Čína, obrovská krajina s úžasnou históriou, kultúrou, osobitosťami, združujúca štvrtinu obyvateľov našej planéty, doposiaľ stále žijúca v komunistických ideách......v hrubých obrysoch najvýstižnejšia charakteristika toho, čo sa skrýva pod týmto názvom. O Číne by sa dalo napísať naozaj veľmi veľa.

Hong Kong
Naša cesta viedla do Hong Kongu, kde nás už očakával môj brat a spolu s ním salezián, misionár Laco Stanko, ktorého som poznala ešte z duchovných obnov v Šaštíne. Zvítanie bolo srdečné, veď tak často tam krajanov hneď tak nestretnú. Prvý dojem po vystúpení na čínsku zem bol naozaj riadne teplý a vlhký, a po tom, ako som lapila dych, ma naši sprievodcovia uistili, že si čoskoro zvyknem. Stalo sa tak až v nasledujúce dni, ale to som si musela zvyknúť na kruté prechody do klimatizovaného metra a budov. No to nám však nemohlo zabrániť v poznávaní tohto významného fenoménu. Hong Kong tvorí polostrov Kowloon, priľahlá časť pevniny zvaná New territories a 255 ostrovov a ostrovčekov v Juhočínskom mori a žije tu 6,3 mil. obyvateľov. V roku 1997 bol Hong Kong opäť vrátený pod čínsku suverenitu a jeho samotné fungovanie by sa dalo zhrnúť do tézy „jeden štát - dva systémy“. Používa vysoký stupeň autonómie, s výnimkou zahraničných záležitostí a obrany, za ktoré zodpovedá ústredná ľudová vláda. Samotné mesto charakterizuje vysoká životná úroveň, veď za posledný rok bolo vyhlásené za najdrahšie mesto na svete. Je to naozajstná prehliadka mrakodrapov od výmyslu sveta. Je tu však aj množstvo zelene, parkov, záhrad, obchodov, trhovísk a atrakcií. Do tohto krásneho a kľudného obdobia spoznávania miestnych krás nám však vstúpil nečakaný hosť Hurikán. Za posledných 16 rokov bol najsilnejší a narobil riadnu spúšť. A tak sme si povedali, že radšej utečieme niekam na sever. Naša 30 hodinová cesta viedla cez šesť provincií do Pekingu.

Peking
Tak a to už bola iná Čína, taká, akú sme poznali z obrázkov. Ryžové plantáže, chatrče, ľudia na poliach... Takisto po príchode do metropoly Číny bolo badať úplne iný prístup a iný systém ako v Hong Kongu. Naša prvá cesta smerovala na námestie Tian-an-men, ktoré už zaváňalo prípravami na veľké oslavy päťdesiateho výročia vzniku komunistickej Číny. Číňania sa tu počas celého dňa s patričnou hrdosťou prechádzajú, fotia a púšťajú papierových drakov. Z námestia vedie prechod do Zakázaného mesta, ktoré predstavuje vrchol, lesk a krásu čínskej kultúry, histórie a architektúry. Pod trestom smrti mali poddaní zakázané čo len priblížiť sa k múrom tohto mesta. Je to obrovský komplex palácov, záhrad a nádvorí, ktoré patrili vládcom jednotlivých dynastií a dvoranom, ktorých tam žilo asi šesť tisíc. Naša návšteva zakázaného mesta končila tým, že Zuzka sa nechala obliecť do kostýmu cisárovnej a eunuchovia ju nosili za hlaholu trúb po námestí. Ďalším cieľom našej prehliadky bol veľký čínsky múr. Jedna z častí múru, ktorá je zrekonštruovaná a prístupná, sa nachádza asi dve hodiny autobusom z Pekingu. Múr začali stavať v piatom stor. pred naším letopočtom, kedy bolo zvykom, že sa ohradzovali územia a bol dokončený v 16.stor. Jeho dĺžka je 6 000 km, je 7 m vysoký, 8 m široký a má 25 000 strážnych veží. Číňania ho však nazývajú aj „nenávideným“ múrom a bol symbolom tyranstva. Počasie nám mimoriadne prialo a bola vynikajúca viditeľnosť. Nasledujúci deň sme navštívili najznámejšie hrobky cisárskych dynastií a letné paláce. Našli sme aj katolícku katedrálu Nášho Vykupiteľa a pár domorodých kresťanov, z ktorými sme sa nevedeli dohovoriť. V posledný večer našej návštevy Pekingu sme zažili skúšku príprav na oslavu republiky. Námestie aj ulice boli uzavreté a my sme dosť dlho nechápali, čo sa deje, keď sme videli to množstvo ľudí v rovnošatách, ktorí sa hrnuli ulicami Pekingu ako mravčekovia.. Celý ceremoniál sa pripravoval a nacvičoval údajne rok a zúčastnilo sa na ňom pol milióna účinkujúcich, tanky a iná bojová technika. Ulice Pekingu boli vyzametané a polícia vyzbierala z ulíc všetkých nežiadúcich, žobravé deti, prostitútky a tulákov. Na druhý deň, po našom návrate domov na Slovensko, sme sledovali tieto veľkolepé oslavy z námestia, ktoré bolo pred desiatimi rokmi poznačené krvou čínskeho ľudu. No pokiaľ sa chcete na túto tému rozprávať s akýmkoľvek Číňanom, veľa sa toho nedozviete, stále je to tabu, jeden z momentov ich dejín, na ktorí sú veľmi citliví. S Pekingom sa nám veľmi ťažko lúčilo.

