Don Bosco Haus vo Viedni sa tretí augustový týždeň naplnil hlasmi hovoriacimi rôznymi jazykmi. Jeden hovoril, ďalší spíkoval, tretí šprechoval, štvrtý parleoval, ďalší mluvil a možno niekto aj hutorel. Druhý Babylon?

Našťastie sa všetci vďaka angličtine a ľudovým tlmočníkom aj dohovorili. A čo sa vlastne v tom čase vo Viedni stalo? V týždni od 16. do 22. augusta sa tu uskutočnilo stretnutie saleziánskej mládeže. Stretlo sa tu dokopy 150 mladých ľudí zo 14 krajín Európy. Slovensko zastupovala skupina 23 ľudí zo Senca a Šaštína, čo bola druhá najväčšia skupina. V šaštínskej časti výpravy však boli občania z celej Slovenskej republiky a samozrejme sa tam nestratil ani východniar.

Atmosféru tohto podujatia pocítili aj samotní Viedenčania. Všetci, ktorí prechádzali cez námestie svätého Štefana, nemohli neobísť skupinu mladých ľudí, ktorí sledovali belgickú skupinku, ktorá na námestí predvádzala naživo africké Safari. A svojou piesňou o orangutanoch a krokodíloch nakazili pravdepodobne všetkých okoloidúcich. Táto pieseň sa stala dokonca neoficiálnou hymnou stretnutia. Táto belgická show sa však nepáčila jednému príslušníkovi rakúskej polície, ktorý sa snažil belgickú skupinu utíšiť. Tá sa síce utíšila, ale z dobrej nálady to nikomu neubralo a všetci sa veselili v tichosti. (Pravdepodobne aj v Rakúsku poznajú vtipy o policajtoch – pozn. ND.). Okrem neoficiálnej hymny, ktorá vznikla veľmi spontánne malo stretnutie aj jedno oficiálne heslo: “Vysnívaj si svoj život a ži svoj sen!” V duchu tohto hesla sa niesol aj celý program Eurotreffu. Už v prvý večer stretnutia sa snívalo. Sála Dom Bosco Hausu sa zmenila na jednu veľkú spálňu. Organizátori tzv. Dream team snívali sny, do ktorých videli všetci. Ich sny sa premietali pomocou videoprojektora na veľké plátno. A účastníci si uvedomili, že na čo človek myslí, to sa mu aj prisní. Ale počas Eurotreffu sa sny účastníkom nestihli snívať, pretože program bol nabitý a večery sa predlžovali takmer až do rána.

Každého z účastníkov zadelili organizátori do skupinky, ktorá sa počas týždňa viackrát stretla. Na týchto stretnutiach sa hovorilo o snoch, viere a osobnom živote. Okrem toho boli súčasťou programu aj workshopy. Tu si každý mohol vybrať z bohatej ponuky činnosti: výroba tričiek, klobúka z ovčej vlny, výzdoba sviečok, liturgický tanec, návšteva rakúskeho parlamentu, lezenie na umelú stenu, výlet Neusiedlersee a mnohých iných. Jedným z najväčších okamihov celého programu bola netradičná orientačná hra v meste, pri ktorej neobvyklým spôsobom účastníci spoznávali rakúske hlavné mesto. Keď došli k vykopávkam z rímskych čias, museli dokonca vykopávať z piesku záhadné figúrky. Počas netradičnej prehliadky si dokonca pri soche Johanna Strausa zatancovali aj tradičný viedenský valčík.

