min.
Tak
už sa to prevalilo. Film, na ktorý sa čakalo tri roky je v našich kinách.
Slávny George Lucas, režisér a autor slávneho filmu Hviezdne vojny (dne
označovaný ako Epizóda IV) z roku 1977, ktorý odvtedy nenatočil ani jeden
film, uznal, že dnešné technické možnosti filmu sa dostali na takú úroveň,
ktorá mu umožní zrealizovať jeho predstavy. Rozhodol sa rozšíriť trojdielnu
ságu filmov Hviezdne vojny, Impérium vracia úder a Návrat Jediho nie ďalšími
pokračovaniami ale tromi „predchádzaniami“ (zdá sa mi, že slovenčina bude
potrebovať nové slovo na vyjadrenie tohto divu). Ako sa mu to podarilo ste
už asi posúdili sami, keď ste určite všetci navštívili kino. Veď keby ste
nevideli tento filmový „zázrak“ boli by ste úplne spoločensky znemožnení.
Preto sa nechcem venovať deju, či hereckým výkonom,
ale tomu, čo urobilo tento film legendou. A to sú trikové technológie, ktoré
ešte nikdy neboli v takom rozsahu použité. Doteraz najnáročnejší trikový
film Titanic obsahoval cca 500 trikových záberov. Epizóda I, ktorá je o
tretinu kratšia, ich obsahuje 1900. To znamená, že iba 5% filmu nie je trikových.
Väčšina kulís reálne nikdy neexistovala, tri dôležité postavy sú digitálne,
dve kľúčové scény (závody lietačov a bitka Gunganov s robotmi) sú vytvorené
kompletne v počítači. Nakrúcanie -teda práca hercov, osvetľovačov, maskérov,
a ostatných klasických filmových profesií - trvalo len 61 dní. Zvyšných
2 a pol roka práce sa dialo najmä na počítačoch. To čo ponúka Epizóda I
je však len začiatok. Pre Epizódu II (ma byť na svete v roku 2003) firma
Sony vyvíja pre Lucasa digitálnu filmovú kameru. Teda kameru, ktorá bude
digitalizovať obraz a zapisovať ho priamo na digitálne médium v rovnakej
kvalite, ako by bol na filmovom páse. Takto sa bude dať na počítači priamo
upraviť akýkoľvek záber natočený pred malou chvíľou. Nebude viac treba drahý
filmový pás, odpadne niekoľkonásobné opakovanie jednej filmovej scény. Všetko
potrebné sa upraví v počítači. 
Otázna
je v tomto systéme budúcnosť hercov. Veď bude stačiť behom pár hodín niekoľko
sto záberov herca v rôznych pozíciách, pohyboch, a s rozdielnymi výrazmi
tváre a celú jeho rolu „naštudujú“ a zrealizujú počítačoví výtvarníci. Už
pri Epizóde I sa nahlas hovorilo o tom, že Lucas digitálne upravil pohyb
Natalie Portmanovej (kráľovná Amidala), ktorá si behom natáčania spôsobila
výron a trochu krívala. Portmanová to dementovala, Lucas však nie. Je to veru dosť tvrdá predstava, že nás o 10 rokov budú baviť filmové „diela“ s digitálnymi hercami. Zdá sa, že podtitul Epizódy I - Skrytá hrozba je v tomto viac ako symbolický.
Lola rennt (Lola beží o život)
Scenár a réžia: Tom Tykwer, účinkujú: Franka Potenteová, Moritz Bleibtreu, Nemecko, 1998, 81 min.
Po tom, čo naše letné kiná s veľkým úspechom prebrázdil najúspešnejší nemecký film roku 1997 čierna komédia Klopanie na nebeskú bránu, sa už o štyri mesiace objavil najúspešnejší nemecký film uplynulého roka Lola beží o život.