Hong Kong po hurikáne
V Hong Kongu už bolo našťastie dobré počasie a tak sme mohli doobdivovať a navštíviť, čo sme ešte nestihli. Aj v Hong Kongu sa oslavovalo, a síce jeden z najpopulárnejších sviatkov, sviatok Mesiaca. S týmto sviatkom je spojených množstvo legiend a povestí. Je symbolom rodinného kruhu. Rodina sa zíde na dvore alebo na záhrade, kde zapaľujú kadidlové tyčinky a oslavujú dobrú úrodu, pojedajú pritom guľaté jedlá, ale predovšetkým mesačné koláče, zdobené rôznymi mytologickými výjavmi. My sme navštívili Victoria park, kde sa zišli tisíce rodín a celonočné oslavy tu boli spojené s tradičným čínskym folklórom.

Slovák medzi Číňanmi
V nedeľu sme opäť navštívili saleziánov a nášho Lacka, ktorý nám odslúžil slovenskú svätú omšu. Laco je v Hong Kongu deväť mesiacov a predtým pracoval štyri roky na Sibíri v Jakutsku. Ako nám povedal, tunajšia komunita ho veľmi dobre prijala. Saleziáni, ako najpočetnejšia rehoľa, tu spravujú osem škôl a aj ostatné rehoľné komunity a protestantské cirkvi sa podieľajú na výchove a vzdelávaní tunajšej mládeže. Podľa štatistiky sú v Hong Kongu 4% katolíkov a 4% protestantov, no tých, čo navštevujú tieto kresťanské školy, je asi len 10%, ostatným vieru ponúkajú. Od septembra Lacko navštevuje kurz čínštiny na jednej z tunajších univerzít. Vyučovanie trvá 3 hodiny denne, no domáca príprava mu zaberá ďalších šesť hodín. Vo voľnom čase trávi čas s mládežou. Na otázku, či sa mu javia mladí ľudia v Číne niečím iní, sa usmial a povedal: „Všade rovnakí.“ V ich škole prebieha program „Fakľa“. Sú to vlastne stretká s mladými animátormi, ktorí spolupracujú so školami v Číne. Ďalšou aktivitou, ktorej otec je salezián Peter Newbery je, že chodia tri razy do týždňa do jednotlivých častí mesta a zbierajú túlavé deti. Snažia sa im dočasne poskytnúť ubytovanie a skontaktovať sa s ich rodinami a nejako pomôcť vyriešiť ich problém. V Hong Kongu je možno zbadať mnoho kresťanských stôp. Silného kresťanského ducha tu bezpochyby vnáša prítomnosť početnej komunity dievčat z Filipín, ktoré si najímajú čínske rodiny ako Au Pair. Stretávajú sa na uliciach a robia pouličnú evanjelizáciu. Raz za mesiac majú potom veľké stretnutie Gospel Song Fest. Svoj vzťah k Bohu dokážu úžasne vyjadriť spevom, tancom, divadelnými scénkami, a keď príde medzi nich niekto nový, cíti sa tam naozaj ako doma. Niet sa čo čudovať, že mnohých oslovia. Možno by sa patrilo spomenúť ešte tradičnú čínsku kuchyňu a stolovanie. Jedlo majú naozaj vynikajúce, no neviem, ako dlho by to môj žalúdok ešte vydržal. Náš čas sa naplnil a my odchádzame plní zážitkov a skúseností, s pocitom, že možno sa nám podarilo niečo málo pochopiť z tejto kultúry. Tak toto je Čína. Mnohí si v poslednom období kladú otázku, aká bude jej budúcnosť, a je veľa tých, čo nahliadajú veľmi pozitívne na vývoj tejto krajiny. Veľký význam na prežitie čínskeho národa má tiež pocit zodpovednosti, vytrvalosť, pracovitosť, oddanosť autoritám a silná národná súdržnosť. Nechajme sa prekvapiť, aká bude skutočná Čína tretieho tisícročia.