Na druhý deň (Campfest trval až do 27. júna) som sa na večerný program vybral aj ja. V rázovitej slovenskej obci Východná pod majestátnymi tatranskými štítmi už bolo všetko v plnom prúde. V areáli, kde sa každoročne koná jeden z najväčších európskych folklórnych festivalov, už bolo rozložených niekoľko stovák stanov. Tri z nich (podobnosť s Mt17,4) sa nedali prehliadnuť. Neslúžili totiž na spanie, ale na program. Jedno menšie cirkusové šapito pre 700 ľudí a dva menšie pre cca 300 campfesťákov. Samozrejme veľký amfiteáter (kapacita 8 000) tiež nezaháľal. Poučený www stránkou som vedel, že niekoľko avizovaných skupín zrušilo na poslednú chvíľu svoju účasť (Atlanta, Kompromis, Slovenský Continentals Singers), no program bol aj tak riadne preplnený. Prvý večer a neskorú noc (či skoré ráno?) bavili publikum známe slovenské kapely Adriel, či Attack, ale najmä americký rockový hosť skupina Far from Luke. Najväčšie hviezdy sa mali predstaviť v sobotu: ostravská Archa N, pražské Bez iluze, ale najmä nemecká metalová kapela Lightmare.

Prvé dve prekvapenia som zažil pri vstupe: dostal som polovičnú zľavu na denný lístok (plná cena 100 Sk) – s vysvetlením, že už stihnem vlastne len poldenný program (hoci práve ten bol najlepší), na druhej strane chceli odo mňa vedieť meno a priezvisko. Na to som vyfasoval žltú kartičku (na každý deň bola iná farba, ako permanentka – za 290 Sk - bol náramok) so svojim menom a mohol som sa začať obzerať okolo seba. V areáli nechýbal stánok banskobystrickej Rosy s množstvom gospelových CD a kaziet, stánok s kresťanskou literatúrou, a kopec stánkov s občerstvením od výmyslu sveta (okrem alkoholu, ktorý bol v celom areáli prísne zakázaný), lebo stravu si musel obstarať každý sám. V plnej permanencii bolo futbalové ihrisko, volejbalový kurt aj basketbalový plácok. Okrem toho bežal prakticky non-stop program vo všetkých troch stanoch. No nielen muzikou a športom boli campfesťáci živí. Nechýbalo divadlo: klasické, tanečné, pantomíma, žongléri..... Tu a tam bolo aj nejaké filmové predstavenie, ba nechýbala ani protidrogová prednáška. Približne 1 500 účastníkov, prevažne teenagerov resp. mladých do 25 rokov, si mohlo neustále vyberať z neuveriteľne širokej ponuky. Medzitým sa zaplnil amfiteáter a začal hlavný večerný koncert. Amfíkom sa začali rozliehať decibely živej muziky, do padajúcej tmy blýskali reflektory na pódiu, a medzi mladých sa vplýžil mrazivý vzduch z tatranských dolín. Mladým to však evidentne nevadilo. V skvele gradovanom programe české kapely Archa N a Bez iluze rozohriali všetkých, ak predtým nechytili kŕče od smiechu pri vstupoch Jana Vecana. Ten spolu so svojim priateľom (sorry, meno som nezachytil) pri odovzdávaní cien za športové súťaže, či losovaní ankety predviedli také šou, že Jožo Pročko by mohol len bezmocne závidieť. Ale potom prišla jóbovka: Lightmare neprišli. A tak sa mierne sklamaní diváci začali hromadiť pol hodinu po polnoci pred veľkým stanom. A urobili veľmi dobre. To, čo predviedla skupina Žongléry v stane zaplnenom do posledného milimetra štvorcového, bolo podľa mňa určite jedným z vrcholov festivalu. Dvojhodinový gejzír klauniád a pantomím v podaní skvelého míma Klausa a akrobacii jeho kolegu Marca, za výdatného „zneužívania“ (ne)dobrovoľníkov z publika, sa dá ťažko popísať. Snáď len toľko, že Klausove etudy Láska, či Ježišova cesta patria k najsilnejším veciam, aké som kedy videl. Toto duo európskej kvality by sa určite nestratilo ani takom fóre ako je medzinárodný festival pantomímy Kaukliar. Dúfam, že ich prof. Sládek niekedy pozve. Na obrovský úspech žonglérov doplatili už vyššie spomenuté české kapely, ktoré hrali svoje druhé popolnočné koncerty v jednom z menších stanov prakticky bez divákov. Ale ako sa na správnych muzikantov patrí, hrali a sami sa pritom celkom dobre bavili. To môžem zodpovedne povedať, lebo som tam asi o tretej nadránom spolu z asi stovkou nespavcov dorazil a mal som ešte na hodinu o zábavu postarané.

Zatiaľ som nespomenul duchovný rozmer festivalu. Práve tu bola veľká sila tohto podujatia. Veď jeho hlavným mottom bola výzva „Urob svoj krok vpred“. Krok k Ježišovi, krok k blížnym… V areáli bola v non-stop prevádzke kaplnka. Mladým boli neustále k dispozícii ľudia, s ktorými si mohli pohovoriť o svojich problémoch. Každý deň v hlavnom programe nechýbal 20 minútový príhovor a modlitba jedného z duchovných (Stano Gurka, Daniel Fajfer, Sergej Miháľ) a nadväzne naň bol dotyčný človek zo svojim týmom vždy počas popolnočného programu k dispozícii v jednom z programových stanov pre každého, kto potreboval radu, pomoc, či modlitbu. Okrem toho bol veľký dôraz položený na praise & worship muziku: semináre, tvorivé dielne, živé vystúpenia zborov…. Veľmi pozitívnym momentom bolo aj množstvo mladých ľudí, ktorí sa neprišli len pozerať, ale aj priložiť ruku k dielu ako dobrovoľní usporiadatelia.

Keď som spolu s prvými rannými zorami opúšťal Východnú, mal som v duši veľmi dobrý pocit. Campfest sa zaradil k modernému typu gospelových festivalov, ktoré sú spojené s kempovaním a non-stop programom na niekoľkých pódiách. Pevne verím, že jeho usporiadateľ hnutie Mládež pre Krista spolu so združením Sieť nájdu dosť odvahy a finančných prostriedkov aj na ďalší ročník (s ešte lepším programom a väčšími gospelovými hviezdami ako toho roku), a tento festival zapustí svoje korene a získa svoju tradíciu. Rovnako dúfam, že o rok si do Východnej nájde cestu aj viac mladých katolíkov. Tento rok som tam zo „známych“ tvárí zahliadol len štáby z Lux média a Šumu a niekoľko „špiónov“ spomedzi organizátorov trnavského Lumenu. Niet sa čoho báť. Zodpovedne môžem vyhlásiť, že evanjelici vôbec nehryzú, hrajú výbornú gospelovú muziku, divadlo, aj pantomímu, dokonca sa s nimi dá o všeličom zaujímavo pokecať, a pekných dievčat tam bolo viac než dosť. A o tom je vlastne ten ekumenizmus, či nie? Takže o rok na Campfeste 2000 vo Východnej dovidenia!