Aj večerné programy stáli zato. Európska mládež bližšie spoznala slávneho Muldera a ešte slávnejšiu Scullyovú a pomáhali im v úmornom hľadaní pána X po celej Európe. Podstatné však nebolo to, že sa napokon našiel, ale to, že sa medzitým predstavili svojim programom všetky zúčastnené krajiny (Slovenky však na javisku márne hľadali talianskych chalanov). Osobitné miesto v programe malo vyčlenené Belgicko. Pretože bolo ťažiskovou krajinou, malo na predstavenie jeden samostatný večer. Počas neho zorganizovali súťaž o miss a mistra Flámska (doteraz nechápeme prečo iba Flámska a nie celej Európy). Slováci však nevyhrali, lebo im chýbali zemepisné vedomosti istého nemenovaného redaktora Nových dimenzií. Piatkový večer strávili hostia podujatia v Dóme sv. Štefana. Konala sa tu slávnostná bohoslužba, ktorú celebroval viedenský biskup Schwarz. Jej úvod bol veľmi netradičný. “V mene Saleziánov Don Bosca...,” začal sv. omšu viedenský biskup. O deň neskôr Eurotreff vyvrcholil bálom národov. Kto šiel spať, mal smolu, lebo zábava naozaj stála zato. A zaspal aj pre Slovákov a ďalších Európanov netradičný východ slnka nad Viedňou.

A keď slnko vyšlo, všetci sa rozišli do svojich domov a spomínajú na viedenské stretnutie až do dnes, ak medzitým nepomreli. A okrem toho aj snívajú svoje sny, ktoré si počas týchto krásnych dní vysnívali.

Petras, 22 rokov, Litva
1. Sú veľmi priateľskí, medzi sebou aj voči iným národom.
2. Môžem sa zúčastňovať na podobných akciách ako je Eurotreff a potom pestovať osobné kontakty.
3. Najväčším zážitkom bolo pre mňa toto veľké spoločenstvo mladých ľudí, ktoré som prežíval najmä počas svätých omší.
4. Buďte priateľskí a šťastní!

Andre, 21 rokov, Holandsko
1. Sú priateľskí, dobre sa s nimi rozpráva.
2. Myslím, že ľudí spája najmä spoločná viera, preto sa môžem snažiť o rozvoj svojej viery.
3. Teším sa, že som mohol spoznať toľko mladých z iných národov.
4. Prajem im, aby sa im vždy dobre darilo.

Michi, 23.rokov, Rakúsko (spoluorganizátor)
1. Sú živí, dobrí speváci, majú veľa elánu a sú otvorení.
2. Práve tým, že pomáham s organizáciou Eurotreffu. Ďalšou možnosťou je organizovanie rôznych výmen.
3. Pre mňa je zážitkom najmä spolupráca medzi nami. To, že spolu pracujeme a zabávame sa a každý sa tu cíti prijatý tými ostatnými.
4. Aby prijímali ľudí takých, akí sú.

Jasna, 19 rokov, Slovinsko
1. Normálni, ako všetci.
2. Môžem sa snažiť nadviazať osobné kontakty.
3. Cítila som, že nás všetkých niečo spája a to bol najlepší zážitok.
4. Aby skúsili ísť na podobnú akciu, a tak pomohli zjednocovaniu Európy.

Dave, 24 rokov, Belgicko
1. Sú sympatickí, veselí, ale vedia sa aj vážne porozprávať. Mal som pocit, že majú silnú vieru.
2. K zbližovaniu národov podľa mňa prispievajú stretnutia ako toto, lebo pomáhajú, aby sa ľudia medzi sebou viac rozprávali o svojej kultúre a svojej viere.
3. Bolo toho viac: práca v malých skupinkách, modlitba za mier, večerné programy.
4. Aby sa naučili povedať druhým dobré veci, napríklad: ”Mám Ťa rád:”, lebo to málokedy povieme.

Nadine, 17 rokov, Nemecko
1. Normálni, takí ako my.
2 .Je potrebné viac sa spolu rozprávať a tolerovať iných.
3. Mám úžasný zážitok z toho, že som spoznala toľko ľudí.
4. Skúste pristupovať ku každému bez predsudkov.

Luisa, 27 rokov, Poľsko
1. Dá sa s nimi hneď porozprávať.
2. Najprv treba prevychovať rodičov, aby k tolerancii medzi národmi vychovávali svoje deti.
3. Veľmi sa mi páčilo, že ľudia z rôznych národov dokázali vytvoriť také spoločenstvo.
4. Aby každý deň odkrývali to, čo je v nich najlepšie a aby to darovali druhým. S darovaním treba začať od seba, nečakať, kedy začne ten druhý.