Film je charakterizovaný ako „divoký závod s osudom,
náhodou a časom, alebo hra o to, ako zohnať peniaze, prísť včas a ešte pri
tom zostať nažive“. Dej sa začína v jedno predpoludnie, keď v jednom byte, kdesi vo východnom Berlíne zvoní červený telefón. Zdvihne ho červenovlasá Lola a počúva s hrôzou svojho priateľa Manniho, ktorý pred chvíľou prišiel o igelitku so 100 000 markami, ktoré mal doručiť do 12 hodiny svojmu mafiánskemu šéfovi. Je za 20 minút dvanásť, Lola vybieha z bytu a musí niečo urobiť, aby svojho Manniho ešte uvidela živého. Najlepšie zohnať 100 000 mariek. Vybieha z bytu prvý raz, druhý raz, tretí raz. Vždy stretá rovnakých ľudí, v podobných situáciách, ale ona vždy jedná trocha inak. A tak má príbeh tri rôzne konce. Dva pre Lolu neuspokojujúce, tretí happyendový.
Pokiaľ filmových fajnšmekrov napadne film z poľskej éry Krzystofa Kieslowskeho
Náhoda už sú takmer doma. Na rozdiel od tejto klasiky je Lola myšlienkovo
aj dejovo podstatne chudobnejšia, zato po formálnej a filmovej stránke je
dynamickejšia a vizuálne atraktívnejšia. Film pripomína jeden veľký videoklip.
Od striedania kvality obrazu (štandardná je vyhradená pre Lolu a Manniho,
zrnitý obraz je vyhradený pre vedľajšie postavy a deje bez hlavných hrdinov,
a čiernobiely obraz dokumentuje udalosti, ktoré situácii predchádzali),
cez závratné tempo, až po rýchle prestrihy hýriace farbami a rýchlou tvrdou
muzikou, pripomínajúce reklamu. A keďže sa režisérovi podarí rozlúsknuť
niektoré zápletky celkom originálne a s humorom, dá sa tento film určený
najmä mladším vekovým kategóriám, dopozerať celkom v pohode až do konca.
Takže, keď práve nebudete musieť nikam bežať, choďte si sadnúť na Lolu do
kina.Hudba
Atlanta Krídla v daždi
CD a MK, Lux media, 1999, 51:44 min
Tretí album formácie z Lamača potvrdzuje dozrievanie tejto skupiny. Roky strávené spolu sa pretavili do vlastného jasne identifikovateľného štýlu, kvalitných aranžov a výborných hlasov. Od folku sa pomaly presúvajú k rokovejšiemu cíteniu, na koncertoch čoraz častejšie pribúdajú živé bicie a elektrická basa. Dnes je Atlanta hudobne aj textovo podstatne vyzretejšia ako napríklad súčasné megahviezdy slovenskej muziky I.M.T. Smile. Lenže Atlanta sa rozhodla spojiť svoju hudobnú existenciu s gospelovou hudbou, vydavateľstvom aj poslucháčmi. A odtiaľ veru cesta do pop hitparád nevedie. A keďže mladý človek musí aj z niečoho žiť, najmä keď si založí rodinu, ide muzika po čase nabok. A tak „polčas rozpadu“ slovenskej gospelovej kapelky zvyčajne nie je dlhší ako 5 – 6 rokov. Posunutie tejto hranice vyššie muselo zákonite priniesť Atlante zrelé ovocie. No jedným dychom treba podotknúť, že týmto albumom sa zrejme končí jedna etapa v živote tejto skupiny. Etapa spojená so spevákom, gitaristom, autorom hudby, textov aj hudobných podkladov Marošom Kachútom.
Ale
poďme späť k CD, na ktorom sa autorsky podieľali Mária Podhradská spolu
s Marošom a Danom Kachútovcami. Keď ho vložíme do prehrávača môžeme počuť
všeličo. Starú známu vokálne výbornú Atlantu v piesňach Dážď a Choros, folkové
Nie vždy, Pocit, či Už spíš, rockové People a I´ll be fine. Zvlášť kvalitné
sú obe piesne, ktoré zložila Mária a aj si v nich zaspievala sóla. Pre teba
aj Those Days sú nádhernými piesňami stredného prúdu, v ktorých dominuje
vynikajúci ženský vokál. Radšej ho nebudem porovnávať s dnešnými slovenskými
popovými hviezdami, ktoré sú každodenne tlačené do našich uší. Ich hlasy
sú dostatočne o ničom aj bez tohto porovnania. Veľkým a príjemným prekvapením
je zaujímavý latino štýl s jemným jazzovým nádychom. Piesne Slzy, Čierni
pasažieri, Modlitba mláďat a Čas patria na tomto CD k tomu najlepšiemu.
Nechýba ani špeciálny bonbónik. Tak ako na minulej CD Miesto na zemi zahviezdili
praise & worshipom Father, na tomto albume zabrúsili do gospelovej klasiky
tradicionálom Happy Day. A strihli si ho tak fantasticky, že len môžeme
ľutovať, že sa tomuto žánru nevenujú viac. Ďalšie záležitosti len telegraficky: Booklet je graficky málo nápaditý. Na CD nechýba, ako sme si už zvykli na LUXáckych CD, dátová stopa s videoklipom Catching Hilarity (hoci je zo staršieho albumu Miesto na zemi). Bratislavský snobizmus s angličtinou pokračuje. Tento krát 5 piesní (zo 16). Na druhej strane si “vidiecky” fanúšikovia už mali čas zvyknúť a kúpiť si slovník.
Čo dodať na záver? Vari len toľko, že zrelšia Atlanta si vyžaduje aj zrelšieho poslucháča. Výhodu majú tí, ktorí žijú spoločne s hudbou Atlanty už od jej počiatkov. Ale teenageri nemusia smútiť. Atlanta si ich určite dokáže získať najmä svojimi výbornými živými koncertmi. A tam si aj tak nakoniec toto CD kúpia!
Link: www.lux.sk/atlanta
Richard Čanaky Vďaka, Ježiš!
MK, vydavateľstvo Oto Németh, 1999, 47:00 min
Donedávna pre mňa pojem slovenské chvály znel podobne
ako mongolský jazz. Hudobný žáner chvál, vo svete označovaný ako praise
& worship, dnes najmä v americkom svete predstavujú takí borci ako Ron Kenoly,
Alan Slaughter, či Kirk Franklin. Ich úspech spočíva v kombinácii dvoch
faktorov: jednak spievajú o tom, čím prekypuje ich srdce, a jednak dostali
od Ducha Svätého nádherný dar Hudby. Dokážu nielen hrať a spievať, ale hudbu
cítiť, skladať, aranžovať.... Tento dar sa nedá vymodliť, ani získať vkladaním
rúk. Je zvyčajne vrodený. Treba ho najprv objaviť a potom veľmi tvrdo makať,
aby priniesol úrodu. Pokiaľ je pri chválach prázdne srdce, ide o povrchnú
show a poslucháč to veľmi rýchlo spozná. Pokiaľ chýba talent, poslucháč
to spozná ešte skôr. A čo keď chýba oboje? Tak to sú určite slovenské koncerty
(či dokonca konferencie!) modlitieb a chvál. Pred rokom som však na festivale Verím, Pane v Námestove zažil čosi nezvyčajné. Na konci nedeľného večera sa pri chválach zišli na pódiu mladí z Lamača spolu s Rišom, Atlantou a ešte niekoľkými muzikantmi. A behom niekoľkých minút všetci diváci stáli, tlieskali, tancovali, spievali a takto sa - modlili. LUX tu natočil klip, ktorý niekoľkokrát vyhral hitparádu v Poltóne. V tomto roku sa chvály stali záverečným číslom na všetkých koncertoch turné Šanca pre lásku. Spolu s Rišom spievali a hrali všetci účinkujúci. A opäť to stálo za to. Múdrosť našich starých rodičov “Kto spieva, dvakrát sa modlí.” platí aj dnes.
Zastavme sa na chvíľu pri Richardovi. Ten sa pohybuje na slovenskej gospelovej scéne už od jej úplných prvopočiatkov. Najprv skladal, hral a spieval s Kompromisom. A keďže je v súčasnosti Kompromis viac menej na „materskej“, Rišo začal vystupovať jednak sólovo, jednak so svojimi priateľmi. Takto dostal na gospelové pódia Milana Dočekala (práve v jeho štúdiu bola nahraná táto kazeta), na „pol úväzku“ zaskakuje v Atlante a spolu so Soňou Hradilovou (Atlanta) naspieval svoje prvé sólové album chvál. Stihol sa oženiť a stať sa otcom, ani to však nijako nezmenšilo jeho aktivity. Gospelová hudba nie je len jeho koníčkom, ale je to predovšetkým služba šíreniu evanjeliovej radostnej zvesti.
Ale poďme konečne ku kazete. Je na nej 17 piesní. Aranžmá sú maximálne jednoduché. Gitara, sólový spev, tu a tam v štúdiu mixovaný zbor, či viachlas. Piesne sú krátke, texty takisto. Okrem dvoch sú všetky z Richardovej tvorivej dielne. Zdá sa, že Rišo urobil všetko preto, aby sa tieto chvály čo najskôr rozšírili medzi pospolitým ľudom: lacné médium - magnetofónová kazeta, gitarové akordy v textoch piesní v booklete. Len sa mi nezdá, že by angličtina (6 piesní je v tejto reči) bola u nás tým správnym jazykom na chvály, ani biblickým žalmom dvakrát nepristane. Aj keď gitara zvádza k tomu, že by malo ísť o folkový štýl, nie je to pravda. Väčšina piesní ma evidentne rockový feeling. stačí privrieť oči a viete si ich predstaviť spolu s dvoma elektrickými gitarami, basou a bicími, k tomu pridajme dobrých vokalistov (na Šanci niektoré z týchto piesní boli hrané presne v takejto zostave) a začínam mať tušenie, že za pár rokov by sme aj na Slovensku a po slovensky mohli počuť na koncertoch modlitieb a chvál taký nárez, aký zvyknú predvádzať v úvode spomenutí páni v Amerike. Takže vďaka Rišo za Vďaka, Ježiš! A Ježišu vďaka za Riša Čanakyho!
Metelica Deň pracovného pokoja
MG kazeta, LUX média, 1999
Keď sa pred rokom na festivale Verím, Pane v Námestove objavilo na pódiu
6 chalanov (polovicu z nich akoby jedna mater mala) so 4 gitarami a jedným
synťákom, všetci pozerali, čo z toho čuda-juda vylezie. Vyliezol folk a
celkom dobrý. Dokonca tak dobrý, že sa zapáčil Jurovi Drobnému z LUX-u a
tak Metelica ťahala šnúru Šance pre lásku ako minulý, tak aj tento rok.
A pribudla im nová magnetofónová kazeta nahraná v štúdiu Milana Dočekala.
Toť skvelá kariéra partie chalanov, ktorí vyšli z bardejovského saleziánskeho
oratka. Ale späť ku kazete. Rýchlo si nájdite muzeálne zariadenie nazývané magnetofón (v počítači darmo budete hľadať šachtičku s príslušnou štrbinou), vložte kazetu, stlačte PLAY, usaďte sa na FOteLKU, otvorte si koFOLKU a oddajte sa tomuto východniarskemu FOLKU. 14 piesní ponúka skutočne pestrú zmes. Chvíľu, akoby Atlanta z mladých čias, potom ako Jednofázové kvasenie, na to neuveriteľná myšlienkovo-hudobná symbióza s Mimi cry, a vzápätí ako Punto a rybacé hlavy, ba aj stopy ľudového orchestra bratov Muchovcov sa tu dajú identifikovať.
Ale inak to chalanom na gitarách celkom ide, ba aj spievajú pekne a súvisle, až je mi to divnô. Keďže je to ich prvý projekt, chybičky sa nájdu. Trošku mi chýba jeden výrazný sólový hlas, hrozných syntetizátorových zvukov by mohlo ubudnúť, a nejaký pekný ľudový nástroj napr. husličky, basa, drevené dychy, či cimbal, by mohol pribudnúť (ja sa jednoznačne prihováram za cimbal). No najväčším problémom sa mi zdajú texty. Niektoré sú zádumčivé, iné hravé, ďalšie poloľudové, niektoré som nepochopil (TA 3), ale páni kde je gospel, kde je radostná evanjeliová zvesť?! Tú dnes Slovensko potrebuje viac, ako meditáciu na tému: na čo sú nám Tatry, keď nemáme more! To, že dnes sa na Slovensku okolo gospelových štúdii a vydavateľstiev motá až príliš veľa príjemných, talentovaných a veriacich mladých ľudí, ktorí však o Bohu nezaspievajú ani notu, je už iná pesnička. Inšpiráciu treba hľadať napríklad u českých Učeníkov, u Sváti Karáska, či Kenyho Rogersa. Dúfam, že na svojom ďalšom projekte nám chlapci z Metelice dajú viac nahliadnuť do zákutí svojej duše. Veď čože už majú robiť, keď im Pán Boh toho talentu nadelil!
-drobec-
Link: www.lux.sk